Teroristický útok, ktorý sa odohral v Moskve 22. marca, má dosah aj na Slovensko. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok zvolal mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady SR, po ktorom oznámil, že počas sviatkov posilnia na Slovensku kontroly. „Máme tu najväčšie kresťanské sviatky v roku a musíme vedieť reagovať aj na prípadné ohrozenie Slovenskej republiky,“ uviedol šéf rezortu vnútra. Štátne bezpečnostné zložky chcú preto posilniť kontroly či hliadky na bohoslužbách i v obchodných centrách. Vláda tak chce eliminovať možné riziko toho, že sa útok, ktorý bol v Moskve, zopakuje aj na Slovensku.
Ďalším dôvodom na mimoriadne zasadnutie bezpečnostnej rady bola podľa Šutaja Eštoka prítomnosť rizikového Tadžika na území Slovenska. „Zvolali sme bezpečnostnú radu v kontexte toho, že v roku 2022, v období, keď bol chaos na Slovensku, sa sem dostal jeden rizikový človek, ktorý pochádza z Tadžikistanu,“ informoval minister. Cudzinec bol v tomto roku vyhostený z Nemecka a dnes je v záchytnom tábore v Sečovciach. „Ide o vysoko rizikovú osobu, ktorá sa na územie Slovenska nemala ani dostať,“ doplnil s tým, že sa riziková osoba dostala na Slovensko cez ukrajinskú hranicu. Tadžik zadržaný v Sečovciach síce nebol súčasťou teroristickej skupiny, ktorá útočila v Moskve, podľa slovenského ministra však existujú širšie napojenia, pretože cudzinec je údajne členom organizácie, ktorá spolupracuje s Islamským štátom (ISIS).
Čítajte viac Odborník na terorizmus Beňuška: Útočiť na nás? Bola by to strata času a prostriedkov, hrozby sú výhradne interné
Rizikové krajiny
Európske aj ďalšie svetové spravodajské služby už dávnejšie upozorňujú na vysokú koncentráciu teroristických skupín v Afganistane a v štátoch, ktoré sa nachádzajú pri jeho severných hraniciach. Od roku 2017 je na vzostupe práve afganská odnož Islamského štátu Chorásán. Západné spravodajské služby túto teroristickú skupinu tiež označujú skratkou ISKP alebo ISIS-K.
Podľa zdrojov denníka Washington post zo spravodajského prostredia v piatok v ruskej metropole útočili členovia práve tejto pobočky ISIS. Teroristická organizácia aktívne verbuje nových militantov v okolitých krajinách. Ide hlavne o Tadžikistan, Uzbekistan či Turkménsko.
V januárovej správe Organizácie Spojených národov (OSN) sa uvádza, že aj napriek klesajúcemu počtu útokov spáchaných Islamským štátom je táto teroristická skupina naďalej považovaná za najväčšiu hrozbu v Strednej Ázii a v Afganistane. Podľa OSN je tamojšia odnož Islamského štátu schopná páchať útoky a šíriť nebezpečenstvo v regióne aj mimo neho.
Tadžikistan, ktorý má rozsiahlu pozemnú hranicu s Afganistanom, trpí dlhotrvajúcim extrémistickým islamistickým povstaním. Aj preto je táto krajina zdrojom nových militantov a bojovníkov pre teroristické skupiny, akou je ISIS-K. Občania tejto bývalej sovietskej republiky boli spájaní aj so sériou plánovaných útokov ISIS v Európe. „Členské štáty zaznamenali operačné plány v európskych štátoch, ktoré plánuje alebo vedie ISIS-K. V júli a v auguste bolo v Nemecku zatknutých sedem tadžických, turkménskych a kirgizských jednotlivcov spojených s ISIS-K, pričom plánovali uskutočniť teroristické útoky s veľkým dosahom, na ktoré sa snažili nakúpiť zbrane a hľadali možné ciele,“ uvádza sa v správe OSN.
O plánovaných útokoch informovali aj bezpečnostné zložky jednotlivých európskych štátov, vďaka spravodajským informáciám sa však podarilo hrozbe zabrániť. Podľa medializovaných informácií európske spravodajské služby, najmä z Nemecka, Holandska a zo Španielska, od vlaňajšieho leta zabránili minimálne siedmim teroristickým útokom, ktoré boli plánované na území Európskej únie (EÚ). Na ich príprave sa údajne zúčastňovali Tadžici zo spomínanej skupiny ISIS Chorásán.
Napríklad v decembri nemecké médiá informovali, že polícia zatkla troch Tadžikov a jedného štátneho príslušníka Uzbekistanu, ktorí boli podozriví z prípravy silvestrovského útoku na dom v Kolíne. Podľa policajtov mali muži tesné prepojenia s Islamským štátom. Ďalší útok plánovali radikálni militanti vo Viedni. Ako informoval denník Bild, rakúske bezpečnostné orgány pred Vianocami dostali informácie, že islamistická teroristická bunka môže vykonať útok v Katedrále sv. Štefana. Pre podozrenie z terorizmu bolo zatknutých niekoľko Tadžikov, jeden z nich na území spolkovej krajiny Sársko, ďalších podozrivých polícia zatkla vo viedenskej štvrti Ottakring.
Čítajte viac Po masakre pri Moskve sa Paríž obáva teroru. Tajné služby si všímajú nadšencov bojových športov
Okrem toho v lete 2023 protiteroristické jednotky nemeckej a holandskej polície zadržali sedem osôb z Tadžikistanu, ktoré plánovali teroristické útoky v týchto krajinách. Militanti prišli do Nemecka z Ukrajiny cez Poľsko, preukázali sa pri tom falošnými dokladmi, tvárili sa ako utečenci z Ukrajiny, informoval nemecký portál BZ.
Zdroj pracovnej sily
Slovenská vláda sa pritom na krajiny Strednej Ázie pozerá ako na zdroj zamestnancov, ktorých desaťtisíce chýbajú na slovenskom pracovnom trhu. Slovenské firmy vedeli dlhodobo vykrývať nedostatok pracovnej sily uchádzačmi z krajín ako Ukrajina a Srbsko. Skupiny zamestnaných cudzincov z týchto dvoch krajín boli najpočetnejšie. Po začiatku vojny na Ukrajine však z nej nemôžu vycestovať muži vo veku od 18 do 60 rokov, a tak aj prílev množstva nových zamestnancov odtiaľ sa zastavil. Niekoľko rokov za sebou tiež klesá počet Srbov, ktorí by chceli pracovať pre slovenské firmy.
Aby sa vyriešil nedostatok pracovnej sily, vláda koncom februára prijala súbor opatrení, ktoré majú zrýchliť a zjednodušiť vstup migrantov z krajín mimo Európskej únie (EÚ) na náš pracovný trh. Okrem iného významne zvýšila počet pracovných víz, ktoré môžu byť udelené v rýchlejšom a jednoduchšom konaní, ide o takzvané „víza v záujme Slovenskej republiky“. Za úlohu majú prilákať na Slovensko stovky až tisíce chýbajúcich kamionistov, vodičov autobusov a zamestnancov priemyslu.
Čítajte viac Fico chce zaplniť slovenský trh práce migrantmi. Vláda navýšila počty víz pre cudzincov o tisícky
Nemôžu o ňu však požiadať všetci cudzinci, ale len občania 19 krajín. Medzi nimi sú aj stredoázijské krajiny, ktoré sa v správe OSN spomínajú v súvislosti so zvýšenými aktivitami ISIS. Ide teda o Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan či Kirgizsko. Otázkou tak je, do akej miery sa vláda venuje hodnoteniu bezpečnostných rizík spojených s migrantmi prichádzajúcimi z týchto stredoázijských štátov. Tlačové oddelenie Úradu vlády SR tieto otázky Pravdy presmerovalo na ministerstvo práce a rezort vnútra.
Ministerstvo práce uviedlo, že otázka bezpečnostných rizík nie je v jeho kompetencii. „Rezort práce pri príprave príslušných nariadení vlády SR a identifikovaní zdrojových krajín úzko spolupracoval s rezortmi vnútra, resp. zahraničných vecí,” uviedlo tlačové oddelenie ministerstva s tým, že aktuálne neuvažuje o úprave kvót pre národné víza.
Rezort vnútra pre Pravdu vysvetlil, že v súvislosti s vydávaním národných víz cudzincom ministerstvo u každého žiadateľa vykoná bezpečnostnú previerku. „Zvýšenie počtu víz pre osoby z uvádzaných krajín bolo politickým rozhodnutím prijatým po dôkladnej úvahe. Slovenská republika potrebuje pracovnú silu. Postupy pri kontrole žiadateľov o národné víza musia byť dôsledné, hĺbkové, pri akomkoľvek podozrení žiadateľ vízum, a teda oprávnenie na pobyt a prácu na Slovensku nebude môcť získať,” ubezpečilo ministerstvo v stanovisku. V prípade eskalácie bezpečnostnej situácie v Európe vláda môže pristúpiť k potrebnej úprave svojho rozhodnutia, doplnil rezort.
Foto: Polícia SR/facebook
Bezpečnostnú previerku žiadosti o udelenie pracovných víz má na starosti vízové oddelenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície. Zo zverejnených štatistík ministerstva vnútra vyplýva, že ku každej desiatej žiadosti tento orgán vydá nesúhlasné stanovisko. Znamená to, že až desiatim percentám žiadateľov sa víza neudeľujú aj pre bezpečnostné dôvody. Vlani napríklad cudzinecká polícia vydala nesúhlasné stanoviská pri vyše 30 žiadateľoch z Uzbekistanu, štyroch štátnych príslušníkoch Tadžikistanu a troch Kirgizoch.
Zároveň treba uznať, že aj celkový počet udelených víz občanom týchto štátov na Slovensku nie je vysoký. Vlani národné víza dostalo celkovo 1,5 tisíca cudzincov zo Strednej Ázie, primárne išlo o občanov Kirgizska a Uzbekistanu. Tiež ich dostali 40 štátni príslušníci Afganistanu, siedmi Tadžici a dvaja občania Turkménska.
Zo štatistík o migrácii však vyplýva aj to, že Slovensko nie je pre obyvateľov Strednej Ázie lákavou destináciou. Z vyše 300-tisíc cudzincov bývajúcich na Slovensku z tohto regiónu pochádza necelé percento prisťahovalcov. Začiatkom tohto roka pobyt na Slovensku malo 1,2 tisíca občanov Kirgizska, šesťsto štátnych príslušníkov Uzbekistanu a tristo Afgancov. Okrem toho sa na Slovensku usídlili 33 občania Tadžikistanu a 34 štátnych príslušníkov Turkménska.
Čítajte viac Chceme suverénnu pracovnú politiku. Dá sa to však, ak je ovládaná strachom z cudzincov?
Odborník na terorizmus Tomáš Beňuška z Katedry bezpečnostných štúdií Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici tiež pre Pravdu zdôraznil, že pravdepodobnosť útoku teroristov z Islamského štátu na Slovensku je malá. „Nemáme silnú moslimskú menšinu na našom území, o ktorej by mohli vyhlasovať, že ich chcú ochrániť, nedá sa nás považovať za štát, ktorý sa významne podieľal na vojnách na Blízkom východe a už vôbec nemáme nijaké rozhodovacie právomoci v otázke, akým smerom sa západná civilizácia uberá alebo bude uberať. Inými slovami: útočiť na nás by bola strata času a prostriedkov,” sumarizoval.
Prečo je Tadžikistan úrodnou pôdou pre Islamský štát?
Za posledné tri roky 24 tadžických občanov spáchalo teroristické útoky alebo boli podozriví z ich plánovania v desiatich krajinách, tieto informácie oznámil pred niekoľkými týždňami tamojší prezident Emomali Rahmon. Tadžikistan s populáciou asi desať miliónov ľudí je najchudobnejšou krajinou v regióne.
Dôvody radikalizácie Tadžikov sú očividné, vysvetľuje odborník medzinárodného think tanku Carnegie Temur Umarov. Relatívne nedávno, od roku 1992 do roku 1997, v krajine prebiehala brutálna občianska vojna a presný počet obetí tohto konfliktu stále nie je známy – odhady sa pohybujú od 60– do 100-tisíc mŕtvych.
Mnohé sociálno-ekonomické ukazovatele v Tadžikistane sú zlé aj na stredoázijské pomery, v prepočte hrubého domáceho produktu na obyvateľa je krajina na 162. mieste na svete, hneď za Haiti. Väčšina obyvateľstva žije na okraji chudoby, ale elity sa nehanbia chváliť bohatstvom na sociálnych sieťach. Veľká miera nerovnosti len umocňuje pocit nespravodlivosti, konštatuje Umarov. Pre teroristické skupiny ako ISIS sú takéto podmienky priaznivým prostredím na nábor nových militantov. Médiá spojené s ISIS produkujú obsah v tadžickom jazyku špeciálne pre Tadžikistan. Okrem prekladov štandardnej škály náboženskej literatúry, ako sú knihy o dôležitosti džihádu, ISIS produkuje aj materiály kritizujúce prezidenta Rahmona za jeho blízkosť k Rusku, tyraniu a ústup od základov islamu. ISIS tiež spravuje stovky až tisíce účtov na sociálnych sieťach TikTok a Telegram v tadžickom jazyku.