Po víkende sa stalo to najhoršie, čo mohlo už beztak dosť krivé vzťahy postihnúť: iskra preskočila z politiky na spoločnosť. Konflikt tým zrazu nabral celkom nový, doteraz nepoznaný rozmer. Maďari sa cítia napadnutí, urazení, ponížení, ranení… Organizujú protislovenské demonštrácie. Extrémisti na internete vyzývajú na „povstanie“ a „vzkriesenie Veľkého Maďarska“. Gardisti volajú po zásahu a pomste. A pre svoj šialený boj získavajú čoraz viac podpory a sympatií.
Mimochodom, maďarskí radikáli, ktorí volajú po pomste, sú zhodou okolností tí istí, ktorí prišli v sobotu do Dunajskej Stredy provokovať. Maďarská tlač priznáva, že tvrdé jadro maďarských fanúšikov tvorili pravicoví extrémisti. „Bojovníci“, ako sa sami nazývajú. Viacerí z nich mali národné šatky s nápisom Kitartás! (Vydržať!). Čo bol – a je – maďarský fašistický pozdrav. Medzi hlavnými organizátormi maďarského výjazdu na Slovensko boli šéfovia Hnutia mládeže 64 žúp, organizácie, ktorá žiada zrušiť Trianonskú dohodu a obnoviť Veľké Maďarsko. Maďarským extrémistom nešlo o futbal. Po zápase chceli pokračovať „kultúrnym programom“: posedením pri soche vtáka turula (čerstvo odhalenej) a koncertmi polofašistických skupín. Program však organizačne zlyhal, keďže maďarskí extrémisti nemajú na južnom Slovensku dostatočne rozvinuté zázemie.
Jednoducho povedané: maďarskí extrémisti sa pokúšajú expandovať na južné Slovensko (neúspešne). A zbabraný zásah slovenskej polície proti fanúšikom ich v tom len povzbudil. Rovnako ich v tom povzbudzuje prehnane tvrdý slovník Slotu, Čaploviča, Kaliňáka, Fica, Gašparoviča… ktorí zjavne nepochopili, že na napínanie bicepsov pred kamerami nie je ten správny čas. Víťazne mávať kyjakom nad ranenými – to už nie je demonštrácia sily, ale slabosti…