Klíma v zajatí konzumu

Ľudstvo má pri zastavení globálneho otepľovania k dispozícii už len bolestivé riešenia. Ak sa však rast teploty nezastaví, budeme čoraz častejšie čeliť výkyvom počasia, povodniam, ale aj dlhým obdobiam sucha. Prejaví sa to v poľnohospodárstve, nedostatku vody a chudobe vedúcej možno až k vojnám.

15.10.2018 06:00
debata (131)

Na zmiernenie ohrievania planéty je nevyhnuté najmä zastaviť spaľovanie fosílnych palív. Treba tiež pribrzdiť nadmerný konzum a umelý hospodársky rast, čo však môže zase vyústiť do zvyšovania nezamestnanosti a ekonomických kríz. „Nevyhnutná redukcia emisií skleníkových plynov v desiatkach percent si vyžaduje viac, ako len prechod na nové technológie. Je potrebné obmedziť množstvo produkcie, teda znížiť hospodársky produkt. Keďže to je politicky nepriechodné, situácia sa zdá byť beznádejná," varuje Tomáš Profant z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.

Je na svetových lídroch, aby si vybrali cestu. Parížska dohoda z roku 2015 hovorila o obmedzení globálneho otepľovania na najviac 2 stupne Celzia oproti predindustriálnej ére. Americký prezident Donald Trump po nástupe do funkcie aj túto dohodu vypovedal. No ani Parížska dohoda zrejme stačiť nebude. Účastníci Medzinárodného panelu OSN o klimatických zmenách (IPCC) v juhokórejskom Inčchone sa pred pár dňami zhodli, že globálna priemerná teplota by sa nemala zvýšiť o viac ako 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím.

„Na Slovensku sa doteraz oteplila klíma približne o 2 stupne Celzia a do roku 2100 sa môže otepliť o ďalšie 2 až 4 stupne. Všetko však závisí od toho, nakoľko účinné celosvetové opatrenia prijmeme na redukciu emisie skleníkových plynov do atmosféry a ako rýchlo sa dokážeme na nepriaznivé dôsledky klimatickej zmeny adaptovať," vraví klimatológ profesor Milan Lapin z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

Sú závery vedcov skôr opatrné a minimalistické? Klimatológ Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu (SHMÚ) Jozef Pecho si myslí, že podľa dnešného vývoja globálneho hospodárstva, a najmä emisií skleníkových plynov je dnes naozaj nereálne, aby sme dokonca dvojstupňové oteplenie odvrátili, a to aj dlhodobo. „Celá správa je síce objektívna a tvrdenia sú správne, ale celé je to z ríše utópie. Drastické opatrenia, ktoré vedci navrhujú, sú teraz nerealizovateľné, najmä na globálnej úrovni. A uvedomujú si to aj autori správy,“ zhodnotil Pecho závery panelu.

Video

Skeptický je aj klimatológ Pavel Matejovič. „Posledná správa IPCC hovorí skôr o bezradnosti a bezmocnosti vedcov, ktorí už desaťročia upozorňujú na antropogénne podmienenú zmenu klímy. Navrhované riešenia sú len výkrikom do tmy, nie sú a ani v budúcnosti nebudú realizovateľné,“ myslí si Matejovič. Civilizácia je totiž podľa neho existenčne závislá od fosílnych palív, nedokáže bez nich fungovať. Riešením by bolo len výrazné zníženie spotreby, čo by viedlo k obrovskej nezamestnanosti, ekonomickým krízam a sociálnym nepokojom. „Toho sa všetci boja, pretože na radikálnu zmenu dnešného politického systému na globálnej úrovni nie je nik pripravený, nie sú na to ani vytvorené podmienky. Budúce generácie tak budú vystavené problémom, o ktorých nemáme ani tušenia. Obdobie civilizačnej prosperity sa končí, môžeme vymýšľať už len utópie alebo sa utešovať, že Boh nás zachráni,“ dodáva sarkasticky Matejovič.

Politicky nepriechodné

Nejde však len akési opatrenia v oblasti priemyslu, problém je oveľa zložitejší a má mnoho vrstiev. Súvisí so zmenou celého systému ľudskej spoločnosti a zabieha do oblasti filozofie. Nastoľuje otázky zmeny životného štýlu a zníženia spotreby, čo sa však prieči trhovej ekonomike. „Dnešná situácia so životným prostredím je celkovo neudržateľná a smeruje ku globálnej ekologickej katastrofe,“ tvrdí Profant. „Ako na to poukazujú aj renomovaní prírodní vedci, je nevyhnutná okamžitá a drastická redukcia emisií skleníkových plynov. Tu je vidno základný problém prírodných vedcov zasadajúcich v Medzivládnom paneli pre klimatickú zmenu, ktorí hľadajú najnižšieho spoločného menovateľa, aby nezneli príliš alarmujúco. Najmä v minulosti boli ich upozornenia a odporúčania príliš mäkké. Alarmizmus je však dnes skutočne namieste,“ domnieva sa Profant.

Úsilie vyhnúť sa politike sa podľa neho premieta aj do odporúčaní vedcov, ktoré sa nedotýkajú základného ekonomického rámca pre ekologické riešenia. Tým je podľa Profanta konštantný hospodársky rast. "Najviac znečisťujúce priemyselné sektory by neboli ziskové, ak by mali do svojich nákladov započítať všetky ekologické škody, ktoré spôsobujú. Globálny priemysel sa jednoducho nedokáže transformovať tak, aby bol zelený,“ myslí si Profant.

Najzraniteľnejšie sú chudobné krajiny

V záverečnom dokumente zo zasadnutia Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu sa konštatovalo, že vývoj klimatickej zmeny na zemi je horší, ako sa očakávalo, pripomína profesor Lapin. „Preto je nevyhnutné radikálne zníženie emisie skleníkových plynov už do roku 2040 tak, aby najneskôr do roku 2055 klesla emisia fosílneho CO2 do atmosféry zeme ako celku na nulu. Teraz dosahuje takmer 40 miliárd ton ročne, predovšetkým z využívania uhlia, ropy a zemného plynu. K neprirodzenej emisii CO2 prispieva aj výroba cementu a ničenie tropických dažďových pralesov. Radikálne zníženie emisie CO2 do atmosféry by prispelo k stabilizácii globálnej teploty dolnej atmosféry – priemer na celej zemi – tak, aby sa neprekročilo globálne oteplenie o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím 1850 – 1900. Je to veľmi náročná úloha, ktorú by mali politici riešiť už na najbližšej celosvetovej klimatickej konferencii v Katoviciach v decembri tohto roku,“ vraví Lapin.

Nesplnenie tohto cieľa môže mať podľa neho závažné dôsledky v mnohých regiónoch na zemi aj na Slovensku. „Najzraniteľnejšie sú chudobné krajiny v tropickej a subtropickej časti zeme, kde teraz žije asi 5 miliárd ľudí. Hoci tam budú prejavy globálneho otepľovania menšie ako v miernych a polárnych šírkach, môže tam dôjsť k závažnému posunu suchých a vlhkých regiónov, čo vyvolá rozsiahle sťahovanie obyvateľov v rozsahu stoviek miliónov ľudí. Vzniknú pritom viaceré etnické, náboženské a vojenské konflikty. Časť z týchto postihnutých obyvateľov sa rozhodne migrovať aj do Európy,“ vykresľuje budúcnosť Lapin.

Permanentný rast ekonomiky aj populácie

Riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV Ján Madarás je ohľadom naplnenia záverov rôznych klimatických konferencií a odporúčaní Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny tiež skeptický. „Problém je v tom, že celosvetová ekonomika je nastavená na permanentný rast. Ale permanentne rastie aj populácia zeme. Sprvu dokonca exponenciálnym rastom,“ vraví Madarás. Ak ľudstvo dosiahlo prvú miliardu okolo roku 1805, na druhú potrebovalo 122 rokov, tretia miliarda pribudla po 32 rokoch, štvrtá po 15 rokoch, piata po 13 rokoch, šiesta po 12 rokoch, siedma po 12 – 13 rokoch (2011 – 2012). „Dnes je nás okolo 7,5 miliardy, takže trend miliarda obyvateľov za 12 – 13 rokov sa zdá byť ustálený. Prognózy do roku 2050 sa pohybujú medzi 9 – 10 miliardami. Vyplýva z toho mierny optimizmus, že počet obyvateľov zeme sa začne stabilizovať. Určite však nie do roku 2030,“ vraví Madarás.

Pripomína, že s nárastom obyvateľstva je spojený aj nárast spotreby surovinových zdrojov, vody, pôdy, ktoré však nie sú nevyčerpateľné.

„Aj keď sa znižuje napríklad energetická náročnosť spotrebičov, celkovo narastá ich množstvo a špecializácia. Dnes neriešime tak ako pred sto rokmi ako a akým spôsobom majú ľudia cestovať, neriešime, či tak ako pred 40 rokmi vo vyspelej časti sveta má mať rodina jedno auto, domácnosť jeden telefón. Dnes riešime, či v jednej domácnosti stačia dve autá a jeden mobil na každého jej člena, či na dovolenku ísť vlakom do Tatier alebo lietadlom do Turecka. Či sa v lete potiť v rozhorúčenom byte, alebo si zaobstarať klímu. Či náš priemerný plat dosiahne aspoň štvrtinu platu v Rakúsku. Žiť lepšie ako rodičia chce však každý zo 7,5 miliardy ľudí na zemi,“ vraví vedec.

Ak sa podľa neho majú dodržiavať základné ľudské práva, tak nárok na bohatší a pohodlnejší život nemá len Európan, Američan, ale aj Číňan, Ind, Afričan, Brazílčan. "Východiskom je celosvetová dohoda na postupných pomalých stabilizačných krokoch, ale to je v súčasnom svete čistá utópia,“ vraví Madarás.

Problematika klimatickej zmeny je agendou ministerstva životného prostredia, ktoré v posledných dvoch rokoch koordinovalo vypracovanie stratégie environmentálnej politiky pod názvom Envirostratégia 2030. Na vypracovaní 55-stránkového odborného materiálu sa podieľalo 7 pracovných skupín a vyše 160 odborníkov z celého spektra vládnych, štátnych, vedeckých, ale aj mimovládnych organizácií, ktoré mohli konkrétnymi návrhmi a pripomienkami prispieť do danej problematiky.

„Klimatická zmena a s tým súvisiace sucho, ale aj extrémne lejaky, povodne a zosuvy pôdy sú celosvetovou hrozbou. Aj z toho dôvodu bola takmer pred tromi rokmi prijatá Parížska dohoda ako výsledok medzinárodného úsilia. Slovenská republika ukončila svoj ratifikačný proces v septembri 2016. Cieľom Parížskej klimatickej dohody je obmedziť rast globálnej teploty o maximálne 2 stupne Celzia a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, teda by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť,“ povedal k téme klimatickej zmeny hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

© Autorské práva vyhradené

131 debata chyba
Viac na túto tému: #klima #ekológia #globálne otepľovanie