A McCain posilňoval svoje postavenie ďalej, napriek veľkolepému Obamovmu prejavu, ktorý mal jeho volebné šance vyniesť ku hviezdam.
Ľavicoví konšpirátori mali hneď poruke vysvetlenie, ktoré im „potvrdil“ aj ruský premiér Vladimir Putin. Konflikt vraj rozpútal gruzínsky prezident Michail Saakašvili na podnet republikánov, aby vyniesol ich kandidáta do Bieleho domu. McCain je totiž v zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktoré sa dostali do popredia, skúsenejší.
Štrnásteho septembra investičná firma Lehman Brothers ohlásila bankrot a ľudia si viditeľne uvedomili, že tu existuje finančná kríza. V ten deň viedol McCain v priemere o 2,1 percenta, potom už len klesal. Nevyrobili tie hospodárske problémy náhodou demokrati, aby dostali Obamu do kresla? Lebo keď majú ľudia hlboko do vrecka, potápa to vo voľbách stranu, ktorá je pri moci. V tomto prípade republikánov.
Obe tieto konšpiračné teórie sú nezmysel. (Treba však pripomenúť, že o druhej ani nikto seriózne neuvažoval, iba sa poukazuje na skutočnosť, že niektoré pravidlá, ktoré regulovali finančný trh, uvoľnil už demokrat Bill Clinton). Lenže to, že Obamovi kríza pomohla, azda nebude popierať ani jeho najpresvedčenejší stúpenec.
O to viac leží na jeho pleciach zodpovednosť za jej riešenie. Lebo o zmene a nádeji môže Obama hovoriť donekonečna. Čo však urobí, keď sa ukáže, že ľudia nebudú chcieť akceptovať skutočnosť, ktorou bude musieť skôr či neskôr naplniť tieto pekné, ale prázdne pojmy?
Obama počas boja o Biely dom priviedol umenie nič nesľúbiť a pritom veľa rozprávať, ktoré musí zdobiť každého úspešného politika, takmer do dokonalosti. Keď novozvolený prezident povedal, že si vie predstaviť, že si sadne za jednej stôl z diktátormi sveta bez predchádzajúcich podmienok, zabralo vysvetľovanie poradcom veľa času. Minimálne odvtedy stavila jeho kampaň na to, že bude vždy treba uspokojiť aj jastrabov, bez toho, aby ich nakŕmila holubicami. V čase gruzínsko-ruského konfliktu tak akcie Moskvy Obama aj odsúdil, aj neodsúdil, injekciu v podobe 700 miliárd dolárov finančnému trhu aj podporil, aj nepodporil. Jasné, že hovorí, že bude za každú cenu prenasledovať binládinovcov v Pakistane, ale veď chce odísť z Iraku.
Byť v Oválnej pracovni ako človek, ktorý sľúbil všetko, a teda nič, môže byť celkom fajn. Obama má totiž voľné ruky. Kríza je pritom aj jeho príležitosť. Keď sa ukáže aspoň trocha zlepšenie hospodárskej situácie, ďalšie štyri roky má v Bielom dome takmer isté. Pre Obamu však problém krízy leží niekde inde. Je síce názorovo najľavicovejší prezident USA v histórii, ale krajina ho nezvolila preto. To znamená, že Obama si len ťažko bude môcť dovoliť nejakú ekonomickú revolúciu. Počiatočná ľavicovosť takmer zlomila väzy Billovi Clintonovi v jeho prvom volebnom období. V roku 1992 vyhral voľby a demokrati mali väčšinu v Snemovni reprezentantov. O dva roky neskôr ju stratili a Clinton sa musel posunúť doprava.
Práve tu hrozí aj zrážka Obamu so svetom pri stratégii, čo s krízou. Dohoda o tom totiž vôbec nebude jednoduchá. Čo je v Európe sociálna demokracia, to sú pre väčšinu Američanov komunisti a čo je na starom kontinente stred, to sú za Atlantikom ľavicoví liberáli. Najmä z Európy pritom zaznievajú hlasy o tom, že voľný trh je mŕtvy a všetko treba regulovať. Z tohto Obama bude musieť vykľučkovať. Jeho víťazstvo vôbec nebolo také jednoznačné, ako vyzerá na prvý pohľad. Napriek takmer rekordnej účasti získal len o dva milióny hlasov viac ako pred štyrmi rokmi George Bush. Na slovo znárodnenie Obama veru amerických voličov nenaláka, aj keby bolo v slovníku hneď pri výrazoch zmena a nádej.