Je to však na úkor aj slovenskej ekonomiky, zamestnanosti a platov. Denník Pravda získal postoje najväčších slovenských podnikov, ako sú oceliarne, hutnícke podniky, Slovnaft, Slovenské elektrárne, automobilky či Samsung, k otázke, čo očakávajú od konferencie o klimatických zmenách v Paríži, ktorá má na budúci týždeň vyslať jasný signál pre celú planétu. Fabriky tvrdia, že bude likvidačné, ak pravidlá nebudú platiť v každom kúte sveta.
Európska únia požaduje od európskych krajín vrátane Slovenska do roku 2030 jednotné zníženie emisií o 40 percent a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent. „Očakávame, že najmä zástupcovia európskych krajín budú presadzovať globálny pohľad na klímu. Pre životné prostredie je nepodstatné, kde emisie vznikajú. Ak chceme nájsť riešenie klimatickej zmeny, musíme mať globálne rovnaké podmienky hry pre všetkých účastníkov,“ povedal hovorca U. S. Steel Košice Jozef Bača. Práve košická fabrika aktuálne čelí hrozbe obmedzenia výroby. Je návrh, aby časť zamestnancov ku koncu roka bola doma so 60 percentami platu. S prepúšťaním sa nepočíta.
Ak nedôjde k celosvetovej dohode, ku ktorej by sa mali pridať aj najväčší znečisťovatelia ovzdušia ako USA, Čína, India či Rusko, ešte viac sa zníži konkurencieschopnosť európskych podnikov. Tie aktuálne trápia najmä vysoké ceny energií. „Môže dôjsť k priamej strate pracovných miest a presunu výrobných kapacít do krajín, ktoré nie sú účastníkmi dohody,“ hovorí šéf Klubu 500, ktorý združuje najväčšie firmy na Slovensku, Tibor Gregor.
Štúdia, ktorú si dal vypracovať Greenpeace Slovensko, poukazuje však na to, že emisný redukčný cieľ EÚ by nepriniesol negatívne dôsledky pre slovenskú ekonomiku. Štúdiu vypracovala nezávislá holandská výskumná a konzultačná inštitúcia CE Delft a Karlova univerzita v Prahe – Centrum pre otázky životného prostredia. „Ekonomická analýza ukazuje, že väčší redukčný cieľ EÚ v oblasti klímy slovenskú ekonomiku nepoškodí a bude pre ňu skôr prospešný. Ukazuje sa, že ekonomická otázka nemôže byť prekážkou toho, aby slovenská vláda podporila ambicióznejšie plány únie na redukcie emisií,“ uviedol Pavol Široký z Greenpeace Slovensko.
Ohrození sú v prípade zníženia emisií len v EÚ a nie po celom svete najmä oceliari. Oceliarske asociácie Eurofer a industriAll nedávno uviedli, že len za október stratil sektor v EÚ 5-tisíc pracovných miest. Kríza je podľa nich veľkou hrozbou pre všetkých 330-tisíc zamestnancov odvetvia, ktorých počet sa od roku 2008 znížil už o 85-tisíc. Okresanie emisií by znamenalo ešte väčšie okresanie investícií a výroby.
Európski výrobcovia pociťujú už niekoľko mesiacov tlak spôsobený najmä zvýšeným dovozom ocele z Číny. Druhá najväčšia ekonomika sveta vyrába takmer polovicu svetovej produkcie ocele v objeme 1,6 miliardy ton. Odhaduje sa, že tento rok vyvezie na svetové trhy rekordných 100 miliónov ton ocele, aby zmiernila prebytok na domácom trhu. Import lacnej čínskej ocele je pre európskych oceliarov doslova likvidačný, keďže im cenou nevedia konkurovať.
Rovnaké pravidlá pre všetkých
Slovenské firmy zdôrazňujú, že bez globálnej dohody v prípade znižovania emisií im hrozia výrazné straty. „V súčasnosti sme svedkami masívneho importu produktov z krajín, kde nemajú rovnaké finančné a regulačné prekážky, ktorým musia čeliť výrobcovia v EÚ. Sme presvedčení, že politiky a ciele musia byť špecifické pre jednotlivé sektory a založené na tom, čo je technologicky možné a ekonomicky prijateľné pre každý sektor,“ doplnil Bača.
Priemyselníci upozorňujú na to, že najmä v odvetví energetiky je dlhodobo celospoločenský tlak na vyššiu efektivitu a úspornosť a zároveň aj na ochranu zdravia a životného prostredia. „V oblasti dopravy, kde patrí Slovnaft medzi tradičných producentov palív, zároveň dochádza aj k istému medzisektorovému meraniu síl, teda súboju medzi energiou pre transport vyrobenou z ropy alebo energiou vyrobenou z plynu a v budúcnosti z elektriny. Pokiaľ tento súboj prebieha na báze voľného trhu a existuje spoločenský konsenzus, nie je k nemu možné mať výhrady. Problémom však je, ak sa doň vkladajú rôzne medzinárodné inštitúcie či vlády, ktoré svojimi rozhodnutiami môžu tradičnú energetiku znevýhodniť, a to aj vtedy, ak by neboli dokázané výhody podporovaných alternatív,“ upozornil hovorca spoločnosti Slovnaft Anton Molnár. Zdôrazňuje, že prirodzený vývoj sa nemá umelo urýchľovať, pretože generuje vysoké vedľajšie náklady napríklad aj v podobe zmarených investícií.
„Všetky navrhované zmeny by mali byť prezentované v spoločnosti vrátane prínosov aj nákladov a nie len vyzdvihnutím kladov a bagatelizovaním vyvolaných výdavkov, resp. ich prenesením na iné sektory v ekonomike. V prípade globálnych iniciatív je dôležité, aby zmeny mali globálnu podporu, v opačnom prípade dochádza k znevýhodneniu lokálnych producentov, ktorých vďaka absencii bariér poľahky nahradia spoločnosti z krajín s benevolentnejším prístupom k ochrane životného prostredia,“ argumentuje Molnár.
Firmy znižujú emisie aj teraz
Slovenské podniky pritom upozorňujú, že k znižovaniu emisií pristupujú aj v súčasnosti. „Emisie CO2 u nás vznikajú najmä pri spaľovaní zemného plynu. Permanentne hľadáme možnosti na úsporu plynu aj elektrickej energie. Vyjadrené v číslach, oproti roku 2009 sme znížili spotrebu plynu o 42 percent, pričom počas samotného roku 2015 sme vyrobili o 50-tisíc vozidiel viac. Táto úspora sa prejavila v znížení emisií CO2 o 8– tisíc ton,“ tvrdí hovorca automobilky PSA v Trnave Peter Švec.
Podobne sa správa k životnému prostrediu aj ďalšia automobilka, ktorá pôsobí na Slovensku. „Naša spoločnosť sústavne realizuje opatrenia na znižovanie emisií a úsporu energií, čo potvrdzuje aj dlhodobý trend množstva emisií do ovzdušia a spotreby energií v prepočte na jedno vyrobené vozidlo v našom závode. Zároveň vám môžeme potvrdiť, že v súčasnosti spĺňame všetky legislatívou stanovené emisné limity,“ povedal hovorca automobilky Kia Jozef Bačé.
Napríklad Slovenské elektrárne už dnes vyrábajú 90 percent elektriny bez produkcie CO2 a po spustení dvoch nových blokov v Mochovciach by malo byť toto percento ešte vyššie. „Vo svojom výrobnom portfóliu – vodné, fotovoltické, jadrové a tepelné elektrárne – majú väčšinový podiel tzv. bezemisné výrobné zdroje, ktoré sa budú ďalej rozvíjať,“ konštatuje Jana Burdová, hovorkyňa Slovenských elektrární zo skupiny Enel.
Ako dodala, v oboch tepelných elektrárňach Vojany aj Nováky už niekoľko rokov prebieha spoluspaľovanie biomasy. Zároveň prebieha rozsiahla modernizácia Elektrární Nováky, ktorá by mala zabezpečiť plnenie sprísnených európskych limitov a zahŕňa napríklad aj rekonštrukciu odsírenia a elektroodlučovačov a inštaláciu novej denitrifikačnej technológie. „Slovenské elektrárne modernizáciou a efektívnym využívaním zdrojov v tepelných elektrárňach tak významne prispejú od roku 2016 k národnému cieľu zníženia emisií do roku 2030,“ komentovala Burdová.
Priemysel chce riešiť vysoké ceny energií
Ceny elektriny pre koncového užívateľa sú priemerne v EÚ dvakrát vyššie ako v USA a podstatne vyššie ako vo väčšine krajín OECD (Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pozn. red.). Slovensko je podľa podielu priemyslu na tvorbe hrubého domáceho produktu výrazne industrializovanou krajinou a má pritom jedny z najvyšších taríf elektriny v EÚ.
Cenami energií nemôžu slovenskí priemyselníci konkurovať nielen USA, ale ani Číne alebo Indii. V energeticky náročných odvetviach môžu ceny energie tvoriť až 40 percent z celkových prevádzkových nákladov. V roku 2014 platila priemerná oceliareň v EÚ za elektrinu približne 62 eur za megawatthodinu, na Slovensku to však bolo vyše 100 eur za megawatthodinu.
Slovensko je pritom takisto jedným z troch členských štátov EÚ, kde regulované poplatky pre priemyselných odberateľov presahujú náklady na dodávku energie. Krajina má aj vysoký podiel poplatkov za obnoviteľné zdroje energie vo výslednej cene elektriny, ktorý je najvyšší v EÚ a dvojnásobný oproti jej priemeru. Oceliari dlhodobo upozorňujú, že obstáť v takom veľkom cenovom nepomere oproti ostatným oceliarskym konkurentom, smerom na západ aj na východ, je dlhodobo neudržateľné.
„Priemysel potrebuje konkurencieschopné ceny energií, čo mu v súčasnosti obnoviteľné zdroje nezabezpečia. Nie je dlhodobo udržateľné, ak napríklad slovenský priemysel dlhodobo čelí jedným z najvyšších koncových cien elektriny, čo je spôsobené podporou obnoviteľných zdrojov, ktorú v cene platí,“ dodal Gregor.