Každé druhé kurča, ktoré si ľudia pripravia na obed alebo im ponúknu v jedálňach, totiž pochádza z dovozu. Dramatický pokles nastal po roku 2000, keď slovenský trh postupne ovládli obchodné reťazce. Dovtedy jedli Slováci výlučne vlastné kurčatá. No odkedy je Slovensko súčasťou spoločného európskeho trhu, stráca odvetvie konkurenčnú schopnosť.
Je to preto, lebo na jednotnom trhu stoja podľa hydinárov zoči-voči sebe produkty s rôznou mierou podpôr často zahalenou napríklad do rôznych ušľachtilých zooveterinánych opatrení. To umožňuje výrobcom z bohatších krajín znižovať ceny a za výpredajové ceny posielať hydinu do zahraničia.
„Pánom trhu sú obchodné reťazce, môžu si vyberať spomedzi množstva dodávateľov a diktovať ceny,“ stručne vyjadril podstatu veci šéf Dozornej rady Únie hydinárov Slovenska Ivan Gróf. Hydinári majú na obchodníkov ťažké srdce za to, že z hydiny sa stal permanentný akciový tovar, na ktorý lákajú spotrebiteľov do svojich predajní.
Kurča má totiž dlhodobo povesť najlacnejšieho mäsa. Ak je správne odchované, jeho mäso má vysokú dietetickú hodnotu a lekári ľuďom odporúčajú jeho konzumáciu. Na Slovensku ide o druhé najpopulárnejšie mäso hneď za bravčovinou. Aj v produkcii bravčového mäsa však prišla krajina v minulom desaťročí o sebestačnosť, keďže domáca výroba pokrýva len 40 percent spotreby.
Teraz niečo podobné hrozí v produkcii hydinového mäsa. A to paradoxne za podmienok, keď Slovensko každoročne vyváža od jedného do dvoch miliónov ton obilia a kukurice. Namiesto toho, aby sme zo zrna vykŕmili kurence a ošípané, zamestnali vlastných ľudí, gavaliersky ich dovážame.
Ruinujúce akciové ceny
V prvých týždňoch tohto roka klesli akciové ceny na pulte obchodov hlboko pod výrobné náklady hydinárov – 1,50 eura na kilogram. Chladené kurča sa totiž ponúkalo na regáloch aj za 1,27 až 1,44 eura bez DPH. Takáto nízka cena je z pohľadu výrobcov dlhodobo neudržateľná a láme im väzy. Nielenže si nevytvárajú zdroje na obnovu technológií, no nevedia lepšie zaplatiť ani zamestnancov. „Za extrémne nízke ceny predávajú spracovatelia hydiny až 75 percent svojich produktov. Platí pravidlo, že do reťazca dodávate tovar v akcii v objeme niekoľkých ton denne a tovar, ktorý v akcii práve nie je, ide iba v objeme desiatok kilogramov denne,“ poukázal na jeden z paradoxov obchodného vzťahu riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár.
Hydinári tvrdia, že slučka okolo ich hrdla sa čoraz pevnejšie sťahuje. Pri pohľade na dlhodobý vývoj predajných cien za chladené kurča od výrobcov do obchodného reťazca je podľa Molnára vidieť veľký prepad realizačných cien od roku 2015. V období rokov 2012 až 2013 sa priemerná realizačná cena za chladené kura pohybovala v rozmedzí od 1,9 do, 2,1 eura, dodáva. „V dôsledku tlaku obchodných reťazcov na znižovanie nákupných cien však táto cena v priebehu niekoľkých rokov klesla na úroveň, ktorá nepokrýva ani výrobné náklady,“ konštatoval Molnár.
Sú slovenskí hydinári na tom naozaj zle, alebo len vyplakávajú? Vo štvrtom januárovom týždni sa priemerná predajná cena kurčiat v celej Európskej únii pohybovala na úrovni 1,83 eura za kilogram, v Českej republike v tom istom čase hydinári predávali kurence po 1,93 eura, v Rakúsku po 1,81 a v bohatom Nemecku dokonca po 2,71 eura za kilogram. Na Slovensku bola priemerná cena kurčaťa 1,48 eura, teda najnižšia spomedzi okolitých krajín.
Čoraz viac slovenských spotrebiteľov skúma pôvod kurčiat a dožaduje sa, aby na pultoch boli tie slovenské. „Nemôžeme povedať, že by reťazce nechceli slovenskú hydinu, chcú, lebo si ju žiadajú po potravinových škandáloch ich zákazníci. Obchodníci ju však chcú kupovať za cenu, akú im ju ponúka zahraničie,“ hovorí Ivan Gróf. Úspešnejší zahraniční hydinári totiž doma predajú kurčatá za vyššiu cenu a prebytky potom môžu za dumping vyviezť do zahraničia.
Kým slovenské hydinárstvo tak stráca dych, jeho najväčší a najbližší konkurenti naberajú na sile. Poľsko za posledné štyri roky zvýšilo výrobu hydiny o 35 percent, Česko za dva roky o 28 percent a Maďarsko o 22 percent. Slovensko stagnuje a upadá – na programe dňa je zápas o prežitie.
Obchodníci: Je to o obojstranných dohodách
Pravda oslovila kľúčové obchodné reťazce, ako vidia obchodný vzťah s hydinármi. Billa uviedla, že hydinové mäso je základný sortiment, ktorý sa predáva aj mimo akcií, samozrejme, väčšie množstvá sa predávajú v akciových cenách.
„Pri stanovovaní cien pravidelne komunikujeme s dodávateľmi. Záleží nám na tom, aby bola spolupráca s našimi dodávateľmi korektná a výsledné ceny boli výsledkom dobrovoľných obojstranných dohôd. Netolerujeme nelegálne a neetické správanie, dennodenný biznis robíme zodpovedne a v súlade so zákonmi,“ tvrdí reťazec Billa.
Ostatné veľké obchodné reťazce (Tesco, Lidl a Metro) tlmočili svoje stanovisko cez svoje združenie SAMO. Uviedli v ňom, že „pravidelne komunikujú s dodávateľmi o cenách potravín, pričom vzájomná spolupráca je korektná a založená na dobrovoľných obojstranných dohodách“. A zdupľovali to, čo vyjadril pre Pravdu Kaufland, a to, že „ako členovia Iniciatívy za férový obchod nepripúšťajú praktiky, ktoré by boli v rozpore so zásadami tejto iniciatívy a s legislatívou“.
Odbytu slovenskej hydiny predovšetkým v školských jedálňach, detských domovoch či v domovoch dôchodcov by mal pomôcť Národný katalóg. Podľa hovorcu ministerstva pôdohospodárstva Michala Feika je už spustená registrácia samotných dodávateľov, ktorí už vypĺňajú produktové listy. V registri sa už nachádzajú desiatky dodávateľov. „V krátkej dobe spustíme systém už aj pre odberateľov,“ uviedol Feik. Je to malé svetielko na konci tmavého tunela, v ktorom sa ocitli slovenskí hydinári.