„Nariadil som vláde, aby zastavila tranzit (zemného plynu) cez Bielorusko, kým Gazprom nezaplatí,“ cituje Lukašenkove slová SITA počas stretnutia s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom. Podľa Lukašenka obe krajiny čelia otvorenej „plynovej vojne“.
Hovorkyňa Európskej komisie pre oblasť energetiky Marlene Holznerová v utorok uviedla, že stupňujúci sa spor medzi Ruskom a Bieloruskom môže ovplyvniť 6,25 percenta spotreby plynu v EÚ. „Jedinými troma krajinami, ktoré môžu byť postihnuté, sú Litva, Nemecko a Poľsko,“ dodala. V tejto súvislosti Alexander Medvedev, generálny riaditeľ Gazpromexportu, pre agentúru RIA Novosti vyhlásil: „Urobíme všetko, čo od nás závisí, možné i nemožné, len aby netrpeli európski spotrebitelia.“
Konflikt odštartoval práve ruský koncern Gazprom, ktorý vyčíslil bieloruské nedoplatky za dodaný plyn na 163 miliónov eur. Naopak, Minsk tvrdí, že ruská štátna plynárenská firma mu za tranzit dlhuje takmer 210 miliónov eur. „Nezaplatili nám doteraz ani kopejku,“ povedal Lukašenko Lavrovovi na rokovaní v Minsku. Bielorusko už pohrozilo, že ak Moskva neurobí nápravu a bude pokračovať v škrtení dodávok plynu, tak začne odoberať potrebný objem z potrubia určeného na dodávky do Európy.
Napriek „hromom a bleskom“ z Minska v Moskve veria, že napokon z tohto „mraku pršať“ nebude. Ako v utorok povedal novinárom Sergej Kuprijanov, oficiálny predstaviteľ Gazpromu, bieloruská strana nesmie miešať hrušky s jablkami. Podľa neho ide o rozdielne kontrakty s „úplne rozdielnymi sankciami v prípade porušenia záväzkov“. Ešte v pondelok Kuprijanov nevylúčil možnosť, že v prípade pokračujúcich nezhôd s Minskom Gazprom zvýši dodávky plynu do západnej Európy cez ukrajinskú sieť plynovodov.
„Verím však, že tak napokon nebudeme musieť urobiť a že sa nebude opakovať situácia s Ukrajinou na začiatku roka,“ povedal Kuprijanov po tom, čo ruský koncern poslal list do centrály únie v Bruseli s upozornením na oklieštené dodávky do Bieloruska, ako aj o situácii týkajúcej sa zabezpečenia dodávok ruského plynu do Európy.