Lesníci požadujú reguláciu. Štát tvrdí, že ich je na Slovensku o niečo viac ako tisíc. Ale strety človeka s medveďom nie sú ojedinelé. Aj preto česko-slovenský tím začal spolupracovať, aby zistil koľko ich je. Michal Andrle z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej (PrF UK) o jeho výsledkoch informoval v tlačovej správe.
Experti zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) pri aktuálnom výskume nazbierali počas dvoch vegetačných sezón viac ako dvetisíc vzoriek, predovšetkým medvedej srsti a trusu. Vedci z PrF UK potom vykonali analýzy DNA, ktoré umožnili odhadnúť početnosť a genetickú štruktúru slovenskej populácie medveďov. „Výsledok porovnania tejto štúdie s predchádzajúcim genetickým sčítaním je možné zhrnúť tak, že na Slovensku pravdepodobne nedochádza v poslednej dekáde k výrazným zmenám veľkosti populácie medveďa hnedého,“ uviedol Pavel Hulva z katedry zoológie PrF UK.
Podľa aktuálneho odhadu mala v rokoch 2020 až 2021 západokarpatská populácia 1 056 jedincov. Interval spoľahlivosti pri modelovaní veľkosti populácie sa pohyboval medzi 1 012 až 1 275 zvieratami. Odhady z genetického sčítania sú podľa odborníkov v dobrej zhode s dátami z klasického dlhodobého monitoringu pomocou priameho pozorovania alebo pobytových stôp. Predchádzajúca genetická štúdia, ktorú robila Technická univerzita (TU) vo Zvolene, zameraná na roky 2013 až 2014, podľa expertov odhadla slovenskú populáciu medveďov na 1 214. Podľa vedcov možno predpokladať, že odhady aktuálnej aj staršej štúdie sa aj pri prípadných úpravách metodiky počas publikácie zásadne nezmenia. Rozdiely v početnosti by mali byť v poriadku aj napriek nejakej štatistickej chyby.
Môže ich byť aj osemtisíc
Jaroslav Ďurík, ktorý je lesník, poľovník a bývalý profesionálny pracovník Štátnej ochrany prírody, na webovej stránke LESmedium sa podrobne venoval počtu medveďov. V septembri 2020 uviedol, že z prostredia tímu TU vo Zvolene, ktorý v rokoch 2013 a 2014 riešil zisťovanie početnosti medveďa na základe genetickej analýzy DNA z výstelky hrubého čreva z trusu medveďov, unikla nasledovná informácia: Pri zohľadnení skutočnosti, že po prvé, z približne polovice poľovných revírov neprišli žiadne vzorky trusu a po druhé necelých 3 000 doručených vzoriek určite nepochádzalo od všetkých medveďov, vyskytujúcich sa v tých revíroch odkiaľ vzorky prišli, bola v prostredí riešiteľského tímu vyslovená hypotéza, že keby v roku 2014 na Slovensku žilo 4 000 medveďov, nikto by sa nemohol čudovať.
„Z tohto pohľadu sa odvodenie stavu populácie na 1 256 jedincov medveďa hnedého a používanie tohto čísla ako relevantného východiska pre posudzovanie problému ‚medveď‘ javí ako krajne nespoľahlivé, resp. tento kmeňový stav je možné posudzovať najviac ak ako výrazne podcenené minimum,“ uviedol vo svojom článku.
Napriek tomu, že výsledku neveril, prerátal počet jedincov medveďa do roku 2020. Stav 1 256 použil ako základ pre jednoduchý matematický model vývoja kmeňových stavov slovenského medveďa v rokoch 2014 až 2020. Ďalej vzal do úvahy priemernú životnosť medveďa (15 rokov), pomer pohlavia (1:1), sexuálnu dospelosť medvedíc (od 5 rokov vyššie), ročný prírastok (max. 1 medvieďa od každej druhej medvedice). Zarátal aj úhyn dospelých medveďov, úhyn medvieďat či dokonca rozoznával dospelé medvedice, čiže 5-ročné a staršie.
„Pri celkovej početnosti 1 256 medveďov to znamená cca 628 samcov a 628 samíc. Zo 628 medvedíc bolo vtedy 167 nedospelých a 461 dospelých. Dospelé medvedice v roku 2014 vyprodukovali prírastok najmenej 230 medvieďat. Stav medvedej populácie na konci roku 2014 teda bol 628 samcov, 628 medvedíc a 230 medvieďat, spolu 1 486 ks,“ vyšiel J. Ďuríkovi prvý prepočet.
V každom jednom roku odrátal aj počet oficiálne hlásených uhynutých kusov. Postupne vyrátal, že v roku 2020 bol úhyn 158 kusov, celkový jarný stav 2 213 kusov, z toho 1 107 medveďov, 811 dospelých medvedíc, 295 nedospelých medvedíc. Prírastok 405 medvieďat. „Predpokladaný stav na konci roka teda bol asi 1107 medveďov, 811 dospelých medvedíc, 295 nedospelých medvedíc a 405 medvieďat, úhrnom teda 2 618 ks.“
Upozornil tiež, že neoficiálny, ale odborný odhad členov genetického tímu TU Zvolen v roku 2014 bol okolo 4 000 medveďov. Ak by si J. Ďurík vzal tento počet za základ svojej modelácie, hypoteticky by v roku 2020 mohlo žiť u nás až 8-tisíc medveďov.
Lesníci nevidia logiku
Národné lesnícke centrum (NLC) zhodnotí výsledky výskumu veľkosti populácie medveďa hnedého, ktorý vykonala Karlova univerzita a jej výsledky boli predbežne prezentované vo forme tlačovej správy, až po ich reálnom publikovaní.
„NLC má však k publikovanej tlačovej správe viacero postrehov, či doplňujúcich otázok. Vzhľadom na symptómy prítomnosti medvedej populácie v krajine (pozorovania, napadnutia, výskyt v intravilánoch, škody, štatistiky, a pod.), sa zdá byť zistený pokles populácie nelogický,“ uvádza Igor Viszlai z NLC na ich webovej stránke.
Príčiny takto stanoveného počtu bude možné podľa lesníkov jednoznačne identifikovať až po spomínanom publikovaní celého výskumu. Dovtedy je možné len predpokladať, že ho mohlo spôsobiť jednak nedostatočné vyzbieranie vzoriek (pri prvom sčítaní v roku 2014 to bolo približne 3 000, teraz len niečo cez 2 000), či obdobie, v ktorom sa vzorky zbierali.
„Otázne tiež je, prečo neboli, aj napriek existujúcim dokumentom ktoré k tomu dávajú predpoklad (Program starostlivosti o veľké šelmy), vyzvaní na spoluprácu lesníci, poľovníci, či verejnosť, tak ako tomu bolo pri sčítaní v roku 2014. Na základe prezentovaných predbežných údajov je možné zhodnotiť len skutočnosť, že z 2 000 odobratých vzoriek bolo spočítaných 1 000 medveďov,“ uvádzajú lesníci s otázkou, že prečo pri režime s využívaním regulačného lovu populácia medveďa hnedého výrazne narastala a prečo po zavedení prísnejšej ochrany stagnuje až klesá.
Regulácia je jediné riešenie
Vysokoškolský profesor na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, vedec a zoológ Juraj Ciberej sa medveďmi zaoberá už dlho. „Mal som ich ‚v rukách‘ minimálne 50, či už voľne žijúcich alebo v zoo, viacerých som uspal, ale ani jedného som neutratil. Podľa môjho názoru, ak by bola Štátna ochrana prírody nazbierala 3-tisíc vzoriek, tak by podľa tohto systému vyrátali 2-tisíc medveďov. Ak by tých vzoriek bolo 5-tisíc, tak by počet stúpol na 2,5-tisíc,“ myslí si a dodáva, že Čechov má fakt rád. „Ale oni s medveďmi veľa skúseností nemajú, keďže tam v roku 1863 ulovili posledného medveďa na Šumave. Viacerí slovenskí odborníci sa ma pýtali, prečo sme tento výskum nerobili u nás na Slovensku.“
Prednedávnom sa profesor Ciberej tiež dozvedel, že sa chystá budovanie nejakej veľkoplošnej voliéry pre medvede. „Medveď však žije 30 – 35 rokov, čo im tam budú dávať žrať? Neviem, kto za tým je, ale evidentne sa pokladá za odborníka. Viac ako 50 rokov som robil pre TANAP, takže viem čo sa deje. Chodili sme medvede odchytávať a potom sme ich prevážali z jedného miesta na druhé. Boli ich desiatky. Ale ako vždy hovorím, medvede sú ako poštové holuby. Stále sa vrátia. Nemá to zmysel, lebo medveď má perfektnú orientačnú schopnosť. Myslím si, že ich na Slovensku žije okolo dvoch tisíc.“
Podľa odborníka, ktorý má s touto šelmou skúsenosti, pomôže v tomto prípade iba regulácia stavu medveďov. „Mrzí ma, že nerešpektujeme manuál Európskej únie, čo sa týka veľkých šeliem. Každá krajina si mala určiť počet veľkých šeliem, ktorý je pre ňu únosný. Takže sa to týka aj Slovenska. EÚ nám tiež hovorí, že musíme minimalizovať strety človeka s medveďmi, ani to sme nezabezpečili. Pritom pomerne ideálne máme spracovaný takýto manuál z roku 2016. Popri zásahovom tíme, ktorý má fungovať iba výnimočne, by sa určite mala robiť regulácia.“
Ročne sa podľa profesora Cibereja u nás utratí 150 až 200 jedincov. „A hoci som veľmi proti nelegálnemu lovu, aj takéto prípady sú pomerne časté. Aj tu funguje falošné kamarátstvo a nikto nikomu nič nepovie. Dostalo sa mi do uší, že to funguje tak, že sa dohodnú nejakí chatári, kde im medveď šarapatí, zložia peniaze a zaplatia niekoho, kto medveďa utratí. Ten väčšinou skončí v celosti zakopaný v zemi.“
Riešením podľa Juraja Cibereja je likvidácia dominantných medveďov. „Na to už dlho poukazujem. Malý medveď sa musí pred tým dominantným schovať. Medvedica, čo je s nimi sa chce páriť a ten dominantný medveď pozabíja mladé. Toto treba riešiť. Lebo mladé medvede by z lesa neutekali, ak by tam boli v bezpečí a mali čo žrať. A keď ich odtiaľ dominantný medveď vytlačí, utekajú k ľuďom, lebo tam cítia potravu. Medvede sú tu dlho a aj ľudia v osadách predtým dávali odpad do košov pred domami. Problém však nebol,“ vysvetľuje a dodáva, že na to doplácajú hlavne deti v tatranských osadách. „Rodičia sa ich boja pustiť samé von, čo i len na ulicu. Do lesa sa boja chodiť aj dospelí. Problém nie je určite v kontajneroch ale v populácii medveďa. „V médiách sa stále hovorí o vedcoch, ktorí prišli na niečo a niečo riešili. Nech mi niekto ukáže slovenského vedca, ktorý na vlastné oči videl medveďa. Slováci by sa mali v celom svete chváliť, že u nás takáto šelma žije. Ale my sme z toho urobili obrovský problém,“ dodáva na záver.