Skamenieme, keď sa pozrieme na uplynulý rok? Aké počiny a výčiny to tam vzadu trčia? Aj tento rok sme mali šancu byť lepšími, na konci roka je ten pocit čoraz hmatateľnejší. Aj tento rok sme mali šancu povedať nie mnohým samozrejmým a drzým áno. Mali sme šancu byť na iných dobrí, poskladať sa im na lepšie živobytie. Keď dá totiž každý čo len jednu korunu na tú istú vec, tomu istému človeku, tak tomu človeku sa nesmierne polepší a vám neubudne, lebo čo je jedna koruna.
Teda, ak sa nerozhodnete, že tomu človeku alebo veci nechcete pomôcť oveľa výraznejšie a dáte mu viac. Zaslúži si to, máte ho radi. Všetci ho majú radi. Zbožňujú ho. Sú to ľudia, čo robia šport, organizujú ho. Teda všeobecne obľúbení. Olympiády v Číne, veľké veci, kupujú a predávajú štadióny, kluby, hráčov a stoja aj na čele štátov alebo sú prezidenti, alebo iba tak skromne sa vyvaľujú na plážach ostrovov, na ktorých sú aj banky a večer trocha telefonujú, majú radi šport a organizujú ho pre prostých ľudí, čo majú tiež radi tú zábavku. Chlieb a hry. Môžeš hádať, ako to všetko dopadne. Ak sa teda vyznáš v športe. Lebo to má svoje vlastné zákonitosti. Musíš vedieť, kto s kým hrá, za akých okolností, aké sú pravidlá, a najmä, aké sú postihy. Napríklad žltá karta je veľmi nepríjemná. Za prvou môže nasledovať druhá a potom aj červená, teda vylúčenie. Až tak tvrdé môžu byť postihy.
Človek musí nastupovať opatrnejšie. Šmýka sa. Schytáš práceneschopnosť a v závere roka si finančne pohoršíš. Padnutí anjeli, v adventných vencoch za nich blikajú sviečky. Nebudeme sa obzerať, pani Lótová. Tento rok to nebolo zase bohviečo. Niežeby hrozilo, že sa bude kamenieť, ale nestojí to za obzretie.