Podľa agentúry Reuters tomuto kroku predchádzal silný tlak zo strany Spojených štátov, ktoré na prelome júna a júla aj voči Iránu sprísnili reštrikcie.
Uvedené sankcie idú nad rámec opatrení požadovaných poslednou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN. Dotknú sa najmä finančných operácií 15 iránskych bánk, ktoré sa môžu podieľať na krytie iránskych jadrových aktivít, a tiež investícií v Iráne do takzvaných nových energií.
Japonsko, ktoré je chudobné na nerastné suroviny naopak žiadne opatrenia ohľadom obchodu s ropou neprijalo. Z Iránu pochádza desať percent celkovo dovážanej surovej ropy do Japonska. Väčší vývozcovia do tejto krajiny sú už len Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar.
„Prijali sme tieto kroky, pretože sú nevyhnutné na zastavenie šírenia jadrového materiálu a na zabránenie rozvoja jadrového programu,“ povedal tajomník japonskej vlády Jošitó Sengoku.
„Máme tradične dobré vzťahy s Iránom a z tohto pohľadu budeme trpezlivo povzbudzovať túto krajinu, aby smerovala k mierovému a diplomatickému riešeniu,“ dodal.
S dodatočnými sankciami, ktoré majú Teherán donútiť, aby obnovil rokovania o svojom kontroverznom jadrovom programe, nasledovali v júli po USA aj Európska únia a Kanada. Rusko tieto kroky vzápätí označilo za neprijateľné.