Japonská vláda už od pondelka otvorene hovorí o problémoch ďalších reaktorov nielen vo Fukušime, ale aj v Onagawe. Čo sa môže stať?
Spomenuté elektrárne majú problémy s chladením aktívnej zóny reaktora. Nezapríčinilo ich však zemetrasenie, ale spôsobila ich vlna cunami, ktorá znefunkčnila potrebné zariadenia, zlikvidovala zásoby nafty a vodné nádrže. Navyše na tých dvoch blokoch s najväčšími problémami prestali fungovať aj rozvádzače elektriny v budove, takže keď elektráreň dostala rezervné naftové agregáty na výrobu elektriny, nemali ich k čomu pripojiť.
Na bloku číslo dva vo Fukušime bol v pondelok cez obed reaktor dokonca čiastočne bez vody.
Ten reaktor dlhý čas išiel dobre. Obsluhe sa totiž podarilo zachovať vo funkčnom stave čerpadlo, ktoré je poháňané parou. Keď ale čerpadlo prestalo fungovať, obsluha na to nebola pripravená a bol nedostatok vody. Prvý a tretí reaktor si však po havárii začal dovážať špeciálnou trasou vodu na chladenie a dopĺňanie z mora.
Hrozila tam podobná katastrofa ako v Černobyli?
Ani jeden z tých reaktorov nemôže vybuchnúť tak ako černobyľský reaktor. V Černobyli nastala nekontrolovaná reťazová štiepna reakcia počas plnej prevádzky. V japonskej elektrárni sa to nemôže stať, pretože obsluha ju bezpečne odstavila. Teraz aj keby došlo k postupnému taveniu reaktora, tak by kritický stav nemal nastať.
Roztavený reaktor však bezpečný nebude.
Keď sa roztavia palivové tyče, palivo z nich sa dostane do priestoru reaktora, odkiaľ ho môže vynášať voda určená na chladenie a palivo sa tak môže dostať do životného prostredia.
Nemôže sa na dne reaktora naštartovať reťazová reakcia, ktorá spôsobí požiar aj s hrozbou výbuchu?
Pravdepodobnosť je veľmi malá. Obsluha elektrárne totiž reaktor bude zalievať vodou. Grafitové tyče známe z Černobyľa sa v tomto type reaktorov nepoužívajú.
Problémy hlásia aj s Onagawy.
Tam je podobný problém ako vo Fukušime. Tiež majú problém s chladením.
Prečo Japonci postavili elektrárne tak blízko mora?
Nepredpokladali takú vysokú vlnu, aká išla po tomto zemetrasení. Veľa atómových elektrární po celom svete je postavených pri mori. Morskú vodu totiž môžu využívať na chladenie. A more je tiež veľmi výhodná trasa pre dopravu ťažkých zariadení, ktoré sa používajú v elektrárňach.
V dvoch fukušimských elektrárňach podľa oficiálnych stanovísk vybuchol vodík. Ako je možné, že tam vznikol a prečo vybuchol?
V primárnom okruhu je voda a palivové články sú vyrobené zo zirkónia. Keď sa články zahrejú na asi 1 100 stupňov, kyslík z vody sa naviaže na zirkónium a vodík uniká v podobe voľného plynu. Tým spôsobuje nárast tlaku v reaktore. Vo vrchnej časti reaktora je poistný ventil, ktorý ho chráni pred príliš vysokým tlakom. Vodík sa tak cez poistný ventil dostane do ochranného plášťa reaktora. Keď však aj v plášti začne narastať tlak, obsluha je nútená plyn odpustiť do reaktorovej sály. Tam sa vodík zmieša so vzduchom a vytvorí výbušnú zmes.
Môže sa takéto niečo stať aj v niektorej zo slovenských elektrární?
Áno, pri takých vysokých teplotách by vodík vzniknúť mohol. V súčasnosti sa však plánuje dodatočné zvýšenie bezpečnosti, vďaka ktorému sa začnú v našich elektrárňach používať zariadenia, ktoré zabezpečia zneškodnenie vodíka bez rizika výbuchu.
Vráťme sa do japonskej Fukušimy. Aké látky okrem pary a vodíka odtiaľ mohli uniknúť?
Bezprostredne je rizikový rádioaktívny jód 40, takisto mohlo uniknúť aj stroncium 137 či cézium 137. Organizmus však pred rádioaktívnym jódom možno chrániť jódovými tabletkami. Rádioaktívne cézium je plynné. Stroncium 137 je však nepríjemné tým, že sa včlení do štruktúry kostí. Táto látka sa však nachádza napríklad aj v uhlí. Horšie by však bolo, keby do životného prostredia začali unikať takzvané transurány. Tie však zatiaľ neunikajú.
Oficiálne zdroje hovoria, že radiácia unikla najmä pri prvom výbuchu a pri druhom bola prakticky zanedbateľná. Ako je to možné?
Pri prvom výbuchu neuniklo do životného prostredia veľa rádioaktívnych látok. Takže stúpnutie úrovne radiácie medzi prvým a druhým výbuchom mohlo byť relatívne malé.
Čiže v tomto prípade sa nedá hovoriť, že oficiálne zdroje poskytli neúplné informácie, ako sa stalo po prvom výbuchu?
Treba si uvedomiť, že pred prvým výbuchom v elektrárni prestalo fungovať prakticky všetko. Obsluha tak nemala žiadne informácie, nepoznala výsledky meraní. Informácie navyše prúdia tak, že obsluha ich podá v japončine do centrály. Tam ich preložia do angličtiny. Pri preklade môžu vzniknúť nedostatky – stačí ak spravia jediný preklep a informácia môže vyznieť úplne inak.
Je to v poriadku, že sa informácie rôznili v hodnotách nameraného žiarenia?
Je veľmi ťažké predpokladať, kto spravil chybu. Fakt však je, že japonská vláda sa rozhodla evakuovať v prvom momente obyvateľov z päťkilometrového okruhu. Keď kabinet zistil, že problém môže byť väčší, prikázal evakuáciu v dvadsaťkilometrovom okruhu. Takže pre obyvateľov spravila vláda všetko maximálne korektne. Takisto je fakt, že namerané úrovne radiácie sú relatívne nízke. U nás sú povolené limity pre obyvateľa jeden milisievert, tam bola nameraná radiácia na úrovni 1,2 milisievertu.
Objavili sa však informácie, že robotníci priamo v elektrárni dostali väčšie dávky žiarenia.
V jednej zo správ napríklad odznelo, že poistný ventil otvárajú pomocou kompresora, ktorý tam priniesli. Niekto teda musí prísť do reaktorovej sály a ventil otvárať a zatvárať. Vedúci elektrárne však určite riadia činnosť robotníkov tak, aby nedostali príliš vysoké dávky žiarenia.
Môže problém s nedostatkom vody určenej na chladenie reaktora nastať aj na Slovensku?
My máme úplne inú technológiu. Naše reaktory majú veľmi veľkú zásobu vody, a tak u nás začína byť kritická situácia až približne po šiestich hodinách od úplného výpadku všetkých zariadení v elektrárni. Voda medzi zásobníkom a reaktorom totiž začne prirodzene cirkulovať a ochladzuje tak aktívnu zónu. My navyše máme v elektrárňach štyri zálohy čerpadiel. Keby všetko toto zlyhalo, existuje možnosť priviezť vodu v cisternách a načerpať ju do systému. Existujú navyše ešte ďalšie možnosti.
Na aké silné zemetrasenia sú pripravené elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach?
Veľmi zhruba povedané na zemetrasenie medzi piatym a šiestym stupňom Richterovej stupnice. To znamená, že keby sa zem pod elektrárňou pohybovala v prípade Bohuníc rýchlosťou 0,34 metra za sekundu a v Mochovciach približne 15 centimetrov za sekundu, elektrárne by odolali.
Neďaleko Mochoviec boli vlani záplavy. Nehrozí v budúcnosti zaplavenie atómky, a teda podobná udalosť ako v Japonsku?
Hron je za kopcom. Taká vysoká hladina v rieke nemôže byť.