Sucho láme väzy slovenským obilniciam

, 17.08.2017 11:00

Vlani rekordné úrody obilia, tohto roku hlboký pád. Postaralo sa oň sucho, ktoré obralo poľnohospodárov zatiaľ o jednu pätinu produkcie pšenice, jačmeňa, raže a ovsa. Ešte horšia môže byť bilancia jesenných plodín. Prihára aj kukurici, kde sa odhaduje zníženie úrody o viac ako jednu štvrtinu, a cukrovej repy dokonca o celých 30 percent. Zemiakov sa urodí o necelú štvrtinu menej ako vlani.

Predseda PD Šenkvice Karol Motyka ukazuje, ako...
Predseda PD Šenkvice Karol Motyka ukazuje, ako sucho zmenšilo kukuričný šúľok na polovicu zvyčajnej veľkosti. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Slovensko nebude čeliť hladu ako v roku 1947, ktorý vošiel do dejín ako najsuchší v dvadsiatom storočí. Obilia na ľudskú výživu bude dosť, zato oslabenej živočíšnej výrobe, predovšetkým chovom dobytka, svieti na semafore výstražné svetlo. Kukurice schnú pestovateľom pred očami a musia ich predčasne silážovať.

Kvalitných krmív bude tohto roku poskromne. Celkovo zdecimované dobytkárstvo a spolu s ním aj výroba bravčového mäsa však budú mať dosahy aj na rastlinnú výrobu v budúcich rokoch. Slovenský kalich trpkosti živelného hospodárenia umocňujú živly tempom, ktoré vzbudzuje oprávnené obavy z budúcnosti.

Už od začiatku tretieho tisícročia klimatológovia upozorňujú, že počasie stráca svoj obvyklý ráz a počnúc rokom 2010 sa striedajú mokré a suché roky, pričom suché začínajú mať vrch. Zrážkovo-teplotnú hojdačku najviac pociťujú poľnohospodári. Ich fabrika pod holým nebom sa stala najrizikovejším odvetvím z celej ekonomiky, ktorej zraniteľnosť umocňujú svetové trhy. Sme krajinou paradoxov: kým na svetových burzách sa predáva pšenica po 180 eur za tonu, doma stojí 140 až 150 eur. Je to preto, lebo slovenská pšenica má ďaleko do prístavov.

Úder Žitnému ostrovu a Trnavskej tabuli

V jeseni zrejme dôjde k istému zdraženiu potravín, ale ako povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík, o miere zvýšenia cien sa rozhodne až po zbilancovaní úrod vo svete a najmä v Európe. USA a Austrália očakávajú produkciu obilia nižšiu o 20 až 25 percent, zato Francúzi, najväčší producenti obilia, budú mať sýpky vrchovato plné. Vývozcom obilia sa stáva opäť Rusko. Driemajúci obor sa preberá z letargie a už nie je odkázaný ako v sovietskych časoch na kanadské či americké obilie. Sám ho ponúka na export.

„Ak sa pozeráme na situáciu doma, musíme vidieť, čo sa deje vonku, lebo tam sa rozhoduje o cenách poľnohospodárskych komodít,“ vraví Milan Semančík. Svet síce môže stlačiť ceny produktov, ktoré by inak katastrofálne sucho roku 2017 na Slovensku vytlačilo hore, ale svet nevyrieši slovenské problémy v poľnohospodár­stve. Toto je zrejme hlavný odkaz žatvy roku 2017.

Už je isté, že po tohtoročnom lete a jeseni sa budú nie desiatky, ale stovky podnikov boriť s obrovskými výpadkami v tržbách. „Žitný ostrov už nie je obilnicou Slovenska,“ skonštatoval Peter Horváth v mene poľnohospodárov Galantského a Dunajskostredského okresu. Niektoré podniky tu zobrali o 40 percent nižšiu úrodu, na lopatkách sú pestovatelia z Trnavskej tabule, keď miestami klesli úrody k dvom až dva pol tonám pšenice z hektára.

To je návrat k úrovni dosahovanej na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov, dostali sme sa teda o sedemdesiat rokov naspäť, keď v poľnohospodárstve hlavnou ťažnou silou boli kone, objavovali sa prvé samoviazače a málo sa hnojilo. Lenže tohto roku bola úroda pripravená na sedem ton zrna na hektári, to znamená, že sa minuli státisíce eur na hnojivá, ochranu a že ani kombajny, ktoré stoja dvesto- až tristotisíc eur, nebudú vyvážené patričnou úrodou. A bankám treba platiť lízingy.

Prečo treba Rizikový fond

O to naliehavejšie sa preto počas tlačovej besedy na okraji suchom poznačeného lánu kukurice šenkvického družstva hovorilo o nevyhnutnosti konečne vytvoriť Rizikový fond. Takýto fond by mal kryť riziká vyvolané extrémnymi prejavmi počasia. Tohto roku, ako zrekapituloval Milan Semančík, ich bolo neúrekom. Spomeňme si aprílové mrazy, ktoré obrali ovocinárov o 8 miliónov eur, repári už teraz hovoria o výpadku tržieb za 7 miliónov eur a kde sú straty obilninárov, kukuričiarov či zemiakarov? Poslední môžu prísť o peniaze nielen nižšou úrodou zemiakov, ale aj poklesom cien, pretože západná Európa očakáva dobrú úrodu.

Vyzerá to, že spotrebitelia nepocítia excesy počasia v takej miere ako poľnohospodári. Hoci už obchody predávajú drahšie bravčové mäso. Táto drahota však mala pôvod v ruskom embargu. V reakcii naň chovatelia znížili stáda chovaných zvierat, ale v posledných mesiacoch sa objavil dopyt po bravčovom mäse v tretích krajinách. Nečudo, že dražie. A doma nám zostalo posledných 600-tisíc ošípaných – štvrtina z niekdajšieho stá­da…

Slovensko je jednou z posledných krajín v Európe, ktorá nemá Rizikový fond. Je to fond, do ktorého prispievajú farmári, štát a poisťovne. Vykrývajú sa z neho straty spôsobené mimoriadnou nepriazňou počasia. Premiér Robert Fico na tohtoročnom žatevnom výjazde v Drahovciach sľúbil, že fond sa stane skutočnosťou. Materiál o ňom by mala vláda prerokovať v jeseni a na budúci rok by už mohol fungovať.

Čo znamená dobre hospodáriť

Slovensko však nepotrebuje len zriadenie Rizikového fondu, ale najmä sa vrátiť k normálnemu spôsobu hospodárenia na pôde. Fakt, že sucho spôsobuje enormné škody, vyplýva aj z toho, že krajina stratila za posledných 27 rokov vyše milióna kusov dobytka, a preto sa polia prestali hnojiť. V pôde nehnojenej maštaľným hnojom sa rýchlo stráca humusová zložka a aj preto horšie hospodári s vlahou.

A je tu pretrvávajúci problém so závlahami. Semančík naliehal na to, aby sa urýchlene konalo, pokiaľ ide o výzvu na podporu do závlah. Z hľadiska obnovy takmer rozpadnutého systému je však zrejme dôležité vypracovať plán, kde a do čoho sa čím skôr pustiť, aby investície boli čo najefektívnejšie. Okamžitá obnova závlah v rozsahu 320-tisíc hektárov zrejme nepripadá do úvahy.

Neúrodný rok 2017 nastolil množstvo pálčivých problémov. Tí, čo ich mali riešiť, pred nimi roky zatvárali oči. Už pred nimi neutečieme a účet za obnovu rovnováhy poľnohospodárskej sústavy bude väčší, ako si mnohí pripúšťajú.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#obilie #úroda #zemiaky #poľnohospodári #jesenné plodiny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku