„Hore, hore, blíži sa zem,“ hlásil pilotom niekoľkokrát za poslednú minútu výstražný systém. Posádka však hlásenie ignorovala. Aj vtedy, keď boli iba 50 metrov nad zemou. Podľa odborníkov aj v tejto chvíli sa vraj ešte dalo uniknúť smrti, ale nie na stroji Tu-154M. Ešte počuť „kurva mater“, keď krídlo lietadla odpíli hornú časť stromu. Dispečer smolenského vojenského letiska síce vyzýva posádku na zopakovanie približovania, ale je už prineskoro. Záznam dostupný aj na internete končí dlhým výkrikom „kurvaaaa“ z úst kohosi v kabíne „navyše“.
V troskách vládneho špeciálu po havárii 10. apríla zahynulo okrem prezidenta ďalších 94 ľudí – poľských politických a armádnych špičiek i príbuzných ľudí, ktorých počas druhej svetovej vojny popravili v Katyni. Chceli si uctiť 70. výročie pamiatky obetí tragédie.
Foto: Reuters
Generál mal ťažký charakter
Spočiatku nič nenaznačovalo nadchádzajúcu tragédiu. Piloti sa nezáväzne rozprávali, vtipkovali s vežou a dokonca žartovali na adresu bieloruského jazyka. Veci sa začali komplikovať približne štvrť hodiny pred neplánovaným dotykom zo zemou. Piloti komunikujú s druhým lietadlom, ktoré viezlo poľských novinárov i s letovými dispečermi a dozvedajú sa, že na smolenskom letisku je hustá hmla. Viditeľnosť bola len 400 metrov. Navyše oblačnosť siahala takmer až na zem. Zhodli sa na tom, že ak sa im nepodarí pristáť na prvý raz, nasmerujú stroj na náhradné letisko v Minsku alebo vo Vitebsku. Keď informujú o situácii šéfa protokolu Mariusza Kazana, ten reaguje: „Tak potom máme problém.“ Následne zamieri do salónu poradiť sa s prezidentom. Po návrate k posádke tvrdí, že hlava štátu nerozhodla. O niekoľko minút po tom neidentifikovaný hlas hovorí: „Bude zúriť, keď sa ešte…“
Záznam zo skrinky tak jednoznačne nepotvrdzuje teóriu, podľa ktorej piloti pristávali v nebezpečnej hmle na výslovný príkaz nadriadeného. Prepis však zároveň potvrdzuje, že v kabíne bol až do zrútenia lietadla najvyšší veliteľ poľských vzdušných síl Andrzej Blasik. „Ak nepristanem(e), tak ma (nás) zabije,“ počuť tesne pred haváriou kapitána lietadla Arkadiusza Protasiuka. Podľa týždenníka Wprost skúsený pilot mal na mysli pravdepodobne práve generála Błasika, ktorý minimálne v závere tragického letu robil „spoločnosť“ posádke. Podľa doterajšieho vyšetrovania príbuzných a priateľov posádky, ale aj ľudí z blízkeho okolia vládnej letky, mal generál permanentné spory s posádkami obsluhujúcimi vládne špeciály Tu-154M.
„Manžel mi neraz vravel, že generál je ťažký charakter,“ vypovedala vdova po kapitánovi lietadla Magdalena. Nestrpel vraj nijaký odpor a k podriadeným sa správal zásadne povýšenecky a rozkazovačne. Vdova po palubnom inžinierovi Andrzejovi Michalakovi Małgorzata potvrdila, že na príkaz generála museli napríklad ľudia pripravovaní na prepravu VIP osôb nacvičovať v teréne „boj o prežitie“. Pilotov nútili prekonávať desiatky kilometrov zrýchleného presunu v horách s ťažkými plecniakmi na chrbte.
„Bol to nezmysel. Veď príslušníci vládnej letky nemali možnosť katapultovať sa, a teda bojovať o prežitie,“ pripomenula vdova po palubnom inžinierovi. Aj vdova po navigátorovi z havarovaného tupoleva Arturovi Ziętkovi spomenula, že jej manžel sa nikdy nesťažoval na atmosféru počas letu, ale sťažoval sa na spoločné lety s generálom. „Błasik vošiel do kabíny a muž mu neraz musel uvoľniť miesto druhého pilota, ktorým bol generál do konca letu. A bolo to neraz,“ potvrdila vdova.
V rovnakom duchu sa vyjadril aj Raphael Kowaleczko, pilot lietajúci na strojoch Jak-40. „Generál Błasik nikdy nevyvíjal tlak na pilotov. Ak niečo chcel, tak zobral vec do vlastných rúk. Pán poručík, sedíte na mojom mieste. Ja budem pilotovať, povedal neraz. Napríklad pred letom do Dublinu. Stávalo sa to v rokoch 2008 až 2009,“ spomínal pred prokurátorom Kowaleczko. Zároveň tlmočil skúsenosti kolegov lietajúcich na rovnakom stroji ruskej výroby. Stalo sa, že ešte pred štartom generál oznámil pilotovi, že za kniplom bude sedieť on a pôvodne plánovaného letca nechal na zemi. „Neviem však o ničom podobnom v prípade kolegov lietajúcich na tupolevoch,“ dodal Kowaleczko.
Havária mala 12 príčin
Jedným z mála ľudí, ktorí sa postavili na stranu generála Błasika, je jeho manželka Eva. „Manžel bol veľmi principiálny v otázkach bezpečnosti. Vždy tvrdil, že rozhodnutie pristať má v rukách jedine veliaci pilot. Ak bol môj manžel v čase havárie v kokpite, tak nie preto, aby robil nátlak na pilotov, ale, naopak, aby im vytvoril akýsi ochranný val pred otázkami typu: Kedy pristaneme? alebo Pristaneme načas?“
Foto: SITA
Hlas „anonyma“ na zvukovom zázname z čiernych skriniek sa už dlhšie pripisuje generálovi Andrzejovi Błasikovi s tým, že práve jeho prítomnosť v kabíne mohla zohrať osudnú úlohu pri havárii Tu-154M. Ako upozorňujú viaceré noviny, skúsený Błasik mal vedieť, že pokusy vládneho špeciálu pristáť v ťažkých poveternostných podmienkach sa môžu skončiť tragicky. Napriek tomu v záznamoch z čiernych skriniek ani len nenaznačil, aby piloti prerušili pokusy o priblíženie a využili možnosť bezpečne pristáť na jednom z dvoch ponúkaných záložných letísk.
„Haváriu poľského prezidentského špeciálu zapríčinilo dovedna 12 faktorov,“ informoval v polovici decembra Edmund Klich, poľský vyšetrovateľ akreditovaný v Medzištátnom leteckom výbore (MAK). Ako uvádza tlačová agentúra RIA Novosti, v októbri dostal Klich od leteckého výboru technickú správu o nehode. V Poľsku veria, že jej obsah by mohli zverejniť už v januári. „Nie jeden, ale 12 faktorov sa podpísalo pod haváriu lietadla. Počet chýb a prípadov nedodržania predpisov počas príprav, ako aj počas samotného letu, je hrozivý,“ povedal Klich v interview pre noviny Rzeczpospolita. Podľa poľského vyšetrovateľa bolo v čase nehody príliš nepriaznivé počasie a posádka nemala šancu bezpečne pristáť. „Aj keby sa lietadlo dostalo na pristávaciu dráhu, havarovalo by, hoci, samozrejme, v tom prípade by bolo menej obetí,“ uviedol. Klich ďalej povedal, že istý „človek riadiaci poľské vojenské letectvo“ sa naňho pokúšal vyvíjať nátlak, aby zo zodpovednosti za tragédiu obvinil Rusko.
Jaroslav Kaczyński, brat tragicky zosnulého prezidenta, osem mesiacov po tragédii v rozhovore pre jeden z poľských internetových portálov považuje za vinníka jednoznačne letového dispečera na letisku v Smolensku. „Vychádzam pritom zo všeobecne prístupných informácií. Do poslednej chvíle informovali posádku, že stroj má správny kurz. V skutočnosti to tak nebolo ani zďaleka. Bol to výsledok neporiadku či technickej chyby alebo išlo zámer? Ťažko uveriť, že to boli prvé dve spomínané možnosti,“ povedal Jaroslav Kaczyński.
