Keď v novembri 2004 získal kreslo v americkom Senáte, v štáte Illinois vyhral s historicky najvyšším náskokom. Nemal to ťažké, lebo očakávaný republikánsky rival v júni odstúpil z kampane a v auguste dosadený náhradník bol proti rozbehnutému demokratovi iba do počtu.
Tento rok v straníckych primárkach o prezidentskú nomináciu sa pred Obamom vynorila ako vážna súperka len Hillary Clintonová. Lenže kým on ľahko úspešne predával sľuby o zmene, ona nevybočila z tieňa političky, ktorú Amerika nemenej neznáša, ako ju obdivuje.
Čo nahráva Obamovi vo finále? Možno súperov vyšší vek, hoci je pravda, že Ronald Reagan mal pri prvom zvolení len o tri roky menej ako McCain a pri druhom triumfe až 73 rokov. Zrejme tiež nádej, že Obama sa lepšie vyrovná s finančnou krízou. Napokon ostrieľaný McCain nepochybne dopláca na to, že George Bush veľa voličov natoľko odradil, že republikána teraz nechcú mať za šéfa Bieleho domu.
Pri poslednej príčine asi podobne zmýšľa aj väčšina Európanov, lebo za nového prezidenta USA výrazne uprednostňujú Obamu. Tí očakávajú výhybku – to, že bude viac načúvať hlasu spojencov a po irackej vojne zvolí mierumilovnejšiu éru americkej zahraničnej politiky. Po Bushovým zlyhaniach môže byť v prvom bode úspešný; v druhom si netreba robiť ilúzie: Obama síce do poslednej chvíle nesúhlasil s inváziou do Iraku, ale vojenský zásah proti Iránu nevylučuje, hoci zdôrazňuje cestu diplomacie a sankcií. Teherán bude preňho testom, akým bol Bagdad pre Busha.
