Z programov slovenských parlamentných strán možno odpoveď na túto otázku vypozorovať len sčasti. Kľúčovými budú najmä oblasti ekonomiky a finančníctva. Rozhodujúce strany sa prihovárajú za daňovú suverenitu. To znamená, aby o výške daňových sadzieb stále rozhodovali národné štáty.
Podľa politológa Michala Horského sa strany téme, či viac alebo menej Európy, skôr vyhýbali. „Aj preto sa volič bude ťažko rozhodovať podľa programov a skôr dá na svoje dojmy z prezentácie strán na domácej politickej scéne,“ uviedol Horský.
Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV pri vypočutí vyjadrení niektorých politikov nadobudol dojem, ako by niekto z Bruselu chcel Slovensko napadnúť tankami. V skutočnosti je to podľa neho naopak.
„Integrácia bude ďalej pokračovať plazivým a mierovým spôsobom. Nebudú to násilné akty,“ naznačil. Podľa Baláža integrácia je nutnosťou, deje sa najmä na ekonomickej úrovni, kde podniky čoraz viac spolupracujú.
„Stačí si pozrieť zoznam podnikov na Slovensku. Na prvých miestach sú nemecké, francúzske či talianske monopoly. Aj keby to Brusel neriadil, stále viac budeme v Európe,“ skonštatoval ekonóm.
Podpredseda eurokomisie a kandidát Smeru za europoslanca Maroš Šefčovič by otázku, či viac alebo menej Európy, postavil inak. „Slovensko integráciu využilo na maximum. Otázka volieb znie, či chceme stavať na tomto úspechu, využiť našu pozíciu v jadre integrácie, dobré vzťahy s partnermi a takto presadzovať naše potreby, alebo túto pozíciu poškodíme ,bojom proti Bruselu' za každú cenu,“ povedal Šefčovič.
Pre KDH podľa líderky kandidátky Anny Záborskej viac Európy znamená väčší dôraz na zlepšenie životnej úrovne rodín a menej byrokracie a ideológie. „Viac Európy v príležitostiach pre ľudí aj podniky, menej EÚ v zbytočných reguláciách,“ poznamenala.
Podľa Ivana Štefanca potrebujeme viac spolupráce v zahraničnej politike, ochrane hraníc a migrácii. „Na druhej strane si potrebujeme zachovať suverenitu v oblasti priamych daní a sociálnej a kultúrnej oblasti,“ spresnil Štefanec.
Podpora tvorby pracovných miest, ale aj menej byrokracie v EÚ sú zámery takmer všetkých parlamentných strán, ktoré sa uchádzajú o miesta europoslancov. Podľa ekonóma Baláža je nezamestnanosť problémom celej Európy. „Sú štáty ako Grécko či Španielsko, ktoré s tým majú ešte väčší problém ako Slovensko. Čiže určite eurokomisia bude prijímať programy na podporu mladých a potom europoslanci budú tvrdiť, že to bolo na ich podnet,“ doplnil.
Strany tiež sľubujú, že by sa nemali členské krajiny zaťažovať často zbytočnými nariadeniami Bruselu. Je pritom známe, že približne tri štvrtiny legislatívy prijímanej v slovenskom parlamente súvisia práve so zapracovaním smerníc EÚ do národného zákonodarstva. Podľa Baláža nie všetky smernice Bruselu sú pre Slovensko vhodné.
Pripomenul však, že EÚ má 500 miliónov obyvateľov a keď sa pripravuje smernica, urobí sa tak, aby vyhovovala najmä veľkým krajinám, ale musí platiť od Nemecka až po Maltu. „My s tým niekedy máme robotu, lebo upravuje aj veci, ktoré u nás nemáme, ale musíme to zapracovať do našich zákonov,“ dodal.
Sociológ Martin Slosiarik konštatoval, že väčšina štandardných strán zostala počas volebnej kampane pri pozitívnej agende. Upozornil však, že s európskymi témami sa nepracuje nepretržite počas celého päťročného volebného cyklu, ale zrazu ich dostane občan pred voľbami veľa a nedokáže sa v nich orientovať. Rovnako podľa Slosiarika záleží, akým jazykom sa podajú, aby im ľudia aj porozumeli.
Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia už túto sobotu 24. mája. Voliť sa bude 13 slovenských europoslancov z celkového počtu 751. Na Slovensku kandiduje 29 strán a koalícií. Na kandidačných listinách je zapísaných 333 ľudí. Okrem Slovenska sa voľby uskutočnia aj v ďalších 27 krajinách únie. Prví začnú voliť už zajtra Holanďania a Briti. Vo väčšine štátov EÚ prídu ľudia k urnám v nedeľu 25. mája.
Otázka: Čím sú eurovoľby výnimočné a prečo by sa na nich mali ľudia zúčastniť? Odpovedali lídri parlamentných strán vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Maroš Šefčovič Smer
Výnimočné sú, pretože v nich môžu získať vplyv strany, ktoré by stavali v EÚ bariéry aj pre našich pracujúcich či študentov v zahraničí. Rozhodnú o tom, či príde v európskej politike k zmene kurzu, ktorú presadzujeme, od škrtov k rastu a zamestnanosti. Pre Slovensko bude dôležité, aby do Bruselu vyslalo skúsených zástupcov, ktorí vedia, že presadiť svoje si môžeme len ako dôveryhodný partner, ktorý vie získať spojencov.
Anna Záborská, KDH
Tieto voľby patria k najdôležitejším v dejinách Slovenska, ale aj projektu európskej spolupráce. Novozvolený parlament rozhodne, či sa vydá cestou oslabovania rodiny a kresťanských hodnôt v Európe, akú ponúkajú socialisti a liberáli, alebo sa vydá osvedčenou cestou kresťanských demokratov so zameraním na životnú úroveň, zamestnanosť a silné rodiny.
Ivan Štefanec, SDKÚ
Viac ako inokedy pôjde o nastolenie ekonomických tém, pretože EÚ potrebuje naštartovať ekonomický rozvoj. Aj v týchto eurovoľbách pôjde o to, či bude na Slovensku viac pracovných príležitostí, lepšie vzdelanie a lepšie služby pre ľudí. Tieto ciele môžu presadiť len ľudia, ktorí dokážu spolupracovať a sú súčasťou najdôležitejších politických skupín na európskej úrovni.
Zsolt Simon, Most-Híd
Verím, že aj premiérová účasť strany v týchto voľbách pomôže k vyššej účasti voličov. K urnám by ich malo prísť čo najviac, pretože členstvo Slovenska v únii znamená pre každého občana šancu spolurozhodovať o lepšej budúcnosti a vyššej kvalite života v spoločnej Európe. Aj volebná účasť môže napomôcť zvyšovaniu váhy Slovenska v Európe.
Jozef Viskupič, Obyčajní ľudia
Europarlament dostal väčšie právomoci a je jediný orgán, ktorý môžu ľudia priamo voliť. Takže môžu rozhodnúť, či bude EÚ pod vládou superpolitických strán a frakcií, alebo či sa doň dostanú osobnosti, ktoré by sa združovali nie na politických témach a podpísali superkoaličnú dohodu medzi socialistami a ľudovcami, ale aby sa spojili pod vecnými témami.
Ján Oravec, SaS
Konajú sa v období, keď Európu ohrozujú dva extrémy: prvým je vzostup euroskeptikov, ktorí chcú EÚ rozpustiť, druhým silnejúce snahy eurokratov všetko riadiť z Bruselu. Ani jedno nie je v záujme Slovenska. Preto treba ísť voliť a podporiť tých, ktorí nechcú EÚ rozpustiť ani nechcú, naopak, vytvoriť Spojené štáty európske, ale chcú dosiahnuť, aby EÚ fungovala lepšie.
Čo sľubujú strany v programoch
Smer – Prioritou sú tvorba pracovných miest s dôrazom na mladých ľudí, ochrana bankových vkladov a osobných údajov. Podpora štúdia Slovákov v zahraničí. Smer sa mieni sústrediť tiež na nižšie ceny energií a lepšie podmienky pre slovenský priemysel a vrátiť význam postaveniu poľnohospodárstva. Ďalšou prioritou je rozvoj digitálnej ekonomiky a dokončenie internetovej komunikácie bez roamingových poplatkov. Rozvoju slovenských regiónov má pomôcť efektívne využívanie peňazí z eurofondov. Prioritou je aj znižovanie byrokracie.
SDKÚ – Za kľúčovú považuje tvorbu pracovných príležitostí. Je za reguláciu byrokracie. Popri stabilite eura hovorí o ochrane úspor. Podporí viac cezhraničných študijných programov a viac výdavkov na vedu. V oblasti poľnohospodárstva bude presadzovať zjednocovanie podmienok pre všetkých. Je za zachovanie suverenity v oblasti priamych daní, sociálnych a dôchodkových systémov, ako aj v kultúre.
KDH – Program je postavený na pilieroch životná úroveň, zamestnanosť a silné rodiny. Chce podporovať opatrenia na tvorbu udržateľných pracovných miest pre mladých do 29 rokov a ľudí nad 45 rokov. Podnikatelia, ktorí zamestnajú takýchto ľudí, budú môcť využívať daňové a odvodové výhody sponzorované Európskym sociálnym fondom. Nedeľa má byť deň regenerácie pre všetkých. Naďalej mieni presadzovať rodinu ako základný prvok spoločnosti, ochranu života i opatrenia na podporu pôrodnosti.
Most-Híd – Program sa heslovite zmieňuje o posilňovaní jednotnej meny, o podpore tvorby pracovných miest, vytvorení spoločného európskeho štandardu sociálneho a zdravotného systému, znižovaní byrokracie, boji proti korupcii pri prideľovaní podpôr z fondov EÚ. Most mieni chrániť práva spotrebiteľov, bankové vklady a podporovať zaostávajúce regióny.
Obyčajní ľudia – Predseda eurokomisie by mal byť volený europoslancami, európsky prezident priamo ľuďmi. Hnutie bude trvať na tom, aby dane a sociálne veci ostali v kompetencií národných štátov. Stopnúť chce regulácie. Viac výdavkov by malo ísť na vzdelávanie. Podporí efektívnejšie využívanie eurofondov a aby sa platby poľnohospodárom dorovnali a neexistovali viac rozdiely medzi tzv. starými a novými členskými štátmi.
SaS – Nutná je modernizácia inštitúcií EÚ, ktoré musia začať šetriť. Prihovára sa za nezachraňovanie nezodpovedných krajín. Je za zrušenie nezmyselných zákazov. Europarlament by mal mať len jedno sídlo v Bruseli. Varuje pred rizikom zbytočnej centralizácie a uvádza bankovú, fiškálnu a politickú úniu. Je za právo veta v daňových otázkach.