Poslanec KDH a šéf parlamentného sociálneho výboru Július Brocka si myslí, že komentovať v tomto štádiu vyhlásenia jednej alebo druhej strany je predčasné. „Nie sme ani zamestnávatelia, ani odbory, nemáme dôvod stavať sa na stranu jedného či druhého,“ tvrdí. Sám sa pri hlasovaní v parlamente mieni rozhodovať uvážlivo a „bod po bode“. „Vždy pritom vezmem väčší ohľad na slabšieho, ktorým však vždy nemusí byť zamestnanec,“ naznačil.
Pri hodnotení pripomienky ministerstva hospodárstva, aby sa vybrané sviatky mohli presúvať aj na iné dni v týždni ako pondelok a piatok, si Brocka nebol celkom istý. „Presuny sa mi spočiatku javili ako dobrý nápad. Mnohí naši občania predsa jazdia na týždňovky aj na opačný koniec republiky a ak je voľný deň uprostred týždňa, zväčša ho nemôžu stráviť s rodinou. No sú aj príklady, keď by preskupovanie voľných dní značne sťažilo rodinný život,“ uvažuje.
Už teraz však nesúhlasí s pripomienkou ministerstva hospodárstva, ktoré žiada ponechať iba dvojstupňovú výpovednú lehotu, kým návrh z dielne ministra Jozefa Mihála (SaS) počíta so štvorstupňovou. „Idea rezortu práce, aby sa vo výpovednej dobe výraznejšie odrazil počet rokov, ktoré zamestnanec pre danú firmu odpracoval, je vyvážená a podporujem ju,“ dodal.
Naopak, za primeranú považuje dvojstupňovú výpovednú lehotu poslanec SDKÚ a exminister práce druhej Dzurindovej vlády Ľudovít Kaník. „Štyri stupne sú zbytočné, priniesli by len zvýšené náklady zamestnávateľom,“ hovorí Kaník. Základné princípy pripravovanej novely však schvaľuje, súhlasí najmä s úpravami tých paragrafov, ktoré uľahčia prepúšťanie zamestnancov, ako napríklad zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného. „Už teraz nám investori naznačujú, že nové pravidlá povedú k vytváraniu nových pracovných miest,“ zdôraznil.
Kaník však zotrváva na názore, že predĺženie dovolenky zo štyroch na päť týždňov by malo nasledovať až po odpracovaní určeného počtu rokov, nie automaticky po dosiahnutí veku 33 rokov, čo predpokladá Mihálov návrh, alebo, ako presadzuje jeho stranícky kolega Miroslav Beblavý, aby na päťtýždňovú dovolenku mal nárok automaticky každý bez ohľadu na vek. „Dĺžka dovolenky je zásluhová položka a mala by takou zostať,“ mieni.
„Všeobecne, či už v otázkach výpovednej a skúšobnej lehoty, nadčasovej práce a ďalších, zastávame názor, že treba čo najmenej prikazovať centrálne a čo najväčší priestor ponechať vzájomným dohodám medzi zamestnancami a zamestnávateľmi,“ hodnotí podpredseda Mostu¤-¤Híd Ivan Švejna.
Švejnova strana má nateraz zásadnú výhradu k takzvanej konkurenčnej doložke, ktorá by istým skupinám zamestnancov zakázala po skončení pracovného pomeru v jednej spoločnosti alebo súbežne s ním vykonávať rovnakú prácu pre konkurenciu či založiť si vlastnú firmu s príbuzným zameraním. „Nemôžeme súhlasiť s tým, aby podobné reštrikcie plynuli priamo zo zákonníka. Nanajvýš by také zákazy mohli byť dohodnuté v konkrétnych pracovných zmluvách,“ tvrdí Švejna.
Poslanec Mostu netajil ani výhrady k požiadavke ministerstva hospodárstva, aby sa stravné lístky zahrnuli zamestnancovi do hrubej mzdy. „V takom prípade by aj hodnota gastrolístkov podliehala zdaneniu. A naša strana má všeobecne problém so zvyšovaním daňovej a odvodovej záťaže pre občanov,“ pripomenul stále neskončené spory okolo odvodov pre živnostníkov či dohodárov. Kaník však Švejnovi kontruje: „Viem si predstaviť zahrnutie stravného do hrubej mzdy. Na tomto probléme nestojí svet.“
SaS sa v tejto fáze k zneniu zákonníka nevyjadruje. „Materiál zhodnotíme až po zapracovaní pripomienok. Našou filozofiou však je, aby pri tvorbe pracovného kódexu mali rozhodujúce slovo tí, ktorých sa priamo týka, teda predovšetkým zamestnávatelia a zamestnanci,“ naznačil poslanec Martin Poliačik.