Pozrime sa opäť k susedom a neviem, či so závisťou, či so škodoradosťou. Premiér Klaus s ostro pravicovou rétorikou sa reforiem nedotkol. Zeman a Paroubek detto – s rétorikou ľavicovou. Topolánek sa do reforiem konečne pustil a bratia Česi si okamžite položili otázku:
„A čo z toho zdražovania budeme mať my radoví občania?“ A Topolánkovi to po dvoch rokoch zrátali. Nech si blogeri hovoria, čo chcú, myslím si, že demokracia – to je aj rozhodovanie sa medzi lepšou prítomnosťou s otáznou budúcnosťou. A to je ľavica. Pravica presadzuje tvrdú prítomnosť s nádejou do budúcnosti. Je možné robiť takú politiku, aby vás milovali vlastní voliči a potľapkávali po pleci zahraniční politici a investori? Vravím s Roháčom: Možno áno. Ale véééľmi ťažko.