Benedikt XVI. tak urobil po dlhom zvažovaní a rozhodol sa tak pre dobro cirkvi, píše talianska agentúra ANSA, ktorá ako prvá priniesla túto informáciu. „Je to blesk z jasného neba,“ reagoval na neočakávanú správu predseda zboru kardinálov Angelo Sodano.
Osemdesiatpäťročný pontifik uviedol, že cíti ťarchu staroby a že mu chýbajú sily na riadne vykonávanie svojho úradu. "Po opakovanom spytovaní si vlastného svedomia som pred Bohom dospel k istote, že moje sily pre pokročilý vek už nestačia na náležité vykonávanie úradu. Som si dobre vedomý, že táto služba svojou duchovnou povahou sa musí vykonávať nielen činmi a slovami, ale aj utrpením a modlitbou,“ povedal Benedikt. Pápež svoj krok označil za „rozhodnutie, ktoré má obrovskú dôležitosť pre život cirkvi“ a uviedol, že si je vedomý jeho závažnosti.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Časy sa menia.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Pápežov brat Georg Ratzinger potvrdil, že pontifik odstupuje zo zdravotných dôvodov. Jeho lekár mu vraj napríklad zakázal dlhšie cestovanie lietadlom, čo by ho v pápežskom úrade obmedzovalo.
„Viem už niekoľko mesiacov, že sa to (demisia) chystá,“ povedal Georg Ratzinger telefonicky agentúre AFP. Zároveň dodal, že Benedikt XVI chce dožiť v Ríme. „Považujem jeho rozhodnutie za správne,“ dodal 89-ročný Georg, ktorý je tiež kňazom. Za „všeobecne pozitívne“ označil to, že pápež odovzdá žezlo niekomu mladšiemu.
Hovorca Vatikánu upresnil, že pápež neodchádza kvôli žiadnej konkrétnej chorobe, ale kvôli ubúdaniu síl.
Podľa lekárov, ktorí sa o pápežovo zdravie starajú, Benedikt trpí bolesťami kĺbov spôsobenými reumatizmom a srdcovou arytmiou. „Je to ale aj ťarcha jeho role, ktorá ovplyvňuje jeho celkový zdravotný stav,“ citovala agentúra ANSA.
O pápežovom pláne podľa vatikánskeho hovorcu nevedeli ani najbližší spolupracovníci. Jeho nečakané rozhodnutie tak spôsobilo obrovský rozruch, pretože dobrovoľný odchod pápeža je nevídaným javom. Niečo podobné sa nestalo takmer 600 rokov. Konkláve, teda volebný zbor, ktorý zvolí budúceho pápeža, sa má uskutočniť do konca marca.
Foto: SITA/AP
„Abdikácia pápeža je síce výnimočnou udalosťou, ale Kódex kánonického práva s takouto situáciou počíta. Podmienkou je, že jeho rozhodnutie musí byť vykonané slobodne a musí byť náležite prejavené. Slobodu svojho rozhodnutia Benedikt XVI. zdôraznil aj vo svojom vyhlásení, ktoré urobil pred prítomnými kardinálmi a biskupmi, čím splnil aj druhú podmienku stanovenú kódexom,“ povedal pre Pravda.sk o rezignácii pápeža cirkevný analytik Imrich Gazda. „Keďže pápež je najvyšší pozemský predstaviteľ katolíckej cirkvi, jeho rezignáciu nemusí nikto prijímať. Ľudia väčšinou považujú pozíciu pápeža za mocenskú. Benedikt XVI. a Ján Pavol II. do veľkej miery zmenili takéto chápanie pápežstva. Kým Ján Pavol II. posledné roky poňal ako svedectvo o "sile bezbranných“, jeho nástupca odstúpil, čím ukázal, že pápežstvo bolo preňho službou a nie vládou," vyjadril sa Gazda.
Čo sa práve deje
- Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS), bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský v prvom momente po oznámení rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. vzdať sa úradu pocítil veľkú bolesť a smútok. „Považoval som túto informáciu za veľmi prekvapujúcu až neuveriteľnú. Keď som si však prečítal pozornejšie slová Svätého Otca, uvedomil som si, že ide o mimoriadne veľké rozhodnutie. Zrejme až postupom času mu lepšie porozumieme. Benedikt XVI. pravdepodobne pred Bohom spoznal, že je potrebné, aby urobil rozhodnutie pre dobro cirkvi slobodne a vo veľkej pokore,“ povedal Zvolenský. Ako dodal, rozhodnutie Svätého Otca bolo určite dobre premyslené.
- V pápežovej rodnej dedine brali niektorí jej obyvatelia oznámenia o rezignácii Benedikta XVI. najprv ako vtip, ktorý je súčasťou pôstnej oslavy. A nikto netajil svoje veľké prekvapenie, keď sa ukázalo, že to je pravda. „Myslela som si najskôr, že ide o Fašiangový žart,“ reagovala 18-ročná Karolína Neumayerová z bavorskej dedinky Marktl nad Innem. „Bol som prekvapený. Ale on vie, čo robí,“ povedal 59-ročný Maximilián Liedl. „Je lepšie, že odstúpil skôr, než by začal hovoriť nezmysly,“ dodal s tým, že ho s terajším pápežom spája to, že mali rovnakú pôrodnú bábu. Prekvapenie nad rezignáciou netajil starosta obce Huberta Gschwendtnera, ktorý pápeža navštívil v Ríme vlani v júni. „Pôsobil na mňa, že má veľkú vitalitu,“ krútil hlavou. Podľa neho nie je pravdepodobné, že by sa pápež niekedy do svojho rodiska vrátil, aj keď by tu bol veľmi vítaný.
- Americký prezident Barack Obama poďakoval Benediktovi XVI. za jeho pôsobenie a venoval mu za Američanov aj za svoju rodinu modlitby. Prezident zároveň ocenil zásadnú úlohu rímskokatolíckej cirkvi v USA a vo svete. „Chcem – menom Američanov všade vo svete, menom (manželky) Michelle i menom svojim – poďakovať a venovať modlitby Jeho Sviatosti pápežovi Benediktovi XVI.,“ zverejnil Obamovo vyhlásenie americký Biely dom. Prezidentský pár sa prvýkrát a naposledy stretol s pápežom počas návštevy Vatikánu v júli 2009. „Ocenil som prácu, ktorú sme uskutočnili spoločne v posledných štyroch rokoch,“ podotkol ďalej Obama, ktorého niektoré politické kroky napríklad v otázke uľahčovania antikoncepcie vyvolalo napätie s americkými katolíckymi inštitúciami a s Vatikánom.
- Izraelský vrchný rabín Jona Metzger ocenil pápežovo úsilie o dobré vzťahy medzi náboženstvami a vyjadril presvedčenie, že vzťahy medzi Izraelom a Vatikánom za Benedikta XVI. boli lepšie ako kedykoľvek predtým. Vyjadril nádej, že tento trend bude pokračovať aj u novej hlavy katolíckej cirkvi.
- Rezignáciu Svätého Otca prijímam s rešpektom ako jeho osobné rozhodnutie. Aj takýmito slovami reagoval predseda vlády Robert Fico na vyhlásenie pápeža Benedikta XVI. o abdikácii. „Benedikta XVI. som počas jeho pontifikátu vnímal ako zástancu tradičných hodnôt, ktorý sa veľmi intenzívne zaujímal o dianie vo svete,“ uviedol premiér.
- Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič prijal s prekvapením vyhlásenie pápeža Benedikta XVI. o abdikácii. Tvrdí, že Svätý otec je silnou morálnou autoritou katolíckej cirkvi. „Vo svojich encyklikách nabáda k návratu k tradičným hodnotám rodiny, solidarity a spoločenskej zodpovednosti,“ uviedol prezidentov hovorca Marek Trubač. Ivan Gašparovič si podľa jeho slov váži pontifikát Benedikta XVI., ktorým deklaroval hlboký záujem o duchovnosť ľudstva a jeho pokojnú budúcnosť.
- Príčiny odstúpenia pápeža Benedikta XVI. treba hľadať podľa slovenského kardinála Jozefa Tomka v tom, že Svätý Otec je človek, ktorý svoje povinnosti berie stopercentne. „Sily sú slabšie, ale nevidno príčiny. Pamätám si na Jána Pavla II., on bol posledné mesiace oveľa slabší ako Benedikt XVI. Poznám ho (Benedikta XVI.) dosť dlho, od roku 1969 a neskôr v Ríme 1981. Je to človek, ktorý svoje povinnosti berie stopercentne, tam treba možno hľadať koreň jeho rozhodnutia, ale to sú len hádanky, prečo to tak radikálne riešil. To sú moje dojmy a osobné vysvetlenia,“ povedal kardinál Tomko.
- Rozhodnutie pápeža Benedikta XVI. prijalo slovenské ministerstvo zahraničia s rešpektom. „Oceňujeme osobitný záujem pápeža Benedikta XVI. o spoločensko-sociálny vývoj na Slovensku, ktorý deklaroval aj počas nedávnej oficiálnej návštevy podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka vo Vatikáne v novembri 2012,“ povedal hovorca rezortu zahraničia. Slovenská diplomacia si tiež podľa Gandela váži všestranné úsilie Svätého Otca o riešenie globálnych problémov ľudstva a rozvoj dialógu medzi kultúrami a náboženstvami, ako aj jeho podporu budovaniu spravodlivejšieho sveta založeného na rešpektovaní základných ľudských práv a slobôd a univerzálnych hodnôt.
- Konkláve sa zúčastnia 117 kardináli volitelia. Podľa Kánonického práva sa voľby pápeža môžu zúčastniť kardináli mladší ako 80 rokov. Momentálne je ich 118, ale 26. februára oslávi 80. narodeniny ukrajinský kardinál Lubomyr Usar. Keďže Benedikt XVI. končí 28. februára, ukrajinský kardinál sa už konkláve nebude môcť zúčastniť.
- Pápež Ján Pavol II. v roku 1996 napísal apoštolskú konštitúciu o uprázdnení Apoštolského stolca a voľbe nového pápeža pod názvom Universi dominici gregis. V nej stanovil, že počas uprázdnenia Apoštolského stolca sa zveruje vedenie cirkvi kardinálskemu kolégiu, ale iba na vybavovanie riadnych záležitostí alebo tých otázok, ktoré nestrpia nijaký odklad ako aj na prípravu všetkého, čo je potrebné na voľbu nového pápeža.
- „Ratzinger zrejme nechcel zopakovať posledné dramatické mesiace pápeža Jána Pavla II,“ povedal otec Adam Boniecki, poľský kňaz a blízky priateľ bývalého pápeža. „Musíme sa poďakovať Benediktovi XVI., že nám ukázal, ako sa dá v cirkvi vyriešiť problém poslania s problémom veku a fyzickej slabosti,“ dodal.
Foto: SITA/AP, L'Osservatore Romano
- Ešte pred rezignáciou Benedikta XVI. zostavil poľský týždenník Polityka v roku 2012 zoznam mien adeptov na pápežský stolec. Keďže takmer polovica kardinálov voliteľov počas konkláve je z Talianska, môže sa očakávať, že sa do čela cirkvi postaví práve ich rodák. Polityka spomína Gianfranca Ravasiho (1942). Je biblickým popularizátorom a šéfom Pápežskej rady pre kultúru. Šancu má údajne aj viedenský kardinál Christoph Schonborn (1945), ktorý je v kuloároch nazývaný „Darwinov chlapec“ a má kontakty medzi európskou politickou a aristokratickou elitou. Jeho meno sa medializovalo už počas posledného konkláve v roku 2005. Nemeckého pápeža Ratzingera môže nahradiť ďalší Nemec – Reinhard Marx (1953), ktorý má pozitívny vzťah k médiám a je známy svojím zmyslom pre humor. Patrí k najmladším kardinálom. Poľské periodikum uviedlo aj dve mená slovanských kandidátov. Jedným z nich je pražský arcibiskup Dominik Duka (1943). Ten je zároveň primasom najateistickejšieho národa Európy. Druhým Slovanom na „poľskom zozname“ je Bosniak Vinko Puljič (1945), ktorý je známym bojovníkom za ľudské práva vo svojej krajine.
- Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila najvšší rešpekt k rozhodnutiu pápeža Benedikta XVI. odstúpiť z úradu. Bavorského rodáka označila za jedného z najvýznamnejších náboženských mysliteľov súčasnosti a v mene Nemecka sa mu poďakovala. „Keď Josepha Ratzingera pred necelými ôsmimi rokmi zvolili za hlavu katolíckej cirkvi, boli sme my v Nemecku hrdí na svojho krajana v pápežskom úrade, prvého po mnohých storočiach,“ pripomenula Merkelová význam Benedikta XVI. pre Nemcov.
- Rezignácia pápeža Benedikta XVI. je podľa cirkevného právnika Štefana Mordela spáva ako blesk z jasného neba. Ako povedal, pápeži majú právo sa zrieknuť úradu. V cirkevných dejinách bolo takých prípadov niekoľko. Každý prípad je však odlišný. „Ale možnosť pápeži majú a v cirkvi sa prejavila,“ povedal. Podľa Mordela si však nevieme predstaviť štatút expápeža, pretože sa to neobjavilo v moderných dejinách. Pripomenul, že pápež Ján Pavol II. si nevedel predstaviť miesto pre expápeža, preto hovoril, že z kríža sa nezostupuje, ale na kríži sa vytrváva.
Foto: SITA/AP, L'Osservatore Romano
- Odstúpenie Benedikta XVI. je podľa katolíckeho kňaza a devínskeho farára Mariána Gavendu veľké prekvapenie pre všetkých. „To, že odstúpil, je prejav jeho mentálnej spôsobilosti, pretože počkal na kardinálov a normálne im ohlásil svoj úmysel,“ vyhlásil Gavenda. Charizmou tohto pápeža neboli podľa Gavendu apoštolské cesty, ale skôr jeho myšlienky, vedomosti a pochopenie pre ideové prúdenia v cirkvi. „Vedel predvídať dôsledky. Jeho myšlienky zostávajú a teda svojím spôsobom pokračuje v pontifikáte. Všetko má svoj význam,“ podotkol Gavenda. O nástupcovi Benedikta XVI. bude podľa Gavendu veľa špekulácií. Keďže odstúpil nečakane, zatiaľ sa preto nevytvoril časový priestor. „Sme otvorení pre prekvapenia,“ dodal.
- „S hlbokým smútkom, ale zároveň s veľkým pochopením sme prijali vyhlásenie pápeža Benedikta XVI. o svojej rezignácii. Jeho pôsobenie, i spôsob rezignácie, sú dôkazom, že svoju funkciu vykonával dôstojne, s pochopením a najmä odvahou,“ reagoval arcibiskup z Canterbury Justin Welby.
- Na námestí sv. Petra vo Vatikáne platí do utorka zákaz používať kamery či fotoaparáty. Oznámil to na tlačovej konferencii hovorca Vatikánu Federico Lombardi. Veriaci, ale najmä turisti, sú z tohto zákazu nepríjemne prekvapení.
- „Benedikt XVI. bude chýbať ako duševný pastier miliónov ľudí,“ vyhlásil britský premiér David Cameron. „Bez oddychu pracoval na posilnení a zlepšení vzťahov medzi Veľkou Britániou a Svätou stolicou,“ dodal. V mene obyvateľov Veľkej Británie poslal Benediktovi pozdrav.
- Konkláve, teda volebný zbor, ktorý zvolí budúceho pápeža, sa má uskutočniť do konca marca. Do Veľkej noci bude podľa hovorcu Vatikánu Federica Lombardiho zvolený nový pápež. Benedikt XVI sa podľa Lombardiho na konkláve nezúčastní. Po rezignácii sa uchýli do svojej letnej rezidencie a neskôr sa presunie do kláštora vo Vatikáne.
- Z prvých zahraničných ohlasov na rozhodnutie pápeža Benedikta XVI podať náhle demisiu, zaznieva úcta k tomuto kroku, ale aj veľké prekvapenie. Francúzsko zdraví pápeža, ktorý sa takto rozhodol, vyhlásil francúzsky prezident François Hollande. „Nechcem zvlášť komentovať toto rozhodnutie, ktoré je neobyčajne úctyhodné a ktoré povedie k výberu nového pápeža,“ povedal Hollande.
- „Nech už sú jeho dôvody akékoľvek, ctíme ich a vážime si ich. Patrí mu vďaka za to, ako cirkev osem rokov viedol,“ vyhlásil hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert.
- „Som veľmi šokovaný touto neočakávanou správou,“ povedal taliansky premiér Mario Monti. Pri jeho nedávnych stretnutiach s pápežom vraj vôbec nič nenasvedčovalo tomu, že by mohlo dôjsť k takémuto rozhodnutiu.
- Bookmakeri zo stávkovej kancelárie Paddy Power, majú podľa britského denníka Guardian aj vlastný zoznam favoritov na post budúceho pápeža. Najhorúcejším kandidátom je kardinál Peter Turkson z Ghany. Ďalším favoritom je kanadský kardinál Marc Oullet. Spomedzi európskych kardinálov je horúcim kandidátom na pápežský stolec milánsky arcibiskup Angelo Scola, ale aj ďalší dvaja talianski kardináli Tarcisio Bertone a Angelo Bagnasco.
Vyhlásenie, ktoré pápež predniesol k rezignácii
Drahí bratia,
Zvolal som toto konzistórium nielen pre kanonizáciu, ale aj preto, aby som vám oznámil rozhodnutie, ktoré je pre život cirkvi mimoriadne dôležité. Po opakovanom spytovaní si vlastného svedomia som pred Bohom dospel k istote, že moje sily pre pokročilý vek už nestačia na náležité vykonávanie pápežského úradu. Som si dobre vedomý, že táto služba vo svojej duchovnej povahe musí byť vykonávaná nielen činmi a slovami, ale nemenej tak utrpením a modlitbou. Ale v dnešnom rýchlo sa meniacom svete zmietanom záležitosťami veľkého významu pre život viery sú pre riadenie Petrovho člnu a hlásanie evanjelia potrebné telesné i duševné sily, ktorých mi v poslednom čase ubudlo natoľko, že musím uznať svoju neschopnosť spravovať úrad, ktorý mi bol zverený. Preto s vedomím závažnosti tohto úkonu úplne slobodne vyhlasujem, že sa vzdávam služby rímskeho biskupa, nástupcu svätého Petra, ktorou ma poverili kardináli 19. apríla 2005, takže 28. februára 2013 o 20.00 bude rímsky stolec, stolec svätého Petra, uvoľnený a bude potrebné, aby ten, koho je to povinnosťou, zvolal konkláve, ktoré zvolí nového pápeža.
Drahí bratia, skutočne vám zo srdca ďakujem za všetku lásku a prácu, ktorou ste spolu so mnou niesli ťarchu môjho úradu a prosím o odpustenie za všetky svoje nedostatky. Teraz zverujeme cirkev svätú do opatery nášho Najvyššieho Pastiera, nášho Pána Ježiša Krista, a prosme jeho svätú Matku Máriu, aby svojím dobrotivým materským príhovorom pomohla otcom kardinálom pri voľbe nového pápeža. Pokiaľ ide o mňa, budem naďalej chcieť slúžiť z celého srdca svätej cirkvi Božím životom venovaným modlitbe.
Vo Vatikáne dňa 10. februára 2013
Joseph Ratzinger bol jeden z najstarších zvolených pápežov
Vo svojich 78 rokoch bol Joseph Ratzinger v roku 2005 jedným z najstarších zvolených pápežov. Benedikt XVI. je najstaršie slúžiacim pápežom od Leva XIII., ktorý zomrel 93-ročný v roku 1903. Už v knihe, čo vyšla pred dvoma rokmi, sa priznal, že by neváhal stať sa prvým pontifikom za posledných sedem storočí, ktorý odstúpi. „Rozhodol by som sa tak v prípade, že by som sa už necítil telesne, duševne a duchovne viesť katolícku cirkev,“ poznamenal vtedy rodák z Nemecka.
„Modlím sa, nech mi Boh dodáva silu, aby som mohol plniť poslanie, ktoré mi zveril,“ povedal v vlani v apríli na omši a vzápätí na homílii pripomenul svoj pokročilý vek: „Stojím pred poslednou časťou mojej životnej cesty a neviem, čo je predo mnou. Viem však, že Božie svetlo je prítomné a že toto svetlo je silnejšie ako všetky temná.“
O pápežovom chorobopise sa vie, že pred rokom 2005, keď ho zvolili za nástupcu Jána Pavla II., prekonal dve menšie mozgové príhody. Túto informáciu potvrdil jeho brat Georg Ratzinger, ktorý bol spolu s ním vysvätený za farára v roku 1951. Benedikt XVI. má údajne vyšší krvný tlak a trpí artritídou, čo by dokazovalo to, že keď nedávno odlietal z Mexika na Kubu, pomáhal si pri chôdzi paličkou. Od roku 2011 sa presúva v Bazilike svätého Petra na mobilnej plošine. Vatikán tvrdil, že nejde o podlomené zdravie, ale iba o snahu, aby sa udržal v dobrej kondícii.
„Pápež naposledy rezignoval na konci 13. storočia. Išlo o pápeža Celestína V., ktorý abdikoval po piatich mesiacoch v úrade. Odstúpilo aj niekoľko pápežov pred ním, pričom prvým bol v poradí štvrtý pápež Klement I., ktorý bol poslaný do vyhnanstva, ale ešte predtým určil svojho nástupcu,“ približuje dejiny Vatikánu analytik Imrich Gazda.
Pápeži, ktorí odstúpili
Benedikt XVI. je prvým pápežom, ktorý odstúpi v modernej histórii katolíckej cirkvi. Za 2000 rokov došlo k nanajvýš piatim pápežským abdikáciám, avšak mnohých iných zvrhli alebo vyhnali do exilu, 21 sú označovaní za mučeníkov a deväť ďalších je za mučeníkov považovaných. Štyria pápeži zomreli v exile alebo vo väzení, šiestich zavraždili, dvaja zahynuli v dôsledku zranení, ktoré utrpeli pri nepokojoch a jeden neprežil pád strechy. Tu je niekoľko príkladov pápežov, ktorí sa vzdali svätopeterského stolca:
- V roku 1045 Benedikt IX., známy ako jeden z najbezbožnejších pápežov, predal svoj úrad svojmu krstnému otcovi Jánovi Graciánovi. Neskôr sa však opäť dostal k moci. Pápežom bol celkovo až trikrát, pričom následne ho exkomunikovali.
- V roku 1046 Gracián, ktorý vládol krátko ako pápež Gregor VI., musel odstúpiť pre obvinenia, že si svoj úrad kúpil.
- V roku 1294 rezignoval Celestín V., jednoduchý pustovník, ktorého zvolenie bolo východiskom z patovej situácie a malo oddialiť voľbu nového pápeža. Po piatich mesiacoch sa však ukázal byť nekompetentný a odstúpil. Predtým vydal dekrét, ktorým schválil možnosť rezignácie pápežov a vydláždil tak cestu vlastnému odchodu.
- V roku 1415 rezignoval Gregor VII. s cieľom ukončiť veľkú západnú schizmu, keď vzdoropápeži v Pise a Avignone predstavovali hrozbu rozdelenia cirkvi.
- V roku 1804 Pius VII. podpísal abdikáciu, než sa vydal do Paríža korunovať Napoleona. Mala vstúpiť do platnosti, ak by ho vo Francúzsku zajali.
- Počas druhej svetovej vojny Pius XII. údajne podpísal dokument, na základe ktorého sa vzdáva svojej funkcie, pokiaľ by padol do zajatia nacistov.
Profil pápeža Benedikta XVI.
Pápež, ktorý sa stal nástupcom pápeža Jána Pavla II., pochádza z Bavorska. Narodil sa 16. apríla 1927 v bavorskej dedine Marktl am Inn. V rokoch 1946–1951 študoval filozofiu a teológiu na Vysokej škole vo Freisingu a na Ludwig-Maximilians-Universität v Mníchove. Titul Doktora teológie získal v roku 1953.
Ratzinger vo svojom životopise uvádza, že v 60. rokoch bol účastníkom II. vatikánskeho koncilu. Po študentských protestoch v 60. rokoch odišiel z univerzity v Tübingene na Univerzitu v Regensburgu vo svojom rodnom Bavorsku.
Katolíci a protestanti tvoria približne asi po 34 percent nemeckej populácie, ale Bavorsko je tradične jedným z najviac katolíckych oblastí Nemecka. Čo boli Vadovice pre Jána Pavla II. je pre Ratzingera Bavorsko. Má tu veľmi hlboké korene, je to jeho domov.
Roky nacistickej vlády v Nemecku strávil Ratzinger v Trauensteine. V roku 1943 sa stal členom jednotky protivzdušnej ochrany a bol prevelený do Mníchova. O rok neskôr ho vyslali na rakúsko-maďarské hranice, kde sa podieľal na budovaní protitankových zátarás.
Ratzinger v máji 1945 dezertoval z nemeckej armády a vrátil sa do Traunsteinu, kde ho americkí vojaci na niekoľko týždňov zajali. Po prepustení na slobodu sa Ratzinger vrátil do seminára.
Ratzingera vysvätili na kňaza v roku 1951. Následne niekoľko rokov vyučoval teológiu. V roku 1977 sa stal mníchovským biskupom a o tri mesiace neskôr ho pápež Pavol VI. povýšil na kardinála.
Pápež Ján Pavol II. vymenoval v roku 1981 kardinála Ratzingera za šéfa Kongregácie pre doktrínu viery, čo je jedna z najvýznamnejších funkcií v hierarchii hodnostárov Vatikánu.
Ratzinger ovláda viacero jazykov, okrem nemčiny a angličtiny je taliančina u viac rokov pôsobiacich kardinálov vo Vatikáne samozrejmosťou.