„Situácia s poškodením smrekových lesov na Horehroní dosahuje stav, keď obhospodarovatelia lesov nie sú schopní zastaviť ich poškodzovanie a šírenie podkôrneho hmyzu ani v rozsahu, v akom v jednotlivých obdobiach narastá. Dochádza tak k situácii, ktorú možno z hľadiska zákona civilnej ochrane obyvateľstva považovať za živelnú pohromu,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré návrh predložilo.
Čítajte viac Taraba: Všetky stromy napadnuté lykožrútom pôjdu dole
Situácia sa podľa agrorezortu v súčasnosti dotýka územnej pôsobnosti Okresného úradu v Brezne s potenciálom ohrozenia okolitých regiónov. „V súlade so zákonom o civilnej ochrane obyvateľstva je opodstatnené vyhlásenie mimoriadnej situácie týmto okresným úradom. Na tento účel je potrebné zvolať krízový štáb v pôsobnosti prednostu okresného úradu,“ vysvetlil.
Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že vyhlásenie mimoriadnej situácie umožní efektívne zvládnutie vzniknutej situácie. Zároveň umožní lepšie oboznámenie obyvateľov o stave a tiež zlepší možnosti analýzy a vyhodnocovania opatrení.
Kalamita podľa Takáča ohrozuje zdravie občanov aj ich majetky. V lete pre vyschnuté stromy môžu hroziť požiare. Situáciu označil za kritickú. Okresný úrad by mal mimoriadnu situáciu vyhlásiť v najbližších dňoch, tvrdí.
„Popri ťažbe bude prebiehať aj spracovanie projektovej dokumentácie na rôzne vodozádržné opatrenia, aby nedošlo k vyplaveniu lokalít počas prívalových dažďov,“ priblížil Takáč. Doplnil, že budú riešiť aj zabezpečenie pitnej vody pre región.
Zároveň budú podľa šéfa agrorezortu prebiehať projekty náhradnej výsadby stromov. „V tejto lokalite boli vysadené smrekové monokultúry, ktoré spôsobujú problém. Nová výsadba, ktorá bude prebiehať v týchto lokalitách, bude zmiešaná. Budeme mať ihličnaté aj listnaté stromy,“ povedal Takáč. Poukázal na to, že zmiešaný les je odolnejší voči klimatickej zmene, poveternostným podmienkam a kalamitným situáciám.
Generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR Tibor Menyhart 11. marca vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu konštatoval, že čiernobalocké lesy, ktoré boli vždy pýchou horehronského regiónu, sú v kritickom stave. Územie s rozlohou približne 15 000 ha čelí podkôrnikovej kalamite. Po sanácii územia reálne zostane asi 1 000 hektárov súvislých holín.
Podľa ministra pôdohospodárstva Takáča sa jeho rezort s roky neriešenou kalamitou na Horehroní začal okamžite zaoberať. V súvislosti s riešením tejto situácie minister uviedol, že prostredníctvom Lesov SR budú musieť zvýšiť kapacity na ťažbu v tomto regióne a obrátiť sa aj na externých dodávateľov, aby vedeli v čo najrýchlejšom čase spracovať kalamitu.
Stohlová: Minister Takáč zvolil pri Čiernom Balogu najhorší možný postup
Plán najmasívnejšieho výrubu za posledné roky v okolí Čierneho Balogu, s ktorým prišiel minister Takáč, je odsúdený na neúspech, uviedla podpredsedníčka Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS).
Plán podľa nej zanechá 1000-hektárovú (ha) holinu a ľuďom v tejto oblasti prinesie len ohrozenie ich zdravia, majetku a kvality života. Vystavuje Slovensko riziku ďalšej žaloby a bude znamenať zničenú prírodu, zhoršenie sucha, zvýšené riziko povodní a požiarov.
„Pán Takáč si zvolil najhorší možný postup. Chce stavať na lesníckych postupoch, ktoré opakovane zlyhávajú a nemajú šancu zoči-voči klimatickej kríze a iným environmentálnym výzvam. Ak mu na slovenských lesoch skutočne záleží, musí vedieť, že jediným riešením je prechod na prírode blízke hospodárenie. Tak, ako vo vyspelých štátoch Európy,“ dodala Stohlová.
SAV: Výrub stromov, ktoré už lykožrút opustil, nemá žiadny význam
Odstraňovanie stromov, ktoré už lykožrút smrekový opustil, nemá z hľadiska zmenšenia jeho počtu žiadny význam. Môže to mať negatívny vplyv na stabilitu ostávajúcich stromov a priaznivý vývoj následného ekosystému, uviedli Miroslav Blaženec a Rastislav Jakuš z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied (SAV).
Funkčný manažment lykožrúta v národných parkoch je podľa vedcov založený na zonácii. Poukazujú na to, že v jadrovej zóne nie sú prípustné nijaké zásahy proti lykožrútovi. V nárazníkovej zóne sú však nutné intenzívne ochranné zásahy, aby sa podkôrny hmyz nedostal do okolia. „Problém Tatranského národného parku je v tom, že tam nie je schválená zonácia. Rôzne návrhy jadrovej zóny rôzne zasahujú do piateho a štvrtého stupňa ochrany prírody. Nejasnosť zón, a hlavne nejednoznačnosť pravidiel pre nárazníkovú zónu, výrazne sťažuje kontrolu populácii lykožrúta,“ priblížili Blaženec a Jakuš.
Čítajte viac Ružový les. VIDEOREPORTÁŽ z miesta, ktoré poznačili chemické postreky
Lykožrút smrekový má podľa nich veľký rozmnožovací potenciál. Počas života je vystavený tlaku predátorov či parazitov, ktorý tento potenciál vo veľkej miere limitujú a prirodzená úmrtnosť lykožrúta pod kôrou smreka sa môže pohybovať od 50 do 90 percent, vysvetlili vedci. „Zdravý a vodou dobre zásobený smrek sa dokáže ubrániť náletu lykožrúta. Naopak, počas silného sucha môže aj niekoľko stoviek jedincov lykožrúta usmrtiť smrek,“ poznamenali.
Čítajte viac V úseku kde vyrúbali stromy, sa na cestu na Donovaly zosunul svah
Blaženec a Jakuš poukázali na to, že jeden napadnutý smrek umožňuje vývoj takého množstva lykožrútov, ktorí sú schopní obsadiť počas suchého roku v horských podmienkach približne päť stojacich stromov. Spravidla sa ohniská lykožrúta vyskytujú do vzdialenosti 500 metrov od miest ich predchádzajúceho výskytu.
„Ak sa na území národného parku vyskytuje v lesnom ekosystéme smrek, tak súčasťou jeho prirodzeného životného cyklu je v istom období aj jeho odumieranie z viacerých možných príčin, medzi ktoré v horských oblastiach najčastejšie patria vetrové kalamity a podkôrny hmyz,“ skonštatovali Blaženec a Jakuš. Doplnili, že z hľadiska zachovania nerušeného priebehu prírodných procesov a zabezpečenia priaznivého stavu a obnovy prirodzených ekosystémov treba vnímať podkôrny hmyz ako prirodzenú súčasť lesa.
Aktívne zásahy proti podkôrnikovej kalamite avizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) po kritike ťažby v tatranskej Kôprovej doline zo strany ochranárov. Spolu s Tichou dolinou sa stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach. Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj.
NLC: Výrub napadnutých stromov je účinný spôsob
Výrub stromov napadnutých lykožrútom je najúčinnejší spôsob, ako zabrániť ďalšiemu hromadnému odumieraniu smrečín. Suché stromy v lese sú rizikom aj pre vznik lesných požiarov či rozšírenie nepôvodných rastlín, uviedlo Národné lesnícke centrum (NLC) vo Zvolene. Tvrdí, že situácia s podkôrnym hmyzom je dlhodobo nepriaznivá a v súčasnosti sa na celom Slovensku ešte výrazne zhoršuje, a to najmä v smrekových porastoch.
„Pri obmedzovaní alebo zákaze realizácie opatrenia ochrany lesa, čiže odstránenia a spracovania napadnutých stromov včas a úplne, hrozí následne vznik súvislých plôch hmyzími škodcami poškodených a neskôr odumretých stromov, dnes často charakterizovaný slovným spojením hromadné hynutie smrečín, a to vo všetkých smrekových lesoch bez ohľadu na stupeň ich územnej ochrany,“ opísali lesníci.
Asanačná ťažba má podľa nich význam v bezprostrednom okolí bezzásahových území s najvyšším stupňom ochrany prírody. Cieľom ťažby je zabránenie šírenia škodcov do okolitých lesných porastov a následného odumierania smrečín. Sanačné opatrenia majú ochrániť hlavne nepoškodené lesy, tvrdí NLC.
Obhospodarovateľ lesa je podľa lesníckeho centra povinný odstraňovať z lesov prednostne choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom šírenia škodcov. „Každý obhospodarovateľ lesa musí hospodáriť v súlade s platnými právnymi predpismi a podľa schváleného programu starostlivosti o lesy. V programe starostlivosti o lesy je určená maximálna výška ťažby, ktorú obhospodarovateľ lesa nesmie prekročiť,“ uviedlo NLC.
Doplnilo, že asanačnou ťažbou vyťažené drevo s lykožrútom sa započítava do celkového objemu dreva určeného na ťažbu predpísaného v programe starostlivosti o lesy. To znamená, že po vykonaní asanačnej ťažby sa obmedzujú a prípadne zastavujú ďalšie naplánované ťažby. „Objem dreva predpísaný na ťažbu dreva v programe starostlivosti o lesy je totiž pre lesný celok, vlastnícky celok a kategóriu lesa neprekročiteľný,“ podotkli lesníci.
NLC pripomenulo, že obhospodarovateľ lesa je po ťažbe povinný vykonať výsadbu lesných drevín. Cieľom je zabezpečiť druhovo pestré, výškovo a hrúbkovo rozdielne lesy, ktoré majú vyšší potenciál odolávať prebiehajúcim klimatickým zmenám.