Šéf Elyzejského paláca zdôraznil, že jeho politika sa zakladá na fiškálnej spravodlivosti. „Od ľudí, ktorí zarábajú najviac peňazí, sa bude vždy vyžadovať, aby platili vyššie dane,“ upozornil Hollande v televízii.
Samotnú daň vo výške 75 percent súd neoznačil za protiústavnú, rozpor s ústavou našiel v porušení princípu rovnosti. Vo Francúzsku sa totiž vypočítavajú dane hlavne podľa príjmu domácnosti. Zákon porušil rovnosť tým, že napríklad manžel, ktorý zarobí niečo nad milión eur a jeho žena ani cent, zaplatí 75-percentnú daň, ale dvojica žijúca pod jednou strechou, kde obaja majú ročne 900-tisíc eur (čiže 1,8 milióna), odvedie, naopak, na daniach oveľa menej.
Hollandova vláda musí predložiť do parlamentu taký návrh zákona, ktorý zachová zásadu rovnosti, čo fakticky znamená, že paragrafy treba formulovať o domácnosti. Vyriešenie úlohy by mohlo byť jednoduché, ale reakcia by zrejme vyzerala nepríjemne. „Vláda môže navrhnúť 75-percentnú daň pre domácnosť, čo by sa však vzťahovalo približne až na 30-tisíc ľudí a vyznelo ešte nepopulárnejšie,“ poznamenala rozhlasová stanica Europe 1. (V prípade jednotlivcov, ako to presadila Hollandova parlamentná väčšina, je to len 1 500 osôb.)
Iným východiskom by bolo zdvihnúť daňové bremeno na ročné príjmy prevyšujúce 2 milióny eur v jednej domácnosti, aby sem spadal príklad spomínaných dvoch 900-tisícových zárobkov. Lenže to by taktiež pocítilo orientačne až 30-tisíc ľudí.
Zákon o 75-percentnej dani mal nadobudnúť účinnosť od začiatku tohto roku. Keďže sa tak nestane, pred Hollandom stojí otázka, ako sa vyrovnať s výpadkom z týchto príjmov do štátnej kasy. Treba preto upraviť zákon o rozpočte na rok 2013? Finančný denník Les Échos vypočítal, že štát príde o viac ako o miliardu eur. Vláda, naopak, tvrdí, že neexistuje dôvod na paniku. Očakávaný výpadok v príjme nepovažuje za katastrofálny. „Trváme na tom, že to bude 500 miliónov eur,“ povedala pre televíznu stanicu France 2 hovorkyňa vlády Najat Vallaudová-Belkacemová. Opozícia je však znepokojená a požaduje, aby sa urýchlene zišiel parlamentný rozpočtový výbor.
Hoci v právnom štáte platí zásada, že rozhodnutia súdov sa nekomentujú či lepšie povedané nespochybňujú, v prípade kauzy 75-percentnej dane sa hŕstka ľavicových politikov neubránila kritickým poznámkam. Keďže ústavní sudcovia sa ujali funkcie počas éry niekdajších pravicových prezidentov, podozrievajú ich, že nekonali nestranne a nezávisle.
„Nie je zakázané myslieť si, že rozhodovali iba podľa ideologických predpokladov pravice,“ citovali noviny Le Parisien socialistického poslanca Jeana-Christopha Cambadélisa. Väčšina jeho straníckych kolegov sa však súdu zastala a poukázala na to, že tento strážca ústavnosti už viackrát dokázal svoju nezávislosť.
Vysoké zdanenie milionárov vo Francúzsku
* Socialistický prezidentský kandidát François Hollande predstavil svoj zámer koncom februára 2012. „Tí, čo zarobia ročne viac ako milión eur, by mali platiť daň vo výške 75 percent. Nie je totiž možné, aby mali taký obrovský príjem,“ vysvetlil v televízii.
* Výrok Hollanda zjavne zaskočil nielen pravicu, ale aj straníckych kolegov. Keď sa v rovnakom čase na inej televíznej stanici pýtali jeho predvolebného poradcu pre rozpočtové otázky Jérôma Cahuzaca, reagoval prekvapene: „Kladiete mi otázku o vyhlásení, ktoré som nepočul.“
* Keď na jar 2012 Hollande vyhral prezidentské voľby, zdôraznil, že splní svoj predvolebný sľub o vyššom zdanení najbohatších. Argumentoval, že má ísť o gesto solidarity v čase hospodárskych problémov, pričom opatrenie bude platiť nanajvýš dva roky.
* V parlamentných voľbách v júni 2012 zvíťazila Socialistická strana a jej spojenci, čím sa otvorili dvere k tomu, aby Hollande premenil svoj sľub do podoby zákona.
*** Opozičná pravica** sa obrátila na ústavný súd s tvrdením, že právna norma je protiústavná. Sudcovia jej dali za pravdu. Odôvodnili to tým, že daň porušuje princíp rovnosti, lebo sa nevzťahuje na domácnosti, ale na jednotlivcov.