Myslím, že oni to guľaté čudo, za ktorým sa 22 ľudí bláznivo naháňa, milujú tak na 22 %. A ten zvyšok – to je potreba odventilovať si zlosť. Keby mali možnosť bez rizika ničiť autá, výklady, chodcov, možno by sa bez futbalu aj zaobišli. Futbal im poskytuje viac anonymity, davovej psychózy, organizačnú štruktúru.
Polícii už praskajú nervy: „To máme na každý rizikový zápas zvolať 600 či 1 000 policajtov?“ Predstava, že rozvášnený dav majú zvládnuť kluboví usporiadatelia, je iracionálna. Ako by si malo poradiť hoci tisíc civilov, keď problém ledva zvládne tisíc profíkov? Nie je reálne ani rizikové zápasy zakázať. To by bol koniec futbalu a regulárnosti súťaží.
Východiská by boli možno dve. Mužstvá, ktorých „tvrdé jadro“ fanúšikov sa previnilo, by museli jeden či tri zápasy odohrať na neutrálnom ihrisku a bez divákov. Alebo po výtržnosti chuligánovi na pár rokov zakázať vstup na štadióny. Viem si to technicky predstaviť. Angličania to viac-menej dokázali.