Poslanci Castilla zbavili funkcie kvôli „trvalej morálnej nespôsobilosti“. Polícia následne na twitteri oznámila, že Castilla zadržali bezpečnostné zložky. Velitelia polície a peruánskych ozbrojených síl v spoločnom vyhlásení uviedli, že neuposlúchnu rozkazy, ktoré porušujú ústavu. Predseda ústavného súdu Francisco Morales vyzval vojakov, aby obnovili ústavný poriadok v krajine.
O niečo neskôr zložila prísahu doterajšia viceprezidentka Dina Boluarteová a stala sa dočasnou prezidentkou a vôbec prvou ženou na čele Peru. Boluarteová už predtým Castillovo počínanie označila za štátny prevrat.
Vo svojom prvom vyjadrení v novej funkcii Boluarteová vyzvala k jednote a dialógu. Ako uviedla, aby bola prekonaná kríza, ktorá v krajine vypukla, je potrebné dosiahnuť politické prímerie.
Za odvolanie prezidenta Castilla hlasovalo 101 zo 130 peruánskych poslancov. V polovici októbra prokuratúra podala do parlamentu sťažnosť, v ktorej Castilla obvinila okrem iného zo zločineckého spiknutia či zneužívania právomocí.
Niekoľko hodín pred hlasovaním parlamentu Castillo vystúpil v televízii, kde oznámil svoj úmysel rozpustiť parlament a „uskutočniť v čo najkratšom čase voľby do nového kongresu“. V medziobdobí mal podľa Castilla krajinu riadiť krízový kabinet. Castillo chcel tiež vykonať zmeny v justícii a polícii.
Mnoho peruánskych politikov okamžite označilo Castillovo konanie za pokus o štátny prevrat. „Ide o štátny prevrat, ktorý prehlbuje politickú a ústavnú krízu,“ uviedla vtedy ešte viceprezidentka Boluarteová. Minister zahraničia César Landa vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo Peru obnoviť demokraciu. Landa spolu s ministrami hospodárstva, spravodlivosti a práce podal demisiu.
Podľa opozičnej političky Keiko Fujimoriovej, ktorá v posledných prezidentských voľbách prehrala práve s Castillom, sa jedná o „zúfalý prevrat“. Vyzvala ozbrojené sily, aby podporili ústavný poriadok.
USA už nepovažujú Castilla za prezidenta
Americká veľvyslankyňa v Lime Lisa Kennaová uviedla, že USA odmietajú mimoústavné konanie prezidenta, ktorého cieľom je zabrániť parlamentu vykonávať mandát. K obnove ústavného poriadku vyzvala aj Kostarika a znepokojenie vyjadrila Argentína.
Americká diplomacia následne oznámila, že už nepovažuje Pedra Castilla za úradujúceho peruánskeho prezidenta. „Ako tomu rozumiem v súvislosti s krokmi Kongresu, je to teraz bývalý prezident Castillo,“ uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.
Kolumbijská vláda vyjadrila v súvislosti s dianím v susednej krajine obavy. Vyzvala na dialóg všetkých politických hráčov, aby „bola uchránená demokracia“. Čilské ministerstvo zahraničia vo svojom vyhlásení uviedlo, že vláda „hlboko ľutuje“ to, čo sa v Peru deje. Podobne sa vyjadril aj šéf mexickej diplomacie Marcelo Ebrard. Ako dodal, dúfa v „rešpektovanie demokracie a ľudských práv“.
Ako mexické ministerstvo zahraničia tiež uviedlo, schôdzka takzvanej Pacifickej aliancie, ktorá sa mala konať 14. decembra v Peru, bola odložená. Pacifická aliancia je zoskupenie štátov usilujúcich sa o ekonomickú integráciu. Jeho zakladajúcimi členmi sú Mexiko, Peru, Čile a Kolumbia.