Smer, Hlas a SNS si rozdelili posty. Aké rezorty získali? Ministrami by sa mali stať Kaliňák, Huliak či Taraba

Okrem lídrov strán stáli na boku aj niektorí poslanci za strany. Viacerí z nich by mali obsadiť rezorty. Smer má podľa rozdelenia funkciu premiéra a šesť ministerstiev, Hlas získal sedem ministerstiev a predsedu parlamentu a SNS tri rezorty.

Fico štvrtýkrát premiérom

Lídrovi Smeru Robertovi Ficovi sa to nakoniec podarilo a už štvrtýkrát sa stane premiérom. Okrem toho víťazná strana získa zrejme aj rezort obrany, spravodlivosti, financií, pôdohospodárstva a rezort zahraničných vecí a do úvahy prichádza aj rezort dopravy, o ktorý však mala pred voľbami záujem SNS. Ministerský post sa ujde Robertovi Kaliňákovi, zrejme sa postaví do čela ministerstva obrany a skloňuje sa aj menej pravdepodobná možnosť, že by viedol rezort dopravy.

Kaliňák by mohol byť ako minister obrany neprijateľný pre prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá sa minulý týždeň vyjadrila, že prekážkou pri menovaní ministrov môže byť obvinenie v prípade človeka nominovaného na post ministra vnútra. Problémom by to mohlo byť aj pri ostatných ministerských Aj keď Kaliňákovi obvienie zrušili, podľa informácií Pravdy by mohla byť jeho nominácia na post šéfa obrany u prezidentky nepriechodná a aj preto zvažujú, že by mohol viesť rezort dopravy.Ešte počas volebnej noci však denníku Pravda povedal, že nemá záujem o to, byť ministrom, chce si uplatniť len mandát poslanca.

Takto môže vyzerať nová vláda Smeru, Hlasu a SNS

Fotogaléria 17 fotiek

+14

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

fico, pellegrini, danko Robert Fico (Smer), Peter Pellegrini (Hlas) a Andrej Danko (SNS) podpísali memorandum o porozumení. Smer bude mať premiéra a šesť ministerstiev, Hlas sedem a SNS tri.

V minulosti viedol ministerstvo dopravy za Smer Ľubomír Vážny, ktorý sa do parlamentu prekrúžkoval aj dnes. Je jedným z mien, nad ktorými sa v súvislosti s dopravou uvažuje spolu s Igorom Chomom.

Rezort financií by mal poviesť Ladislav Kamenický a ministerstvu pôdohospodárstva by mal šéfovať Richard Takáč, ktorý sa spolu s Kamenickým, Ľubošom Blahom a Jurajom Blanárom objavil aj na podpise memoranda.

Blanár sa zrejme postaví do čela rezortu diplomacie, ktorý mal pôvodne viesť Peter Kmec, no podľa informácií Pravdy túto ponuku nakoniec odmietol. Nie je však vylúčené, že by to mohol byť spoločný nezávislý nominant, Denník N spomínal meno Jána Kubiša, ktorý aktuálne zbiera podpisy na prezidentskú kandidatúru.

Diplomat a exminister zahraničných vecí však ponuku nedostal. „Úspešne pokračujem v zbere podpisov, aby som sa mohol zúčastniť na voľbách na post prezidenta SR ako občiansky kandidát. Ponuku na post ministra som nedostal a neočakávam ju,“ uviedol Kubiš.

Kmec odišiel aj z postu zahraničného tajomníka Hlasu ešte pred voľbami po tlaku Smeru. Členka mládežníckej organizácie Mladí sociálni demokrati Zuzana Plevíková zverejnila na sociálnej sieti zostrihané video, v ktorom podsúvala myšlienku, že sa Kmec otvorene hlásil ku koalícii PS, Hlas a SaS. Napriek tomu, že lídri v memorande garantujú „zahranično-politickú orientáciu SR na základe členstva Slovenska v Európskej únii a NATO a ďalších významných medzinárodných organizáciách pri plnom rešpektovaní suverenity a národno-štátnych záujmov SR a posilňovaní zdravého vlastenectva“, Hlasu sa rezort nepodarilo získať a časom môže byť pri niektorých rozhodnutiach jeho partnerov pod tlakom.

Posledným v gescii Smeru bude zrejme rezort spravodlivosti, nad ktorým aktuálne visí najviac otáznikov. Podľa informácií Pravdy prichádza do úvahy poslanec Smeru Boris Susko. Ten sa viackrát v minulosti kriticky vyjadril na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej a bol proti zmene sporného paragrafu 363. Počas jednofarebnej vlády Smeru viedol rezort spravodlivosti Tomáš Borec a o štyri roky neskôr to bola členka Mosta-Híd Lucia Žitňanská.

Rozdelenie v prípade Smeru je však stále otázne. Smer by mal v neposlednom rade obsadiť aj post šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS). Do čela SIS sa mal postaviť Tibor Gašpar, či má o tento post záujem, na to v pondelok novinárom neodpovedal. S jeho nomináciou mal však mať problém Pellegrini, ktorý Gašpara po rekonštrukcii vlády v roku 2018 odvolal z funkcie policajného prezidenta.

Kľúčové rezorty v rukách Dolinkovej či Druckera

Čo sa týka strany Hlas – tá získala o jeden rezort viac, než pôvodne mala, podobne ako SNS. Ide zrejme o dohodu, v rámci ktorej bude Fico premiérom a post predsedu Národnej rady pripadne Pellegrinimu. Hlas by mal získať nasledujúce rezorty – zdravotníctvo, školstvo, hospodárstvo, vnútro, ministerstvo práce a rezort investícií (MIRRI). Siedmym by malo byť podľa informácií Pravdy ministerstvo, ktoré vznikne zo súčasnej funkcie podpredsedu vlády pre eurofondy a Plán obnovy.

Na podpise memoranda bolo prítomných celkovo päť zvolených poslancov za Hlas a minimálne v ich prípade ide o takmer isté nominácie. Ide o Erika Tomáša, ktorý by sa mal stať ministrom práce. Už v pondelok uviedol, že chce v práci v sociálnej oblasti pokračovať. Práve rezort práce patril k prvým, o ktorých Hlas hovoril ešte pred voľbami.

Zdravotníctvo sa dostane do rúk Zuzany Dolinkovej, ktorá má za sebou len veľmi krátku politickú kariéru a s politikou nemá veľa skúseností. O post poslankyne sa prvýkrát uchádzala v roku 2020 ako kandidátka Dobrej voľby, ktorú viedol Tomáš Drucker a spolu s ním neskôr odišla do Hlasu, kde sa stala hlavnou odborníčkou strany na zdravotníctvo a hneď aj podpredsedníčkou strany. Ešte pred voľbami sa zasadzovala o dostavanie bratislavskej nemocnice Rázsochy.

Foto: FB/Peter Pellegrini

dolinková, raši, saková, šutaj eštok Zľava Richard Raši, Matúš Šutaj Ečtok, Zuzana Dolinková, Denisa Saková a Erik Tomáš.

Rezort školstva by sa mal dostať do rúk Tomáša Druckera, ktorý v minulosti pre Pravdu povedal, že nemá ambíciu viesť rezort, ale chce pokračovať v reformách. Drucker a Dolinková patrili podľa informácií Pravdy k liberálnejšiemu krídlu v Hlase a odporcom koalície so Smerom, a to aj napriek jednomyseľnému rozhodnutiu predsedníctva.

Čítajte viac Smer, Hlas a SNS sa dohodli, podpísali memorandum. SaS: Novú koalíciu budú spájať kšefty a korupcia

Richard Raši by mal viesť MIRRI, pričom štátnym tajomníkom sa zrejme stane bývalý šéf Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák. Raši už v minulosti zastával post podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Sporné je zatiaľ meno nového ministra vnútra, pôvodne sa hovorilo o Denise Sakovej, tá by však mala podľa kuloárnych informácií viesť rezort hospodárstva a ministrom vnútra by sa mal stať Matúš Šutaj Eštok v tandeme s Luciou Kurilovskou ako štátnou tajomníčkou.

Šutaj Eštok bol vedúcim Úradu vlády v čase, keď bol Pellegrini premiérom, a je jedným z jeho najbližších ľudí. Počas predvolebnej kampane ostro vystupoval najmä proti vyšetrovateľom NAKA a ako prvý verejne hovoril o potrebe vymény špeciálneho prokurátora Daniel Lipšica. Vyhlásil, že ak sa Hlas dostane k moci, pokúsi sa ho dostať z funkcie. „Vy, páni, ste urobili zo Slovenska štát, v ktorom sa nedá žiť, tak sa láskavo pobaľte a spakujte si svoje veci, kadeľahšie zmiznite zo Slovenska,“ hovoril začiatkom septembra 2022 vo videu na sociálnej sieti a „matovičovcov, lipšicovcov, hamranovcov či čurillovcov“ označil za mafiu.

Nový minister vnútra bude vyberať aj policajného prezidenta, v Smere, Hlase aj SNS hovorili o tom, že Štefan Hamran musí byť odvolaný. Hamran nakoniec sám vyhlásil, že k 31. októbru odchádza z funkcie. „Tam, kde Fico začína, ja končím,“ hovoril v minulosti Hamran.

K energetike sa pre denník Pravda pred nedávnom vyjadroval aj Kamil Šaško, preto je otázne, či nepripadne tento rezort napríklad aj jemu. Hneď prvou hlavnou úlohou bude na ministerstve hospodárstva pripraviť kompenzácie drahých energií pre domácnosti.

Ak vláda nepríde s opatreniami, domácnostiam hrozia od nového roka dvojnásobné faktúry za plyn. Saková viedla v minulosti bezpečnostný rezort a vyjadrovala sa prevažne k otázkam polície a bezpečnosti. Jeden z mála jej vystúpení k cenám energií bol koncom októbra 2021, kedy skritizovala vtedajšieho ministra hospodárstva Richarda Sulíka za výrok, že sa treba spoliehať na trhové sily. Z opozičných lavíc vtedy navrhli poslanci Hlasu znížiť DPH na elektrinu, plyn, teplo a teplú vodu na päť percent.

Posledným rezortom, ktorý pripadne Hlasu je jeden z dvoch nových. V memorande si strany zadefinovali rozdelenie celkovo 16 ministerstiev, aktuálne máme na Slovensku 14 rezortov potom, čo počas minulej vlády vznikol rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Okrem rezortu cestovného ruchu by to mal byť nový rezort pre eurofondy a plán obnovy. Do jeho čela by sa mal postaviť Kmec, ktorý, ako sme spomínali, odmietol ponuku riadiť rezort zahraničných vecí.

Plán vyšiel, SNS bude mať nový rezort

Podľa koaličnej zmluvy bude mať najmenšia strana o jedno ministerstvo viac. Pripadnúť by jej mal rezort životného prostredia, rezort dopravy alebo kultúry a nové ministerstvo cestovného ruchu a športu. O ministerstvo životného prostredia už predtým prejavil záujem starosta Očovej a šéf Národnej koalície Rudolf Huliak, ktorý sa do parlamentu prekrúžkoval z posledného 150. miesta.

Podpis memoranda medzi stranami Smer, Hlas a SNS

Fotogaléria 11 fotiek

+8

Preslávil sa najmä výrokom, že medvede sú biologickou zbraňou určenou na vyhubenie vidieka a takisto mieni prehodnotiť ochranu napríklad sysľov, nehovoriac o prehodnotení Ódorovou vládou navrhnutých území chránených národných parkov. . Na tomto poste by sa mohol vidieť aj niektorí z dvojice Kuffovcov. O rezort dopravy mal už pred voľbami záujem sám predseda SNS Danko a tak nie je vylúčené, že by sa mohol stať ministrom, prípadne by viedol cestovný ruch. V kuloároch sa však aktuálne skloňuje možnosť, že by doprava pripadla Smeru a SNS by získala rezort kultúry.

Ten by mal poviesť Tomáš Taraba, ktorého meno sa spomínalo aj pri rezorte hospodárstva, no tento získal Hlas. S istotou sa dá povedať to, že od januára 2024 bude mať Slovensko o jeden rezort viac. Pôjde o ministerstvo cestovného ruchu, ktoré by vzniklo oddelením od rezortu dopravy. Otázne je aj to, či k ministerstvu pripoja aj šport a odčlenia ho od rezortu školstva.