Rovnako presadzujú, aby mohli prepustiť zamestnanca so zdravotným hendikepom bez súhlasu úradu práce, ktorý je potrebný dnes. Časť politikov je prístupná diskusii, podobne ako odborníci však poukazujú na možnú prekážku v ústave, najmä pri uľahčení prepúšťania penzistov.
Zamestnávatelia argumentujú, že by sa takto uľahčilo zamestnávanie mladých. Ako zdôraznil výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Branislav Masár, opatrenie uľahčujúce prepúšťanie ľudí v penzijnom veku by znížilo administratívne nároky na zamestnávateľov, uľahčilo nástup mladých na pracovný trh a celkovo by pomohlo zmierniť stále vysokú nezamestnanosť. „Nechceme, aby to bola povinnosť, ale možnosť takýto pracovný pomer skončiť,“ zdôraznil Masár.
Podľa sociologičky SAV Moniky Čambálikovej je však tento zámer len ťažko priechodný. „Má vážne nedostatky v rovine právnej aj vecnej,“ tvrdí Čambáliková. Pripomína, že nijaká štátna ani súkromná alebo verejná inštitúcia v súčasnosti nesmú prepustiť človeka iba preto, že poberá penziu. Podľa ústavy by mohlo ísť o neprípustnú diskrimináciu z hľadiska veku. Vlani napríklad na ústavných princípoch stroskotal aj návrh ministra práce Jozefa Mihála (SaS) na prepustenie dôchodcov zo štátnej správy.
Navyše, ako pokračuje sociologička, nie všetci zamestnanci po splnení nároku na starobný dôchodok oň naozaj aj žiadajú. „Niektorí – najmä ženy, ktoré ešte stále môžu odísť do penzie mladšie – sú v takej dobrej fyzickej kondícii, že pracujú ďalej. S cieľom získať za navyše odpracované roky lepší dôchodok,“ uvádza. Zavedenie opatrenia by tak podľa nej znamenalo aj ďalšiu skokovú záťaž pre beztak kolabujúci dôchodkový systém.
Podľa Čambálikovej je takisto sporné tvrdiť, že na miesto po penzistovi môže nastúpiť mladý začínajúci pracovník. „To je veľmi krátkozraké videnie, keďže nie každý absolvent jeho prácu robiť dokáže a aj ju chce robiť pri obvykle veľmi nízkej mzde,“ myslí si sociologička.
„Vyspelá Európa požaduje nový prístup k starším ľuďom, ktorých je stále viac. Orgány Európskej únie vyzývajú členské štáty, aby svojim občanom umožnili pracovne sa realizovať čo možno do najvyššieho veku. Aj Slovensko by preto konečne malo začať konať v súlade s pravidlami a normami únie,“ uzatvára Čambáliková.
Pred neústavnosťou prepúšťania dôchodcov varuje aj poslanec KDH a šéf sociálneho výboru parlamentu Július Brocka. V budúcnosti však pripúšťa diskusiu na tému možnosti zrušenia súbehu poberania niekoľkých príjmov vrátane dôchodkov. „Ak sa bude nezamestnanosť vyvíjať dramaticky, ak nebudú pracovné príležitosti pre mladých, zrejme sa zmenám nevyhneme,“ uvažuje Brocka.
V otázke vypustiť z pracovného kódexu povinnosť súhlasu úradu práce s prepustením postihnutého zamestnanca by však zamestnávatelia mohli uspieť. „Táto povinnosť je totiž dvojsečná zbraň,“ mieni Mária Orgonášová z Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov. Podľa nej, kým bude opatrenie platiť, zamestnávatelia sa budú zdráhať prijímať občanov so zdravotným hendikepom.
„Na druhej strane, aj vďaka tomuto opatreniu nezamestnanosť postihnutých výrazne nestúpla ani v čase najťažšej hospodárskej krízy,“ hovorí Orgonášová. Pripomína, že zamestnávateľ má beztak možnosť prepustiť zdravotne postihnutého z organizačných či disciplinárnych dôvodov. Problém si podľa nej vyžaduje širšiu debatu, možným riešením by bola dlhšia pomoc štátu, aby si zamestnávateľ mohol schopnosti pracovníka lepšie otestovať.
„Súhlasím, že aj prílišná ochrana môže skôr škodiť. Treba nájsť rovnováhu medzi tým, kedy ochranné opatrenie postihnutému pomáha a kedy sa už obracia proti nemu,“ tvrdí Brocka.
Zamestnávatelia celkovo označili návrh novely zákonníka za málo tvrdý, radikálny a reformný. „Ako celok ho môžeme charakterizovať tak, že ide dobrým smerom, ale veľmi pomalým tempom. Mali sme vyššie očakávania,“ uviedol Masár. Popri zmienených dvoch vzniesli aj ďalšie požiadavky: vypustiť minimálne mzdové nároky, keďže podľa nich komplikujú zamestnávanie nízkokvalifikovaných ľudí. Odstrániť tiež žiadajú prísnejšiu definíciu závislej práce, ktorá, ako tvrdia, by skomplikovala odlišovanie závislej práce od živnosti a povedie k obmedzovaniu slobody podnikania.
Pripomienkové konanie k novele Zákonníka práce sa skončilo v pondelok 28. marca. Následne by o nej mali sociálni partneri rokovať na mimoriadnom stretnutí tripartity 18. apríla. Minister práce očakáva, že z tohto rokovania vzíde kompromis, ktorý zohľadní predstavy všetkých zúčastnených strán.