Štát na ubytovaní utečencov z Ukrajiny šetrí, peniaze má zatiaľ len do apríla. Začína sa koniec dotácií?

Balík peňazí vyčlenený na príspevky sa však míňa. Vláda preto schválila, že od 1. marca dostanú ubytovatelia odídencov z Ukrajiny nižšie príspevky. Navyše to aktuálne vyzerá tak, že dotácie potrvajú len do konca marca. Vláda totiž o predĺžení schémy nehovorí.

Po novom platí, že v prípade majiteľov rodinných domov a bytov bude suma jednotná bez ohľadu na vek, a to päť eur na noc. Finančná podpora pre utečencov a utečenky z Ukrajiny bola limitovaná už minulý rok v okolitých krajinách. Napríklad v Česku či v Poľsku sa obdobný príspevok za ubytovanie vypláca primárne zraniteľným skupinám, teda napríklad osobám so zdravotným znevýhodnením, osobám starším ako 65 rokov či osobám, ktoré sa starajú o deti do 6 rokov. Postupne sa pomoc limituje len pre zraniteľné skupiny.

„Musíme sa prikrývať iba takou perinou, na akú máme. Sme museli reagovať na aktuálne možnosti štátu, ktoré sú,“ vyhlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Doteraz predložilo na ministerstvo dopravy aspoň jeden návrh zmluvy na príspevok za ubytovanie odídenca 1,2 tisíca poskytovateľov ubytovania a vyplatilo viac ako 72,6 milióna eur. „V priemere hovoríme o zhruba desaťtisíc odídencoch, na ktorých ubytovanie prevádzkovateľom ubytovní a hotelov prispeli z ministerstva dopravy. Na ďalších 30-tisíc prispieva ministerstvo vnútra,“ doplnila Petra Poláčiková, hovorkyňa ministerstva dopravy.

Nerobia to len kvôli dotáciám

Bola to najväčšia utečenecká kríza od druhej svetovej vojny a Slováci zahrnuli Ukrajincov obrovskou podporou a solidaritou. Po tom, čo ich ruská agresia vyháňala za hranice vlastnej krajiny, sa mnohí s nimi podelili dokonca aj o svoje domovy a poskytli im ubytovanie. Štát ľudí odľahčil tým, že im finančne prispel.

„Zvýšením poskytovaného príspevku chceme tiež v tejto chvíli motivovať poskytovateľov tohto typu ubytovania, s prihliadnutím na zvyšujúce sa náklady na jeho poskytovanie. Tento model poskytovania ubytovania odídencom je výhodnejší z hľadiska nákladov štátu, pomáha slovenským domácnostiam a súčasne je optimálny aj pre integráciu odídencov, čo je naším hlavným cieľom," uviedol v septembri 2022 exminister vnútra Roman Mikulec (bývalé OĽaNO). Vtedy sa navýšili ceny z osem eur na desať eur za dospelú osobu a zo 4 eur na 5 eur za osobu mladšiu ako 15 rokov. Od marca to však neplatí, no aj napriek zníženiu príspevku ľudia pokračujú v pomoci.

Koordinátor humanitárnej pomoci v Spišskej katolíckej charite Anton Frič pre Pravdu priblížil, že utečencom, ktorých prichýlil, sa už podarilo nájsť si prácu a rodina tak pokles v dotáciách vyplatí zo svojho. Český dobrovoľník František Glac priznal, že najdôležitejšie sú medziľudské vzťahy. Aby sa utečenci cítili ako doma a dokázali si znova veriť aj na novom mieste a v zložitej životnej situácii. “V lete 2022 sme poskytli ubytovanie päťčlennej rodine, ktorá utiekla na Slovensko z mesta Kryvyj Rih. Keď sa k nám nasťahovali do prázdneho rodinného domu (ktorý sme plánovali v budúcnosti rekonštruovať) v okrese Galanta, ich deti mali: syn šesť rokov a dvojičky osem mesiacov. Rodina, ktorú sme ubytovali, hľadala po úteku na Slovensko seriózne ubytovanie niekoľko mesiacov, kým prišla k nám,” priznal pre Pravdu Michal z Galanty.

Dotácie však nie sú podľa neho hlavnou motiváciou, skôr u nás zohrala úlohu empatia a solidarita so susedmi. “Ak by dotácie neexistovali od začiatku, ubytovanie by sme poskytovali prvé mesiace bezplatne a ak by si našli prácu, trvali by sme na čiastočnom hradení výdavkov, ktoré by pokryli základnú réžiu,” spresnil. Utečenci si najskôr našli bývanie na Považí, kde si však otec rodiny nedokázal nájsť dostatočne dobre platenú prácu, neskôr sa dokonca museli rozdeliť.

“Mama s tromi deťmi bývala kvôli lacnému ubytovaniu v meste na juhu Slovenska a otec v ubytovni pri Žiline, kde mal lepšie platenú prácu. S ukrajinskou rodinou sme sa spojili prostredníctvom jednej zo skupín na sociálnej sieti, kde zverejnili inzerát, že hľadajú ubytovanie,” podotkol. Dobre platenú prácu si otec rodiny našiel až v okrese Galanta po presťahovaní do ich domu.

Michal priznal, že pravidelne sledujú rozhodnutia vlády o príspevku na bývanie. “Zníženie príspevku za ubytovanú osobu pocítime, no nie natoľko, že by nám to nepokrylo mesačné náklady na energie a drobné opravy. Peniaze, ktoré sme dostali za ich ubytovanie od štátu, sme však napríklad využili na výmenu elektrického kotla, ktorý sa pokazil, či na uhradenie nedoplatku za elektrinu, pretože päťčlenná rodina má väčšiu spotrebu, ako keď v dome býval jeden starý človek,” dodal s tým, že poskytovať ubytovanie sú ochotní aj naďalej. “Ak by sa aj dotácie skončili, s ubytovanou rodinou sme sa už na začiatku dohodli, že by doplácali aspoň časť mesačných nákladov na dom,” uzavrel Michal.

Od začiatku vojny doteraz vyplatilo ministerstvo vnútra príspevky za ubytovanie Ukrajinca vo výške takmer 130 miliónov eur. „Budeme hľadať možnosť financovania toho príspevku z eurofondov. Ak sa nám to podarí, veľmi radi budeme v tomto projekte pokračovať,“ dodal Šutaj Eštok. Príspevok za ubytovanie odídenca bude poskytovaný do konca marca tohto roka. No pomoc prisľúbil minister investícií Richard Raši (Hlas) a do konca mesiaca chce informovať o možnosti čerpať nevyužité eurofondy. Nateraz by mal na podporu migrantov mať vyhradených 16,36 milióna eur.

Dočasné útočisko

Ľudia z Ukrajiny aj dnes odchádzajú zo svojej krajiny a žiadajú dočasné útočisko v európskych, ale aj iných krajinách. Počet prichádzajúcich osôb sa však zásadne znížil v porovnaní s obdobím tesne po začatí celoplošnej ruskej invázie vo februári 2022.

Najvyšší počet ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny sme zaznamenali v roku 2022. V tom čase prešlo slovenskou hranicou viac ako milión štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ a o dočasné útočisko na našom území požiadalo 95 390 ľudí. Ku koncu roku 2023 bolo na Slovensku udelených celkovo 113 521 dočasných útočísk. To znamená, že v roku 2023 menej ako 18-tisíc nových osôb získalo štatút dočasného útočiska. “V tomto roku, za prvé dva mesiace bolo udelené dočasné útočisko približne štyritisíc osobám. Tieto počty však nezahŕňajú aj dodatočný počet ľudí, ktorí o dočasné útočisko u nás požiadali a medzičasom sa ho aj vzdali,” skonštatovala Michaela Pobudová, riaditeľka občianskeho združenia Mareena.

Podľa aktuálnych informácií Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov odišlo z Ukrajiny v dôsledku vojny viac ako 6,5 milióna ľudí. Z nich sa šesť miliónov nachádza v Európe a pol milióna v ďalších krajinách, ako sú napríklad USA a Kanada. V Poľsku sa nachádza aktuálne milión ľudí, v Česku 400-tisíc, na Slovensku viac ako 100-tisíc ľudí.

“Odhaduje sa, podľa štatistík o pobyte či dočasnom útočisku, že len malá časť ľudí sa na Ukrajinu vrátila natrvalo po februári 2022. V prípade pohybu na Ukrajinu väčšinou ide o krátkodobé návštevy za rodinou, priateľmi, kontrolou majetku, za zdravotnou starostlivosťou a podobne,” dodala Pobudová. Zároveň upozornila, že vojna na Ukrajine posunula z fázy urgentnej núdzovej pomoci, keď vyhnala nárazovo zo svojich domovov milióny ľudí, do fázy štandardnej, stabilnej, keď vojnový konflikt stále prebieha, frontová línia je stabilizovaná a v niektorých oblastiach na Ukrajine prebieha do určitej miery bežný život.

“V druhom rade, financovanie aj podpora pre obete vojen býva štandardne najvyššia v čase urgentnej núdze a ak vojnový konflikt pretrváva dlhšie, nielen ochota, ale aj schopnosť pomôcť sa znižujú. A v treťom rade, istý typ pomoci, najmä ten, ktorý je smerovaný na podporu ľudí z Ukrajiny, ktorí vyhľadali útočisko za hranicami svojho štátu, je zvyčajne zameraný na pomoc pri ich zastabilizovaní v prijímajúcej krajine. V dlhodobejšom horizonte smeruje k pomoci ľuďom k ich nezávislosti a samostatnosti,” spresnila.

Znižujúca sa plošná podpora však podľa Pobudovej môže viesť k tomu, že štát prehliadne najzraniteľnejšie osoby, ktoré sa tak môžu ocitnúť v chudobe, bez potrebnej sociálnej a zdravotnej starostlivosti a v riziku bezdomovectva, či zneužitia. “Zároveň táto znižujúca podpora môže byť vnímaná a niekedy aj v realite signalizuje znižujúci sa záujem jednotlivých štátov o Ukrajinu a jej osud, ako taký. A tento druhý aspekt je pre Ukrajincov a Ukrajinky nielen zraňujúci, ale bez podpory zahraničia nie sú schopní ubrániť si svoju krajinu,” dodala.

Pobudová je však presvedčená, že ak by znižujúca finančná pomoc odhalila kritickú potrebu pomoci pre veľmi zraniteľné skupiny utečencov a utečeniek, ktorí by boli týmto krokom štátu vytlačené do situácie bezdomovectva, tak podľa nej by sa podarilo nájsť solidárnych občanov a občianky, či lokálnych a medzinárodných donorov, ktorí by chceli týmto zraniteľným osobám pomôcť. “Zároveň si však myslím, že s týmto javom by sa nemalo hazardovať, ale o zabezpečenie pomoci pre zraniteľné skupiny by sa mal systémovo postarať štát,” zdôraznila.

Neistota bývania

Podľa vedúcej Programov sociálnej integrácie v organizácii Človek v ohrození Lenky Zápotockej a koordinátorky pre advokáciu Lenky Vestenickej je problémom zníženia príspevku za ubytovanie jeho náhla účinnosť, keďže vláda návrhy prijala 21. a 22. februára s platnosťou od 1. marca 2024.

“Takýto krátky časový rozostup nedal utečencom a utečenkám, ako aj ubytovateľom možnosť adaptovať sa na vzniknutú realitu. V niektorých prípadoch teda ľudia na úteku čelia náhlemu vysťahovaniu s neistotou, kde nájdu nové bývanie. Navyše, táto situácia podnecuje ubytovateľov žiadať od nich doplatiť príspevok do sumy spred 1. marca, čo však zákon v prípade príspevku v gescii Ministerstva vnútra nepovoľuje,” ozrejmili.

Človek v ohrození upozornil, že kvôli znižujúcej sa podpore viaceré rodiny rozmýšľajú o návrate do Ukrajiny, kde sú ich životy ohrozené. Zároveň ľudia žijúci v súkromných bytoch sa dopytujú po iných formách ubytovania ako napríklad kolektívne ubytovne alebo internáty. Izolovanosť ukrajinskej komunity vo veľkých ubytovacích zariadeniach môže však mať negatívny dopad na integráciu ľudí do hosťujúcej komunity, o ktorú sa od začiatku príchodu utečencov a utečeniek na Slovensko organizácia snaží.

“Druhou úrovňou problému je nezohľadnenie situácie zraniteľných skupín, napríklad osôb so zdravotným znevýhodnením a osôb v dôchodkovom veku. Tie sú obzvlášť ohrozené v prípade náhleho vysťahovania. Na túto skutočnosť už upozornil aj Úrad komisára pre ľudí so zdravotným postihnutím. Neistotu medzi utečencami a utečenkami umocňuje aj to, že príspevok nebol doposiaľ predĺžený a platí iba do konca marca. V prípade, že sa príspevok nepredĺži, ocitne sa v bytovej núdzi ešte väčší počet utečencov a utečeniek,” zdôraznili.

Dodali však, že zníženie príspevku nehodnotia celkom negatívne. “Je prirodzené, že štát nemôže dotovať ubytovanie iba vybraným skupinám obyvateľov na území Slovenskej republiky, avšak je potrebné sa pozrieť na možnosti ohrozených skupín, a to aj paušálne pre všetky skupiny obyvateľov, nielen pre utečencov a utečenky, a teda chce to systémové zmeny v sociálnom systéme v širšom meradle,” podotkli.

Navrhujú preto pozrieť sa na spôsob vyplácania príspevku na bývanie, ktorý je v súčasnosti naviazaný na systém pomoci v hmotnej núdzi. Zároveň je podľa nich potrebné sa pozrieť na nároky ubytovateľov a priznať, že poskytovanie doterajšieho príspevku za ubytovanie odídencov pokrivil trh s nehnuteľnosťami v niektorých lokalitách, keďže ubytovatelia takto mali oveľa vyšší príjem, než je jeho trhová cena pri bežnom prenájme.

Prekážky v zamestnaní

Človek v ohrození upozorňuje, že po ohlásení zmeny príspevku za ubytovanie ubytovatelia plánujú ľudí vysťahovať alebo od nich vyžadujú príspevok doplácať vlastného vrecka, či zaplatiť plný nájom. „Znižujúca sa finančná pomoc sa teda odráža na solidarite týchto ľudí. Ale pozitívne je, že štát stále zvažuje mieru finančnej pomoci, takže je tu zachovaná istá miera solidarity. Táto finančná pomoc by však mala byť adresná s vedomím pomoci zraniteľným skupinám,“ zdôraznila organizácia. Utečencom sa však po dvoch rokoch postupne darí nájsť si stabilné zamestnanie.

Utečencom sa darí zamestnať, a to najmä v profesiách s nízkou kvalifikáciou. V mnohých prípadoch ide predovšetkým o pracovné pozície, ktoré nekorešpondujú s ich vzdelaním a pracovnými skúsenosťami. Keďže z prieskumov vyplýva, že utečenci a utečenky sú prevažne vysokoškolsky vzdelané osoby, prichádzame o veľký potenciál, ktorý si so sebou na Slovensku prinášajú. Problémom, ktorý sa dotýka otázky zamestnávania, je aj uznávanie vzdelania z Ukrajiny a nedostatok jazykových kurzov slovenčiny nad základnú úroveň jazyka, keďže pri vyšších kvalifikáciách je potrebná aj vyššia úroveň jazyka. Avšak vo všeobecnosti vnímame zo strany zamestnávateľov záujem zamestnávať odídencov a odídenkyne. Mimovládne organizácie často poskytujú utečencom a utečenkám asistenciu pri hľadaní práce, ktorú niekedy na začiatku tohto procesu potrebujú.

„Vo všeobecnosti sa ukazuje, že Ukrajincom a Ukrajinkám sa na Slovensku celkom darí zamestnať, hlavným dôvodom je nedostatok pracovnej sily na slovenskom pracovnom trhu a možnosť zamestnať sa bez akéhokoľvek dodatočného povolenia, či administratívnej bariéry, ktorá sa štandardne týka zamestnávania cudzincov z krajín mimo EÚ,“ podotkla Pobudová.

Zdôraznila, že podľa posledných údajov ministerstva práce je aktuálne zamestnaných viac ako 50-tisíc ľudí s dočasným útočiskom. Pre porovnanie, na Slovensku je približne 70-tisíc odídencov a odídenkýň vo veku od 18 do 60 rokov, ďalších 10-tisíc nad 60 rokov, takže zamestnanosť predstavuje 62 až 71 percent tejto populácie.

Väčšina prichádzajúcich ľudí z Ukrajiny sú podľa nej vysoko vzdelaní, no práca, ktorú si nachádzajú štandardne nezodpovedá ich kvalifikácii. Dodala, že problémom najčastejšie býva jazyková bariéra, niekedy komplikácie pri nostrifikácii vzdelania. „Do istej miery a hlavne v predošlých rokoch to bola tiež neistota o vývoji situácie na Ukrajine, ktorá Ukrajincom a Ukrajinkám naznačovala, že ich pobyt v zahraničí bude len krátkodobý, a preto boli ochotní zobrať akúkoľvek prácu a neriešili až tak intenzívne potrebu investovať do hľadania práce zodpovedajúcej ich kvalifikácii,“ podotkla Pobudová. Zároveň upozornila, že veľkým problémom je nájsť prácu pre zraniteľné osoby – seniorov, ľudí so zdravotným znevýhodnením, matkám s malými deťmi a podobne. „V tomto prípade sa ukazuje, že náš pracovný trh stále nie je dostatočne pripravený na to, aby dostatočne integroval aj ľudí so zvýšenou potrebou flexibility, či podpory na pracovisku. Slovensko zároveň zostáva jednou z pár krajín v rámci EÚ, ktorá nepovoľuje ľuďom s dočasným útočiskom podnikať a zriadiť si živnosť, čo by pomohlo adresovať potrebu flexibility pre tieto zraniteľnejšie skupiny,“ spresnila.