Krátko pred ôsmou hodinou ráno mali poľnohospodári už zaparkované svoje traktory v areáli vajnorského ovocného sadu, ktorý sa nachádza tesne pred vstupom do Bratislavy. Motory boli zväčša ešte vypnuté, do štartu najväčšieho farmárskeho protestu, aký kedy na Slovensku bol, zostávala ešte hodina. Zatiaľ pripevňovali na stroje transparenty, raňajkovali a pokojne debatovali v menších skupinách.
Keď sme sa roľníkov pokúšali osloviť s otázkami, prečo sa do protestu zapojili a aké majú očakávania, viacerí na kameru rozprávať nechceli a slušne nás poslali za výrečnejšími kolegami. Presvedčiť sa nám podarilo až Richarda Totha z Veľkého Grobu. Aktuálne dianie v poľnohospodárstve sa mu podľa jeho slov nepáči, najviac však asi zavedenie takzvaných biopásov, ktoré mali navrátiť život do monokultúrnych polí. Namiesto nich im na poliach narástla burina a nasťahovali sa do nej myši a hraboše. Druhou vecou, pre ktorú sa do protestu zapojil, je dovoz ukrajinského obilia.
Burina a administratíva
Vajnorské „družstvo“ začali stroje opúšťať o deviatej hodine a vybrali sa smerom na Zlaté piesky. Ak by si niekto predstavoval zatuchnutý interiér s prefukujúcimi dvierkami, zrejme by zostal prekvapený. Moderné technológie sa už nasťahovali aj do traktorov.
Michal Szalay, ktorý nás vzal svojím traktorom do hlavného mesta, je roľníkom od začiatku 90. rokov. Hoci vzťah k pôde mal už aj jeho otec, z rodiny začal podnikať v poľnohospodárstve až on. Dnes pracuje so svojím synom a celkovo obhospodarujú 1 000-hektárové pole v katastroch Novej Dedinky, Veľkého Biela a v okolí Senca, kde vysádzajú zemiaky, koreňovú zeleninu, ale aj mak a cukrovú repu. Do Bratislavy bežne na traktore nejazdí.
Protestná jazda úvodom pribrzdila vozidlá, ktoré schádzali z diaľnice D1 smerom na Ivanku pri Dunaji. Obrazovka displeja v traktore ukazovala rýchlosť 3,6 kilometra za hodinu, no kolóna sa presúvala plynulo v pravom jazdnom pruhu. Minuli sme Vajnorské jazero, zastávku električiek na Zlatých pieskoch a prvú skupinu policajtov, ktorí riadili dopravu.
Michal od protestu očakával, že širšia verejnosť začne vnímať, aké majú farmári problémy. Aktuálne nariadenia podľa neho obmedzujú poľnohospodárov až katastrofálnym spôsobom a vznikajú aj situácie, keď sa im majitelia pôdy vyhrážajú, že im ukončia prenájom, lebo na ich poli pestujú „burinu“. Vníma, že administratíva je dôležitá, no nemala by byť v takom rozsahu, ako je to dnes. Za komplikované považuje aj nahlasovanie plôch.
„My sme poľnohospodári, potrebujeme robiť v prvom rade vonku, nie sedieť v kancelárii a sledovať termíny. Samozrejme, vyžaduje si to administratívu, ale nie v takom rozsahu ako je to teraz vymyslené,“ dodal. Myslí si, že pokyny pre farmárov by mali vydávať len tí, ktorí sa roľníctvu skutočne rozumejú.
Podpora verejnosti
Päťdesiatka traktoristov s vlajkami a transparentmi ako „My máme kravy, vy máte kravaty. Čo nás živí?“ či „Sebestačnosť, nie prázdne slová“ vylákala na ulice hasičov, matky s deťmi aj pracovníkov z kancelárií. Farmárom kývali ľudia z okien, nakrúcali si ich na mobily a vztýčené palce im ukazovali aj cyklisti ponáhľajúci sa do práce. Z opačného smeru sa zase ozývalo podporné trúbenie vodičov kamiónov. Traktory v Bratislave nevídajú často ani oni.
Verejnú dopravu protestná jazda neochromila, pohodlne nás obehla prímestská linka 610 zo smeru Malinovo, Zálesie, Ivanka pri Dunaji, ale aj trolejbusy mestskej hromadnej dopravy. Policajtov sme opäť stretli pri Klientskom centre. Hoci do cieľa bolo ešte ďaleko, hnedá turistická tabuľa s obrázkom Bratislavského hradu ukazovala, že ideme správne.
Traktoristi, ktorí štartovali z Vajnôr, sa nakrátko zastavili až na Trnavskom mýte, kde sa k nim pripojila vetva prichádzajúca z Podunajských Biskupíc. Prerušiť cestu do centra museli na pár minút aj električky.
Keď sme pri Prezidentskom paláci odbočili na Štefánikovej ulici doľava, naša cesta traktorom sa už blížila ku koncu. S Michalom sme sa rozlúčili asi v polovici cesty na Hradný kopec, neďaleko budovy Stáleho zastúpenia Európskej komisie na bratislavských Palisádach, kam prišli farmári vyjadriť svoj nesúhlas.
Neskôr sa stroje presunuli pred budovu Národnej rady Slovenskej republiky. Zvyčajne pokojným Námestím Alexandra Dubčeka sa ozývali zvuky motorov, rapkáče, trúbenie. Farmári tu zopakovali svoje požiadavky, pre ktoré sa rozhodli vydať podľa vzoru kolegov zo zahraničia na protestnú jazdu. Chcú sa poučiť z minulosti, žiadajú dialóg s politikmi a trvajú na tom, že do eurovolieb musia ísť kandidáti so skúsenosťami. Ak sa na ich podmienkach nezačne pracovať, v členských krajinách Európskej únie dokonca zvažujú generálny štrajk.