Krok číslo 1: Zamestnať sa v štátnej alebo verejnej správe. Šéfovia zvyčajne nie sú takí prísni ako v súkromnej sfére. A tak si človek jednoducho popri práci urobí doktorát či iný akademický titul. Napríklad o baktériách v bryndze alebo o iných mikroorganizmoch. Ak tomu jedinec nerozumie, nič to. Môže pokojne skopírovať časti vedeckej práce kolegu. Ak sa to aj prevalí, ospravedlnenie nič nestojí a finančnú pokutu za takýto prípad ešte súd v histórii Slovenska neudelil.
Krok číslo 2: Mať prácu v tom istom sektore, kde pôsobí manžel. Ktorý to skôr či neskôr v danej sfére dotiahne aspoň na ústredného riaditeľa. Uľahčí sa tak dohadzovanie kšeftov a vzájomné krytie. A keby aj na niečo prišli médiá, človek môže byť kedykoľvek vykopnutý vyššie. Napríklad za sekčného šéfa na ministerstve pôdohospodárstva.
Krok číslo 3: Ak novinári stále otravujú, treba poprosiť vedenie úradu či ministerstva, aby stiahlo meno dotyčného z vlastných internetových stránok a na otázky neodpovedalo. A je pokoj. Lebo podobné prípady zväčša nezaujímajú ani samotného predsedu vlády, keď ho na to upozornia na pôde parlamentu pred kamerami a mikrofónmi.
Obraz štátnych úradov: Podvádzať sa jednoducho oplatí.
P. S.: Tento návod je vymyslený. Podobnosť s prípadom pani Márie Kantíkovej a ministerstva pôdohospodárstva je čisto náhodná.