Szalai z Reportérov bez hraníc: Kvôli Šimkovičovej návrhu môže Slovensko prísť o eurofondy

Ministerstvo kultúry predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh, ktorým sa zruší RTVS a vznikne Slovenská televízia a rozhlas. Ako vnímate obsah tohto návrhu zákona?

Tento návrh zákona je v úplnom rozpore s návrhom európskeho zákona o slobode médií a tiež je v rozpore so správou Európskej komisie o právnom štáte z roku 2023. Európsky zákon o slobode médií už má dnes definitívnu podobu, de facto je schválený. V stredu bude formálne schválený v Európskom parlamente a neočakáva sa, že by ho členské štáty neschválili do eurovolieb. V tomto európskom zákone, ktorý bude záväzný pre všetky členské štáty, sa jednoznačne hovorí, že nie je možné odvolať vedenie verejnoprávneho média bez dostatočného zdôvodnenia. Tento slovenský návrh zákona hovorí, že je to možné bez udania dôvodu. Je to v príkrom rozpore. Slovenský návrh zákona robí jednoznačne z verejnoprávnej televízie a rozhlasu slúžku vlády, a to je v rozpore nielen s európskym zákonom, ale aj so správou Európskej komisie o právnom štáte z minulého roku. Táto správa jednoznačne odporúča Slovensku posilniť redakčnú nezávislosť RTVS a nie ju oslabiť.

Ak by tento vládny návrh zákona prešiel a bude platiť aj vami spomínaný európsky zákon, budú Slovensku hroziť sankcie?

Sloboda tlače je zakotvená v Charte základných práv EÚ a členské štáty ju musia rešpektovať. Ak Európska komisia vyhodnotí politicky, že tento zákona je v rozpore so slobodou tlače, konkrétne s nezávislosťou verejnoprávneho média a jej odporúčaniami o právnom štáte, tak môže navrhnúť aj pozastavenie eurofondov pre porušovanie základných práv EÚ. Európsky zákon o slobode médií vstúpi do platnosti po schválení až budúci rok, to znamená, že až od budúceho roku by komisia potom vedela spustiť takzvaný infringement proceedings, teda konanie proti Slovensku pre porušenie európskeho práva. Môžu tam byť rôzne sankcie, ale to hovoríme o strednodobom horizonte. Myslím si, že Európska komisia veľmi pozorne sleduje tento návrh a my ako Reportéri bez hraníc ju na to tiež určite upozorníme. Nie je nezvyklé, že sa komisia vyjadrí aj k návrhom zákonov. Očakávame, že Věra Jourová sa kriticky vyjadrí k tomuto návrhu. To naznačí aká bude ďalšia správa o právnom štáte, ktorá vyjde v lete, a ktorá môže byť základom pre finančné sankcie proti Slovenskej republike.

Koncom minulého roka sa predseda SNS Andrej Danko vyjadril, že by chcel štátnu slovenskú televíziu. Približuje sa návrh zákona, ktorý predstavilo ministerstvo kultúry, k tomu, aby sa z telerozhlasu stalo štátne alebo dokonca vládne médium a nie verejnoprávne?

Presne tak. Už nehovoríme o štátnom médiu, tento návrh robí zo slovenskej televízie a rozhlasu vládne médium. To, že je to v súlade s plánmi Andreja Danka, je jedna vec, je to v nesúlade s európskou legislatívou a stráca sa verejnoprávny charakter média, ktoré financujú občania. Cez tú novú radu a cez programovú radu RTVS má vládnuca väčšina priamy a okamžitý dosah na funkciu riaditeľa RTVS a obsah vysielania, čo je absolútne v rozpore s európskou praxou.

Zmena sa má dotknúť aj voľby generálneho riaditeľa, ktorého už nebude voliť Národná rada SR SR, ale rada. Čo to bude podľa vás znamenať, ak vezmeme do úvahy, že členovia rady budú volení ministerstvom kultúry a parlamentom?

Bude to znamenať, že podľa toho, aká bude väčšina v parlamente a akú pesničku bude pískať, tak bude musieť skákať generálny riaditeľ. Za obzvlášť závažný zásah do nezávislosti RTVS považujem vznik Programovej rady, pretože je to proti európskym štandardom. Vládna väčšina sa nemá čo prostredníctvom takéhoto orgánu vyjadrovať k obsahu, ktorý vysiela RTVS. Na to je predsa zákon o RTVS, ktorý definuje jej úlohy, a pokiaľ sa nemýlim, tak tam sa to výrazne nemení. Na čo teda potrebujeme orgán, cez ktorý vládna väčšina bude diktovať RTVS, čo má vysielať, ak nie na to, aby vysielala to, čo sa hodí vláde?

Ruke v ruke s tým sa obnovuje zmluva so štátom. Na základe požiadaviek, aké si vláda zadefinuje v tej zmluve so štátom bude dávať RTVS dodatočné financovanie vo výške 0,02 % hrubého domáceho produktu. Na čo to bude slúžiť, ak nie na to, aby diktovala vláda RTVS čo má vysielať? Všetko treba vnímať v politickom kontexte. Dlhé mesiace tu počúvame o potrebe vymeniť generálneho riaditeľa, že RTVS je zaujatá a nie je objektívna. Nikdy sme však nevideli žiadne analýzy, takže to vyzerá ako úplne účelový zákon s cieľom vymeniť riaditeľa RTVS a urobiť z nej politickú slúžku vlády.

Exminister kultúry Daniel Krajcer na margo zmlúv so štátom podotkol, že pôjde o dvojité čerpanie z rozpočtu štátu. Bolo by to v súlade so zákonom?

Predstavte si to ako doplnkové financovanie, ktoré je naviazané na podmienky, že RTVS bude vysielať to, čo jej bude diktovať vláda. Financovanie RTVS zostáva vo výške 0,12 % HDP zo štátneho rozpočtu a potom sa to dá navýšiť o 0,02 % na základe tej zmluvy so štátom, v ktorej budú zadefinované Vládou Slovenskej republiky úlohy pre RTVS. Tam vie ísť vláda do veľkých podrobností a poskytnúť doplnkové financovanie RTVS iba vtedy, ak RTVS zmluvy podpíše a zaviaže sa, že bude tento diktát plniť. RTVS nepotrebuje mať definované svoje úlohy v zmluve so štátom. Jej misia verejnoprávnosti je predsa definovaná v zákone. Na čo potrebujeme, aby to definovala vláda, ak nie na to, aby to bolo v súlade s úzkymi straníckymi záujmami?

Podľa predsedu mediálneho výboru Romana Michelka (nominant SNS) je ministerský návrh o inšpirovaný verejnoprávnymi médiami v Nórsku a Španielsku. Vidíte tam podobnosť?

Prečítal som si dôvodovú správu, tam sa uvádza ako príklad BBC z Veľkej Británie a ČT a Český rozhlas z Českej republiky. V týchto dvoch krajinách, a veľmi pravdepodobne to platí aj v Nórsku a Švédsku, nemá vládna väčšina dosah v parlamente na obsah vysielania verejnoprávnych médií. Neexistuje tam žiadny orgán, ktorý je volený vládnou väčšinou a ktorý má diktovať RTVS, čo má vysielať, a čo je presne prípad tohto návrhu zákona. Z tohto pohľadu vnímam naratív o inšpirovaní sa západoeurópskymi krajinami ako úplný paškvil. Nemá to nič spoločné so západoeurópskymi zákonmi o verejnoprávnych médiách.

Foto: TASR, Marko Erd

Vedúci sekcie Reportérov bez hraníc pre EÚ a Balkán Pavol Szalai Vedúci sekcie Reportérov bez hraníc pre EÚ a Balkán Pavol Szalai

Programové rady teda nie sú bežným orgánom verejnoprávnych médií v iných krajinách?

V niektorých štátoch existuje programová rada, ale nie je takto natvrdo tvorená vládnou väčšinou. Programová rada existuje aj v Slovinsku, ale je úplne inak kreovaná. Vo Veľkej Británii a Českej republiky neexistuje žiadna programová rada. Slovenský návrh je paškvil, on síce mení voľbu generálneho riaditeľa a prenáša právomoc z parlamentu na radu, lenže tá rada aj programová rada, ktorá má mať dosah na obsah sú tvorené aktuálnou vládnou väčšinou. Zásadný rozdiel medzi slovenským návrhom a západoeurópskou legislatívou je práve v tom, že v tom druhom prípade tam nie je dosah vlády na vysielaný obsah a už vôbec tam nie je možnosť bezdôvodne odvolať generálneho riaditeľa.

Návrh zákona operuje aj s tým, že by sa mohol zrušiť zákaz zverejňovania reklamy na webe média, čo by mohlo verejnoprávnemu vysielateľovi pomôcť si finančne prilepšiť. Išlo by o pozitívnu zmenu?

Je to v rozpore s doterajšími vyjadreniami vládnych predstaviteľov, pretože keď znížili percento financovania RTVS zo štátneho rozpočtu z 0,17 % na 0,12 % – čo je to zníženie o 30 %, tak argumentovali vtedy, že RTVS si môže nájsť viac reklamy. Po prvé, trh nemá taký charakter, aby tam bol takýto priestor na navýšenie príjmov z reklamy RTVS, a po druhé, ako to mala robiť, ak jej zakážu jeden z nositeľov reklamy, ktorým je web? Je to v rozpore s predchádzajúcimi vyjadreniami.