VIDEO: Hydinárstvo ide dolu vodou

, 11.12.2018 07:00

Nad slovenským hydinárstvom sa sťahujú mraky. Krajina, ktorá nevie, čo s obilím a vo veľkom ho vyváža, obratom dováža mäso. Vlani za 490 miliónov eur, kým príjem za export obilia bol len 340 miliónov eur. Dováža sa už nielen bravčové a hovädzie, ale aj hydinové mäso.

Nad slovenským hydinárstvom sa sťahujú mraky. Krajina, ktorá nevie, čo s obilím a vo veľkom ho vyváža, obratom dováža mäso. Vlani za 490 miliónov eur, kým príjem za export obilia bol len 340 miliónov eur. Dováža sa už nielen bravčové a hovädzie, ale aj hydinové mäso.

Slovenský jedálny lístok spestrujú najnovšie neuveriteľne lacné ukrajinské kuracie rezne. Najprv po nich skočili podniky verejného stravovania a teraz sa k nim pridali nadnárodné obchodné reťazce.

Trh s hydinovým mäsom pripomína Kocúrkovo. Slovenskí hydinári celú jednu pätinu produkcie živých kurčiat vyvážajú do krajín visegrádskej štvorky, pretože doma ich nevedia predať. Väzy im láme nízkymi cenami zahraničná konkurencia. Nad čerstvou domácou kuracinou vyhráva dovážaná, pretože na kilograme rezňov z Ukrajiny alebo Rumunska môžu jedálne, ale aj spotrebitelia ušetriť minimálne od jedného až do dvoch eur. Pri takomto cenovom rozdiele dostávajú čerstvosť a potravinový patriotizmus na frak.

Vlani sebestačnosť v hydinovom mäse nedosiahla ani 63 percent, pričom domáca kuracina bola na pultoch obchodných reťazcov zastúpená 46 percentami (prieskum Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory). Podľa ambiciózneho plánu bývalého ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka malo byť Slovensko do roku 2020 v kuracine sebestačné na 77 percent. Tento zámer sa v konfrontácii s tým, čo sa deje na trhu, stáva čoraz menej reálnym.

Kuracie mäso má v spotrebe Slovákov roky postavenie korunného princa. Jeho popularitu drží predovšetkým cena – spomedzi všetkých druhov mäsa je najlacnejšie. Tohto roku obchodné reťazce niekoľko ráz ponúkali kurča v akciách hlboko pod dve eurá za kilogram. Domácim producentom táto cena láme väzy, ale keď sa chcú udržať na pultoch, nezostáva im nič iné, len na ňu pristúpiť. Reťazce majú totiž v rukách silnú páku, je ňou až extrémne lacné dovozové mäso z okolitých krajín.

Kým hydina z Poľska, Českej republiky a Maďarska predbieha slovenskú predovšetkým domácimi podporami, Ukrajina vyhráva nad trojicou týchto krajín až neuveriteľne lacnou pracovnou silou, nízkymi cenami krmív a energií. Ukrajinskí hydinári majú podľa riaditeľa Únie hydinárov Daniela Molnára v porovnaní so slovenskými len štvrtinové mzdové náklady.

Kvôli peňaženke sa oplatí kúpiť ukrajinskú kuracinu, aká je však jej kvalita? Hoci Ukrajina hraničí so Slovenskom, zabité kurence prichádzajú do rozrábkového závodu v Horných Salibách neďaleko Galanty z rôznych oblastí nášho východného suseda. Napríklad až z Čerkaskej, ktorá leží na východ od Kyjeva. Mäso teda v čerstvosti nijako nemôže súperiť so slovenskou chladenou hydinou.

Hydinári odobrali z 516 ukrajinských kamiónov 90 vzoriek a skúmali okrem iného podiel tzv. cudzej vody či cudzorodých látok. Kým obsah vody prekročili kontrolované vzorky o dve percentá, pri skúmaní rakovinotvorných dioxínov zachytili veterinári ich zvyšky.

„Šlo o podlimitné množstvá, keďže sme ich však našli v každej skúmanej vzorke, obrátime sa na Európsku komisiu, aby preverila ukrajinského dodávateľa. Máme na to právo,“ povedal pre Pravdu ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.

Z prestupnej stanice konečná

Dodávateľom ukrajinských kurčiat je spoločnosť Myronivsky Hliboproduct, ktorá si vlani otvorila v Európe dva spracovateľské závody. Jeden má v Holandsku a druhý na Slovensku, kde si kúpila nečinný bitúnok v Horných Salibách. Pôvodne slúžil na porážanie dobytka a ošípaných. Ukrajinský investor, ktorým je piaty najbohatší Ukrajinec Jurij Kosiuk s majetkom odhadovaným na necelú miliardu eur (časopis Forbes), ho bez problémov zmodernizoval a získal tak na Slovensku potrebný oporný bod na expanziu.

Kosiuk ubezpečoval, že Slovensko bude iba prestupnou stanicou pre ukrajinská kuracinu, ktorú bude vyvážať do Rakúska, Nemecka či krajín bývalej Juhoslávie. Vyváža ju aj tam a bez väčších problémov, pretože na obaloch je slovenská oválna pečiatka. „Keďže má Slovensko povesť bezpečného producenta, vnímajú kurčatá síce vychované a zabité na Ukrajine, no rozporciované a zabalené na Slovensku, ako spoľahlivý produkt,“ povedal pre Pravdu profesor Bíreš.

Brusel dnes bojuje proti uhlíkovej stope. Kurčatá, ktoré sa spracúvajú v Horných Salibách, majú „v nohách“ stovky, ba aj viac ako tisíc kilometrov, kým sa dostanú do závodu na spracovanie. Podľa hydinárov, ak aj klapne logistika, môžu prísť ukrajinské kuracie rezne na pult až na tretí deň. Slovenská hydina je zabitá v noci a už dopoludnia si ju môžu prebrať obchodníci.

Komu prospejú obedy zadarmo?

O osude slovenských hydinárov rozhoduje trh. Jazýčkom na váhach sú nielen obchodníci a spotrebitelia, ale aj slovenský štát. Obchod chce samozrejme na kúpe a predaji hydiny zarobiť. Ani spotrebiteľovi nie je jedno, za čo kuracinu kúpi. Od nového roka budú škôlkari a od septembra 2019 aj žiaci dostávať obedy zadarmo. Aká kuracina sa však podáva v školských jedálňach? Podľa hydinárov slovenská ani zďaleka nehrá prím na tanieroch detí.

„Ak už je štát odhodlaný financovať jedlo deťom, potom by mal celkom jednoznačne uprednostniť čerstvú, teda slovenskú hydinu. V tomto smere by sa mala čo najskôr upraviť legislatíva,“ vyjadruje mienku hydinárov riaditeľ ich únie Daniel Molnár. Ak sa veci ponechajú na voľnú súťaž, potom slovenskí hydinári, ale aj občania budú financovať zahraničných producentov hydiny a domácich vytesňovať na okraj trhu.

Na trhu sa samozrejme súťaží predovšetkým cenou výrobkov. Za lepšou cenou konkurencie sú rôzne chytré podpory slúžiace na zlepšenie podmienok chovu zvierat. Česká republika takto dáva napríklad ročne svojim hydinárom dotácie v sume 16 miliónov eur, slovenskí producenti dostali za posledných sedem rokov 7,5 milióna eur. Je to odrobinka v porovnaní s českou konkurenciou. Štedro podporujú svojich hydinárov Maďarsko aj Poľsko. Severný sused si vyjednal v Bruseli množstvo výnimiek a dodnes preto nemusia niektoré poľské závody plniť európske normy.

Cena naozaj nie je všetko

Ako vidno, v zápase o sebestačnosť a ovládnutie trhov konkurenta idú jednotlivé krajiny na hranicu všetkých možností, neraz aj za ňu, o čom svedčia potravinové škandály. Mali ich na krku brazílski aj poľskí dodávatelia, pri vajciach zasa holandskí a belgickí. Slovensko aj zásluhou prísnej kontroly od farmy, cez spracovateľské závody až po pulty obchodov má povesť poctivého výrobcu.

Mimochodom, kým pri spracovaní kurčaťa zo slovenskej farmy je stály veterinárny dozor, v závode na rozrábku ide len o náhodné kontroly. Navyše dovážajúca krajina sa spolieha na dobropisy z exportujúcej krajiny. Zdá sa, že voľný obchod hrá s lepšími kartami ako kontrola, ktorá má garantovať, že dovážané potraviny sú pre spotrebiteľa absolútne bezpečné.

Spotrebiteľa by nemala na etikete uchlácholiť slovenská pečiatka závodu s povolením na rozrábku hydiny. Na etikete by si mal prečítať, kde bolo kura chované a kde zabité. Cena naozaj nie je všetko.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#hydina #mäso
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku