Dôvodom je podľa premiéra podozrenie, že niektoré ďalšie štáty sa k protiruskými sankciám pripojili. Žiadne konkrétne krajiny však Medvedev neuviedol.
Podľa odhadu ruskej agentúry TASS by sa ruské embargo mohlo vzťahovať na Čiernu Horu, Albánsko, Island, Lichtenštajnsko, Ukrajinu a Gruzínsko. Tieto štáty sa počas júla zaviazali do konca tohto roka dodržiavať európsky režim sankcií proti Rusku za anektovanie Krymu.
Rusko má podľa Medvedeva informácie, že sa „celý rad krajín“ dodatočne pripojil k protiruským sankciám, hoci pôvodne ich nepodporili, proti ktorým Moskva embargo nezaviedla.
Sankcie proti Rusku vlani vyhlásili krajiny EÚ a Spojené štáty po ruskej anexii Krymu a ako odpoveď na podporu, ktorú Rusko poskytuje východoukrajinským separatistom. Moskva reagovala svojím sankčným zoznamom, v ktorom sa okrem USA a štátov EÚ ocitli Austrália, Kanada a Nórsko.
V súčasnosti na ruskom sankčnom zozname figurujú ovocie, zelenina, mäso, hydina, ryby, mlieko a mliečne výrobky. V nedávnej minulosti sa objavili správy, že proti Maďarsku, Grécku a Cypru, ktoré s protiruskými sankciami EÚ nesúhlasia, by Rusko mohlo svoje protiopatrenia zmierniť.
Ktoré štáty Rusko do svojho sankčného zoznamu novo zaradí, Medvedev v utorok neprezradil. Premiér sa odvolal na vyhlásenie Európskej únie, ktoré údajne obsahuje informácie o krajinách, ktoré sa k západným sankciám pripojili. Ak sa tieto informácie potvrdia, pripraví vláda výzvu prezidentovi, aby ruský sankčný zoznam rozšíril, povedal premiér.