Návrh na takzvaný efektívny manažment medveďa nepôjde legislatívnym konaním cez parlament, mal by byť vydaný 31. januára vo forme nariadenia vlády. Predseda výboru pre poľnohospodárstvo a životného prostredia Rudolf Huliak (nom. SNS) verí, že život na vidieku sa týmto podarí ochrániť. Počet nahlásených stretov s medveďom sa podľa Huliaka nedal zvládnuť a namiesto zásahových tímov by mali prebrať úlohu regulácie medveďa “manažéri prírody”, teda podľa národniarov poľovníci. Pripomína, že tu nejde o “problém Bratislavy, ale regiónov”.
“Vezmite si, že za posledné štyri roky sa problematika problematických jedincov neriešila. Odchytávali sa a odvážali sa na inú stranu republiky a to bolo protiprávne,” ozrejmil Huliak. Podľa Huliaka mali zásahové tímy cez víkend aj štyristo volaní. Cez víkendy, kedy mali podľa neho dovolenku, však nemal kto tieto telefonáty vybaviť, a tak chce kompetenciu presunúť na okresné úrady, ktoré budú kontaktovať poľovníkov. Proces zatiaľ na rezorte vymyslený nemajú, no rezort by ho chcel mať do mesiaca hotový. Zatiaľ by mal byť postup taký, že o výskyte medveďa bude informovaná polícia a poľovník, následne dostanú povolenie a podľa nebezpečnosti situácie zakročia.
“Dávame ľuďom tvár veliteľa, ktorý ľuďom poskytne súčinnosť,” hovorí Huliak o poľovníkoch. Zmeny nastali aj vo vedení zásahových tímov, keď rezort životného prostredia prepustil ochranára a odborníka na medvede Mariána Hletka. Ide o historicky prvého člena zásahového tímu pre medveďa hnedého. Hletko mal dlhodobo zlé vzťahy s poslancom za SNS Huliakom. Huliak uverejnil video, v ktorom hovoril o obesení v súvislosti s Hletkom, útočil na neho aj v ďalších videách.
Čítajte viac Poľovník Kaššák: Nestrašíme, ľudia sa boja chodiť do lesa
Boli to poľovníci, ktorí chceli chrániť medveďa
Zhruba pred sto rokmi bolo na Slovensku asi 30 medveďov. Boli to práve poľovníci, ktorí vyhlásili celoročnú ochranu medveďa, ale zároveň i vtáka dropa a kamzíka. Populácia medveďov však medzičasom rástla.
Niektoré oblasti, ako napríklad Liptov či Poľana, sa stali medveďou baštou. Dnes žije na Slovensku podľa vedeckých štúdií zhruba 1,5-tisíca hnedých chlpáčov. Viceprezident a zároveň aj hovorca stavovskej organizácie Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák pre denník Pravda zdôraznil, že „téma medveďa nie je spolitizovaná, ale je to realita, ktorá sa musí riešiť“. “Keď niekto medveďa v prírode stretne, tak bude môcť povedať, že zážitok má na celý život a tento zážitok nebude negatívny,” ozrejmil Kaššák.
Poľovník je podľa neho človek so zbraňou na lov zvery a tiež ho neteší, že by mala byť použitá v obci, no tvrdí, že poľovníci sú pripravení zakročiť. Štátny tajomník ministerstva Filip Kuffa zdôraznil, že toto rozhodnutie neznamená, že poľovníci pôjdu medvede masovo strieľať. „Poľovníci sa netešia na lovenie, sú tam preto, lebo poznajú okolie a vedia situáciu zmonitorovať,“ ozrejmil pre Pravdu.
Čítajte viac Buď si s medveďmi poradí štát, alebo ich zastrelia ľudia
Postup pri odstrele v obci
Taraba v relácii Ide o pravdu zdôraznil, že po kontakte s eurokomisárom dostal vyrozumenie, že „nikto nemôže regulovať odstrel medveďa v intravilánoch, ak je bezprostredná možná hrozba na zdraví alebo živote občana“, upozornil. Na Slovensku podľa neho pôsobí štyri až päť zásahových tímov, no nie sú podľa neho efektívne. „Od výskytu medveďa po zásah prejdú hodiny,“ spresnil.
“V intravilánoch ich môžete eliminovať, no náš zákon nám to nedovoľuje. My potrebujeme, aby okresný úrad vydal rozhodnutie na mieste, kde sa nachádza medveď, po zohľadnení reálnej situácie, teda či to nie je v blízkosti obydlia. Ak to je 200 metrov, musíte okresným úradom vydať výnimku z bezpoľovnej zóny. V momente, keď tam príde policajná hliadka a identifikuje medveďa, príde k povoleniu zo strany ministerstva životného prostredia k odstrelu,“ priblížil Taraba. Tento proces bol dodnes podľa neho takmer nemožný.
Odmietol tvrdenia, že by to mali byť policajti, ktorí budú zasahovať. „Keď tá zver nie je agresívna, tak nič nebráni tomu, aby bol privolaný poľovník s patričnou zbraňou. epotrebujeme, aby okresné úrady vydávali výnimky na odstrel medveďa, my potrebujeme odstrániť nepoľovnú časť, ak sa medveď nachádza v blízosti obydlia, aby sa mohol strieľať. Pretože, keď sa dostane do extravilánu, tak zase nám povedia, že nikoho neohrozuje,” spresnil Taraba.
Inšpiráciu hľadá aj v zahraničí. Fíni podľa neho držia stabilný stav medveďov nad 2,5 tisíca kusov a Estónci niečo nad tisíc kusov.
„Nerozumeli, o čom sa tu bavíme, oni majú plošné odstrely, potrebujeme dodať normálne dáta, ktoré dáme vypracovať slovenskej inštitúcii, ktorá urobí prvýkrát hĺbkový a poriadny proces analýzy počtu,” ozrejmil. Analýzu o počte medveďov odovzdala štátu minulý rok Karlova univerzita v Prahe.
Na Slovensku je podľa prepočtov odborníkov maximálne 1 275 jedincov medveďa hnedého. Najväčšia populácia je evidovaná v Chránenej krajinnej oblasti Poľana, kde ich má byť 278. Vyplýva to zo štúdie zameranej na odhad početnosti medveďa hnedého na Slovensku, ktorú zverejnila Štátna ochrana prírody. Vedci z Karlovej univerzity a z Českej poľnohospodárskej univerzity odhadujú veľkosť populácie tejto šelmy na 1 056, v intervale 1 012 až 1 275 jedincov, priblížil envirorezort. Hustota populácie bola podľa neho stanovená na desať jedincov na 100 štvorcových kilometrov.
Taraba však tvrdí, že proti nej boli námietky. „Mali to robiť, keď medvede skôr spali, výskyt bol fyzicky nižší, dvakrát by som sa tou štúdiou neoháňal. Nemyslím, že Česi majú robiť analýzu, spravíme si ju detailne na Slovensku a potom si povieme, aký je reálny stav,” upozornil. Verí, že štúdia bude hotová do konca roka 2024, pretože stav medveďa podľa neho neustále rastie a Slovensku chýbajú dáta.
Čítajte viac Odstrel nie je riešením. Medveď je nevinný chránený živočích, tvrdí zoológ Haring
Zásahové tímy a ochrana ľudí
Taraba priznáva, že ak za to, že medveď chodí k obydliam, môžu ľudia, tak budú potrestaní oni. „To je súčasť ohrozenia obyvateľstva. Je to to isté, ako keď dostanete nariadenie odstrániť environmentálnu záťaž a absolútne to ignorujete a popritom dochádza k ohrozeniu zdravia a životného prostredia,“ zdôraznil. No prioritou je pre neho obísť zákonné úpravy, pretože podľa neho opozícia blokuje parlament. „Teraz musíme ísť nariadeniami vlády,“ povedal. Ak opozícia uvoľní parlament, zmení sa aj zákon o ochrane prírody.
„Nie je na nás analyzovať, či medveď je obeť, ktorá bola z lesa vytlačená silnejším jedincom, primárnym bodom ochrany je človek. Nemôžem sa ako politik tváriť, že neviem, kto má právo ochrany, či medveď, alebo dieťa,” podotkol Taraba. Najefektívnejšie riešenie je podľa aktivistov práve zásahový tím, ktorý sa zameriava na problémové jedince. Ak pri jedincoch nefungujú metódy prinavrátenia plachosti, tak by sa mal medveď odstrániť. Medveď však vďaka zásahovým tímom dostáva druhú šancu. V súčasnosti existuje päť stanovíšť zásahových tímov, no Taraba je presvedčený, že ak by štát chcel chrániť ľudí naprieč pohoriami, museli by investovať desiatky miliónov eur. “Nevidím dôvod, prečo by sme to mali suplovať stovkami ďalších zamestnancov,” zdôraznil minister.