Dane za domy a byty v januári hore nepôjdu. Budú voľby

, 30.08.2017 12:00
Michal Sýkora
Samosprávy dotujú školstvo značnými finančnými prostriedkami, tvrdí k otázke navyšovania platov učiteľov šéf ZMOS-u Michal Sýkora. Podľa neho išlo v roku 2015 o sumu 226 miliónov eur. Sýkora je na archívnej snímke počas odomykania vôd Štrbského plesa. Autor: ,

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Sýkora hovorí, že daňová politika miest a obcí je neustále hľadanie rovnováhy medzi potrebami samosprávy a možnosťami obyvateľov a podnikateľov. Obce majú podľa neho dostatočný priestor na získavanie peňazí do svojich rozpočtov.

Na začiatku leta bol stiahnutý návrh novely zákona o miestnych daniach, ktorý riešil aj takzvanú daň z podlažia. Prečo ZMOS zmenil názor na túto daň?

Novelu zákona sme prerokovali na Rade ZMOS, v ktorej majú zastúpenie samosprávy zo všetkých kútov Slovenska. Členovia rady nežiadali stiahnutie novely, ale prezentovali k nej rôzne pripomienky. Novela bola napokon stiahnutá.

Uvedomili ste si napokon, že by to zaťažilo obyvateľov?

Obávali sme sa skôr aplikačnej praxe, pretože sme videli riziká, podľa ktorých by novelou podľa nás nemuselo prísť k dosiahnutiu očakávaného prínosu. A s tým súvisí riziko zaťaženia obyvateľov a zaťaženia podnikateľského prostredia.

Aké riešenie miestnych daní z nehnuteľností by bolo vhodné z pohľadu miest a obcí a tiež obyvateľov?

Daň z nehnuteľností je síce zo všetkých miestnych daní najväčším daňovým príjmom, ale nie je jediná. Preto ju treba chápať komplexne v rámci celého daňového systému. Pri pohľade 15 či 20 rokov späť zistíme, že náš systém miestnych daní je výdobytkom, o ktorom sa nám v 90. rokoch ani nesnívalo. Máme totiž paletu miestnych daní a poplatkov, ktoré rozširujú príjmové možnosti samospráv. Vďaka tomu aktívne formujeme lokálnu ekonomiku.

Okrem toho je náš daňový systém flexibilný. To, čo sa od obecných a mestských zastupiteľstiev očakáva, je hľadanie prijateľného kompromisu, v ktorom budú jednotlivé dane zohľadňovať súlad medzi potrebami miestnej samosprávy a možnosťami ich platcov v jednotlivých sídlach podľa uváženia volených predstaviteľov miest a obcí.

Akým problémom čelia mestá a obce z hľadiska miestnych daní a kde vidíte riešenia?

Istý nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu povedal, že spravodlivosť v daniach určuje víťaz volieb. Vo vysokej politike to zrejme platí.

V komunálnej víťaz volieb má za úlohu nájsť kompromis prijateľný pre obyvateľov, podnikateľskú sféru a samosprávu. Poznám odporúčania OECD vo vzťahu k tomu, aby sa na Slovensku zvyšovali sadzby miestnych daní, pretože v porovnaní s inými štátmi EÚ sú na veľmi nízkej úrovni. Poznám však aj život v obciach a mestách, či už v prihraničí, alebo v hlavnom meste.

Preto si myslím, že daňová politika v samosprávach musí mať cit pre dané územie a jeho obyvateľov. Výškou daní musíme presviedčať obyvateľov a podnikateľov, že im za ne poskytujeme adekvátne verejné služby. A na tie môžeme dať v podstate iba podľa miestnych finančných možností, ktoré súvisia aj s výberom daní.

Je na zváženie aj otázka úmernosti daňového zaťaženia našich obyvateľov v súvislosti s výškou ich príjmov.

Budú sa teda od Nového roka dane z nehnuteľností pre obyvateľov zvyšovať?

Som realista s 27-ročnými skúsenosťami v samospráve. Nemyslím si, že obec, samosprávy, kraj, alebo vláda zvýši ktorúkoľvek daň na rok, kedy sú komunálne voľby. Podľa môjho názoru sa však treba sústrediť nielen na určovanie daňových sadzieb, pozornosť si zaslúži aj platobná disciplína a schopnosť zvyšovať výber daní.

Ako sú na tom rozpočty miest a obcí?

Výnos dane z príjmu fyzických osôb je priaznivý. Dokonca júnová prognóza výberu daní na rok 2017 počíta so zvýšením výberu dane o 17,7 milióna eur. Keď sa darí ekonomike, darí sa aj samospráve. Keď to však rozmeníme na drobné, za žiadnu samosprávu nemôžeme povedať, že má toľko peňazí, koľko by potrebovala.

Na Slovensku pôsobí takmer 300 spoločných obecných úradov a zmlúv o spolupráci je viac ako samotných obcí.

Keď sa pozrieme na kompetencie, ktoré štát presunul na samosprávy s tým, že ich výkon bude efektívnejší, ako keby to zabezpečovali ministerstvá cez svoje úrady na miestnej úrovni, je zrejmé, že finančná disciplína niektorých ministerstiev nie je ideálna.

To znamená, že ani štát neprispieva na prenesené kompetencie tak, ako si ich v minulosti u miest a obcí objednal tým, že ich na ne preniesol.

Ako sú obce pripravené na schválené zvyšovanie platov učiteľov?

Je nesporné, že mestá a obce vynakladajú od roku 2009 na regionálne školstvo viac financií, ako na tento účel dostávajú od štátu ako podielové dane z príjmu fyzických osôb, a z nich pre školstvo je určený 40 % podiel. Podľa našich vlastných analýz školstvo dotujeme značnými finančnými prostriedkami.

V čase krízy v roku 2009 obce dofinancovali regionálne školstvo sumou 111 miliónov eur, v roku 2010 – 232 miliónov eur, v 2011 – 130 miliónov eur, 2012 – 108 mililiónov eur. V ďalších rokoch: 2013 – 268 miliónov eur, 2014 – 278 miliónov eur a 2015 – 226 miliónov eur.

Tie mohli mestá a obce využiť na sociálne služby, na skrášlenie verejných priestranstiev, ale aj modernizáciu školských objektov či na čokoľvek iné. Navyšovanie platov sa postupne stáva predmetom mimoriadnych rokovaní obecných a mestských zastupiteľstiev.

Súvisí so zmenami v rozpočte, s tým, aby poslanci ubrali z niektorých výdavkov a presunuli to práve na navýšenie platov. ZMOS dlhodobo zdôrazňuje, že otázku zvyšovania platov spájame s požiadavkou na systémové zmeny v regionálnom školstve. Ak je akýkoľvek systém nastavený nesprávne, potom je zrejmé, že navyšovanie platov je slabou náplasťou na veľké problémy.

Preto napríklad požadujeme, aby sa urobil poriadok v otázke financovania súkromných škôl a školských zariadení, ktoré sú platené z rozpočtov miest a obcí. Hoci mestá a obce v minulosti rušili a spájali školy, no k šetreniu neprišlo, lebo sa začali otvárať súkromné školské zariadenia.

Štát chce podporovať výstavbu nájomných bytov od budúceho roka.

Združenie miest a obcí Slovenska každoročne požaduje navýšenie peňazí na výstavbu nájomných bytov. Sme v tom čiastočne úspešní, a to práve preto, lebo naším argumentom pre podporu nájomného bývania je to, že bývanie a zamestnanosť sú opatrenia proti vyľudňovaniu niektorých regiónov.

Okrem toho samotná výstavba je investíciou, na ktorú sa viaže podpora stavebníctva a zamestnanosti. Myslím si, že v tejto téme sme s vládou dlhodobo v zhode.

Prečo je na Slovensku nedostatok nájomných bytov?

Pretože od roku 1990 sa bytový fond liberalizoval. Byty v bytových domoch sa predávali do osobného vlastníctva. Podobne to bolo aj s časťou obecného bytového fondu. Neskôr iniciatívu výstavby bytov prevzali developeri a výsledok sa dostavil.

V zahraničí, napríklad v susednom Rakúsku, sú veľmi pozitívne skúsenosti s nájomným bývaním. Mladým ľuďom slúžia tieto byty ako dobrý štart do života. Ľuďom migrujúcim za pracovnými ponukami uľahčujú rýchlejšie etablovanie v novom prostredí a seniorom dávajú istotu v podobe strechy nad hlavou.

ZMOS mapuje situáciu okolo komunálnych podnikov. Ako to s nimi vyzerá?

Združenie miest a obcí Slovenska je partnerom národného projektu Centrum sociálneho dialógu II., kde sa v jednej aktivite zameriavame na podporu medziobecnej spolupráce a možností rozvoja komunálnych podnikov. V priebehu celého leta realizujeme prieskum, z ktorého chceme zistiť reálnu situáciu komunálnych podnikov. Napríklad koľko majú zamestnancov, čo všetko zabezpečujú pre obec, ktorá ich zriadila, a tiež pre susedné obce.

Sú ziskové?

Zisk sa v súkromnom sektore považuje za najvyššiu hodnotu, za mantru, ktorej treba všetko obetovať. V prípade samosprávy je to iba jeden z ukazovateľov. Mestá a obce, ktoré zakladajú takéto podniky, musia mať v prvom rade jasnú filozofiu, a teda, čo od tohto podniku očakávajú.

Ak je to finančný zisk, potom logicky treba stanoviť účel jeho využitia. Napríklad koľko z neho bude príjmom rozpočtu samosprávy a aká časť zisku bude investovaná do technológií a podobne. Prípadne či samospráva od komunálneho podniku očakáva zvyšovanie lokálnej zamestnanosti a zabezpečovanie verejnoprospešných činností, ktoré by v opačnom prípade boli biznisom klasických súkromných firiem.

Ukazuje sa, že v našich mestách a obciach má obrovskú perspektívu takzvané sociálne podnikanie. To nie je postavené na zisku, ale na sociálnych aspektoch potrebných pre rozvoj komunity.

Michal Sýkora (64)

  • Stojí na čele Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Bol jedným zo zakladajúcich členov Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré vzniklo v roku 1990. Odvtedy pôsobí vo vedení tejto reprezentatívnej organizácie miest a obcí, ktorá na dobrovoľnom princípe združuje 2786 samospráv, čo je 96 percent z celkového počtu miest a obcí na Slovensku.
  • Funkciu predsedu vykonáva vyše 20 rokov. Od roku 1990 je starostom obce Štrba, kde sa narodil. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Liptovskom Hrádku a Strednú ekonomickú školu v Poprade. Začínal ako vedúci odbytu okresného stavebno-montážneho podniku v Batizovciach.
  • Je ženatý, má dve dospelé dcéry. Podieľal sa na reforme verejnej správy, pôsobil v rôznych orgánoch a komisiách NR SR, vlády SR a rezortu MV SR, bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. Od vzniku samosprávy v roku 2001 pôsobí ako poslanec Prešovského samosprávneho kra­ja.

Aké sú možnosti sociálneho podnikania obcí?

Možnosti na sociálne podnikanie obcí sú široké. Stačí sa pozrieť okolo seba a uvidíte cesty, chodníky, verejné osvetlenie, odpadkové koše, zeleň či verejné priestranstvá. To všetko sú veci, ktoré vnímame ako samozrejmosť.

No niekto predsa musí spravovať verejné osvetlenie, opravovať cesty a možno aj vyrábať zámkovú dlažbu. S komunálnym odpadom sa spája aj povinnosť zvyšovania separácie a zhodnocovania odpadov.

Okrem toho zistíte, že v domove sociálnych služieb máte seniorov a v školskej jedálni žiakov, pre ktorých môžete pestovať zeleninu. Samozrejme, keď máte jasnú predstavu, môžete uvažovať o obecnej pekárni. Inšpirácií a námetov je dosť, len ich je potrebné finančne zabezpečiť. A to už nie je také jednoduché.

Je toto cesta, ktorou obce môžu zvýšiť svoj rozpočet?

Svojím spôsobom to pomôže celkovej lokálnej ekonomike. Veď každé pracovné miesto sú aj dane a hlavne príjmy vo vlastnej peňaženke, ktoré sa míňajú v obecných potravinách a v službách. Každá samospráva má možnosti na sociálne podnikanie. A ktoré si na to netrúfajú samostatne, môžu na tejto báze spolupracovať so susednými.

Navonok to však vyzerá tak, že obciam sa príliš do spoločných projektov či úradov nechce.

To, že na Slovensku pôsobí takmer 300 spoločných obecných úradov a zmlúv o spolupráci je viac ako samotných obcí – teda viac ako 3000 – dokazuje opak. Samosprávy sú manažéri, ktorí spolupracujú tak, aby to pre nich bolo čo najvýhodnejšie.

Ukazuje sa, že priestor na medziobecnú spoluprácu je pomerne široký, skúsenosti samospráv, ktoré na túto cestu vykročili, sú inšpiráciou pre iné. Preto by som netvrdil, že obce sa bránia spolupráci, ale chýba im podanie pomocnej ruky.

V čom je teda problém?

Naznačil som finančnú disciplínu štátu pri výkone ich kompetencií samosprávami. Ale ak sa pýtate na to, v čom je problém, skúsim sa na to pozrieť z opačnej strany a položím si otázku:

V čom je prínos? Spoločné obecné úrady dokázali svoju životaschopnosť a hlavne to, že samosprávy majú manažérske zručnosti. Príležitosť pre nadchádzajúce obdobie vidím v priestore, ktorý treba naplniť obsahom, a to v chýbajúcej podpore medziobecnej spolupráce.

Je jasné, že tak ako slovenská ekonomika kvôli globalizácii nemá hranice, veľmi podobne treba vidieť samosprávy.

Lokálny trh nemá kataster ani hranice. Dá sa obsadiť medziobecnou spoluprácou, keď začne viacero susedných samospráv spolupracovať na tom, v čom sa každá samostatne trápi. Napokon v rôznych regiónoch máme príklady úspešných obcí, ktoré investovali do takzvaného sociálneho podnikania, do pestovania zeleniny, výroby stavebných materiálov či dokonca do prevádzky káblovej televízie pre viacero obcí.

ZMOS sa preto chce sústrediť na to, aby poskytol samosprávam vzorové zmluvy, postupy k spolupráci, inštruktáž k spoločným verejným obstarávaniam.

Veľa sa hovorilo aj o reklamách, ktoré zamorili Slovensko, napríklad tie pod Tatrami.

Čudujem sa inzerentom, ktorí siahnu po bilborde, ktorý je jeden z 20 na kilometrovom úseku cesty. Vodič si reklamu nevšimne, akurát vie, že mu niečo bráni vo výhľade.

Podobnú situáciu sme mali aj v našej obci, kde proti vôli obce a stavebného úradu vyrástla akoby alej bilbordov na „vstupnej bráne“ do Tatier. Teší ma, že s novým vlastníkom bilbordov sme sa dohodli na ich odstránení.

Takáto situácia má však dve strany. Prvou je reklamný smog, druhou ignorancia zákona zo strany nezodpovedných majiteľov reklamných plôch, čo ubližuje serióznym agentúram. Preto sme v rámci ZMOS-u podpísali memorandum o spolupráci s asociáciou vonkajšej reklamy.

A pokiaľ sa táto problematika legislatívne nevyrieši, budeme stále navrhovať v novele stavebného zákona úpravy a budeme sa snažiť presadiť poriadok do tejto oblasti, aby mestá a obce mali vplyv na riešenie tejto témy.

Aké sú najväčšie problémy, ktorým mestá a obce na Slovensku čelia?

V dnešnej dobe vidíme rastúce nároky, a to takmer u každého. Chceme rýchlejší internet, nový chytrý telefón, dokonca si do pracovného diára plánujeme dovolenky.

Veľmi podobné je to aj vo vzťahu obyvateľov k obciam a mestám. Samosprávy sú stále viac atakované rastúcimi nárokmi a požiadavkami obyvateľov. Tu však narazia na limity v rámci financií. Finančné zdroje sú obmedzené, kým s predstavami niektorých obyvateľov to tak nie je.

Dostávame sa tak medzi mlynské kamene. Na jeseň sa musíme sústrediť na prípravu rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Bude to v čase, keď budeme rokovať s ministerstvom práce o zákone o sociálnych službách, s rezortom životného prostredia o novele zákona o odpadoch. Mohol by som pokračovať ministerstvami a návrhmi na novely zákonov.

Pre nás bude najlepšie, ak pri každej zmene legislatívy sa bude prihliadať na to najcennejšie. Na aplikačnú prax, reálne skúsenosti miest a obcí a najmä na vyčíslenie dopadov na rozpočty miest a obcí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rozpočet #obce #dane
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk