Zamestnanci RTVS reagovali na Šimkovičovej návrh zákona. Fico chce zmeny do leta

Na sociálnych sieťach začalo v stredu kolovať Vyhlásenie zamestnancov a externých spolupracovníkov RTVS. „Praktickým dôsledkom navrhnutých zmien môže byť nástroj na politické ovládnutie RTVS pre akúkoľvek vládnu moc. Pritom slobodné a nezávislé verejnoprávne médiá majú slúžiť všetkým občanom Slovenska, nie mocenským ambíciám ktorýchkoľvek strán,“ napísali.

Návrhom zákona, ktorý v pondelok predložila do medzirezortného pripomienkového konania ministerka kultúry, sú znepokojení a odmietajú, že by prácu vo verejnoprávnom RTVS robili neobjektívne. Dôkazom je podľa nich opakovaná najväčšia dôveryhodnosť spravodajstva. Ministerstvo žiadajú, aby svoj návrh stiahlo z pripomienkového konania a vytvorilo prostredie pre celospoločenskú diskusiu o budúcnosti verejnoprávne­ho média.

Čítajte viac Koniec RTVS: O Machajov post je záujem, Šimkovičovej návrh chce napadnúť. Krajcera v ňom vyrušujú zmluvy so štátom

„Chceme naďalej slobodne tvoriť, zachovávať pluralitu názorov a pracovať bez obmedzení alebo strachu,“ uvádzajú vo vyhlásení, ktoré do stredy podpísalo 600 ľudí. Zamestnanci sa podľa vyjadrenia moderátora Mira Frindta na sociálnej sieti plánujú ozvať aj verejne.

Fico chce mať RTVS vyriešenú do leta

Šimkovičovej koaličným partnerom sa v stredu po rokovaní vlády do hodnotenia návrhu príliš nechcelo. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) uviedla, že zdieľa rovnaký názor, ako majú v Smere a Slovenskej národnej strane (SNS). „Zmeny vo vedení RTVS podporujeme, pretože si myslíme, že RTVS je verejnoprávna televízia, má byť objektívna a nemá sa správať ako súkromné médium," reagovala.

Jej ministerský kolega z Hlasu a šéf rezortu školstva Tomáš Drucker bližšie návrh tiež nechcel hodnotiť. Pripustil, že ak to bude potrebné, prijmú k nemu stanovisko aj úpravy. Podľa ministra práce Erika Tomáša z Hlasu telerozhlas potrebuje nové nastavenie. Očakáva, že k návrhu zákona príde ešte veľa pripomienok a budú o nich politicky hovoriť na koaličnej rade. „Sme na začiatku legislatívneho procesu, určite tam budú rôzne pripomienky, rôzne úpravy a radi by sme sa už vyjadrovali až k finálnej verzii,“ povedal.

Samotný telerozhlas vo svojom stanovisku uviedol, že odmieta ako zdôvodnenie neobjektívnosť a zaujatosť spravodajstva. Šimkovičovej rezort podľa neho neuviedol doteraz žiadne konkrétne výhrady podložené dôkazmi, že by si neplnil zákonné povinnosti.

Návrhom zákona o Slovenskej televízii a rozhlase by sa mohol podľa premiéra Roberta Fica (Smer) parlament zaoberať už v apríli. Otázku telerozhlasu by chcel mať vyriešenú do leta. Uviedol to v rozhovore pre Štandard.

Čítajte viac Szalai z Reportérov bez hraníc: Kvôli Šimkovičovej návrhu môže Slovensko prísť o eurofondy

Z vyjadrení predsedu SNS Andreja Danka pre portál Startitup vyplýva, že koalícia sa neplánuje zastaviť len pri RTVS. Vzniknúť má podľa podpredsedu parlamentu nový mediálny úrad, ktorý od Slovenska vyžaduje Európska únia. Úrad má chrániť ľudí, ktorí sú podľa Danka nepravdivo osočovaní médiami. Obdobné inštitúcie, ktoré už dnes fungujú a na ktoré sa môžu napadnutí ľudia obrátiť, chce Danko rozpustiť.

V Bruseli schválili zákon na ochranu novinárov

V čase, keď sa na Slovensku rieši budúcnosť RTVS, schválili poslanci Európskeho parlamentu (EP) nový zákon na ochranu novinárov a médií pred politickými zásahmi. „Toto nariadenie je odpoveďou na Orbána, Fica, Janšu, Putina a tých, ktorí chcú premieňať médiá na vlastné nástroje propagandy, alebo šíriť falošné správy a destabilizovať naše demokracie. Žiadny novinár by sa nikdy nemal báť tlaku akéhokoľvek druhu, keď robí svoju prácu a informuje občanov,“ vyhlásila poslankyňa EP Ramona Strugariová.

Nová právna úprava, ktorú podporilo 464 europoslancov, je podľa europoslankyne Sabine Verheyenovej odpoveďou na ohrozenú slobodu tlače a míľnikom v európskej legislatíve. Podľa schváleného zákona verejné orgány nesmú vyvíjať nátlak na novinárov a redaktorov, aby prezradili svoje zdroje ich zadržaním, pokutovaním či inštaláciou špionážneho softvéru do telefónu. Tú bude možné použiť len na základe povolenia súdu vyšetrujúceho závažné trestné činy, za ktoré hrozí väzenie.

Akt o slobode médií myslel aj na riaditeľov a členov rád verejnoprávnych médií. Po novom budú musieť byť volení na dostatočne dlhé funkčné obdobie transparentným spôsobom. Okrem toho EP presadil, že riaditeľov verejnoprávnych médií bude možné odvolať z funkcie pred uplynutím platnosti zmluvy len vtedy, ak prestane spĺňať odborné kritériá.

Európsky parlament sa zameral aj na médiá, o ktorých nie je známe, kým sú vlastnené. Keď európsky zákon vstúpi do platnosti, všetci, ktorí poskytujú spravodajský a publicistický obsah bez ohľadu na veľkosť, budú mať povinnosť zverejňovať, komu patria a či ich vlastní štát. Médiám vznikne tiež povinnosť informovať, aké príjmy mali zo štátnej reklamy a akú podporu dostali z krajín mimo Európskej únie.

Zákonodarcovia sa postavili aj veľkým on-line platformám, ako sú Facebook, X (predtým Twitter) alebo Instagram. Nový zákon im zabráni obmedzovať alebo odstraňovať nezávislý mediálny obsah.