Do zápasu o post prezidenta ho však posielajú takmer neznámi konzervatívni demokrati, ktorí vznikli po odchode skupinky nespokojných z KDH.
S takouto politickou oporou v chrbte sa dá očakávať len jedno – Mikloškov výsledok bude ešte horší ako roku 2004. Vtedy sa mu podarilo v prvom kole získať takmer stotridsaťtisíc hlasov. A spolu s rovnako (ne)úspešným Martinom Bútorom odobrať hlasy Eduardovi Kukanovi, ktorému takmer istý postup do druhého kola „vyfúkol“ Ivan Gašparovič s tesným náskokom tri a pol tisícky hlasov. Súčasný prezident teda môže za svoj pobyt v kresle do veľkej miery ďakovať aj Mikloškovi. A ďakovnú reč si môže, aspoň v duchu, chystať aj teraz.
Okrem toho, že Mikloško zasiahne do boja medzi hlavnými favoritmi, Gašparovičom a Radičovou, zapíše sa spolu s Vladimírom Mečiarom do zoznamu opakovaných neúspešných kandidátov. Je to však zrejme daň za to, že sa Mikloškovi podarí aspoň ako-tak zviditeľniť neviditeľných konzervatívcov. A že sa KDS podarí aspoň drobná intriga proti bývalým kolegom z KDH, ktorí stoja za Radičovou. Lebo kresťania možno áno – ale kresťanské strany, tie si veru neodpúšťajú.