Ako hrozby sa v tomto prípade najčastejšie spomínajú Irán a Severná Kórea. „Dosiahli sme prvý krok na ceste k dlhodobému cieľu,“ komentoval Rasmussen pokrok v budovaní obranného systému, ktorý by mal byť úplne funkčný v roku 2018.
Projekt naďalej počíta so zapojením Ruska, lenže obidve strany nevedia nájsť spoločnú reč, ako má spolupráca vyzerať. Moskva napríklad požaduje prístup ku kontrole štítu takým spôsobom, že by sa dostala k utajovaným vojenským technológiám, s čím aliancia nemôže súhlasiť. Rusi zároveň opakujú podozrenie, že projekt je namierený aj proti nim. „Zámerom protiraketového štítu nie je ohrozovanie Ruska,“ ubezpečil Rasmussen.
Súčasti obranného systému NATO sa teraz nachádzajú v Španielsku, Turecku, Rumunsku a Poľsku. Aliancia prevzala priamu kontrolu nad radarmi umiestnenými v Turecku. Americké lode schopné podieľať sa na protiraketovej obrane v Európe dokážu v prípade potreby fungovať pod operačným velením NATO.
Dvojdňový summit, ktorý sa skončil včera v Chicagu, mal zároveň na programe tému Afganistanu. So stiahnutím zahraničných vojsk sa počíta do konca roku 2014. NATO potom ráta s tým, že bude finančne podporovať tamojšie bezpečnostné zložky, čo si ročne vyžiada 3,2 miliardy eur. Časový rámec podpory bude určený na obdobie rokov 2015 – 2025. Slovensko by malo každoročne prispieť sumou pol milióna eur. Dve tretiny bremena zostanú na pleciach USA, od spojencov očakávajú, že sa poskladajú na zvyšnú sumu. Napríklad od Francúzska by chceli ročný príspevok 200 miliónov eur.
Veľmi dôležité bude, ako si NATO dokáže zariadiť odsun vojenskej techniky z Afganistanu. „Kľúčovú úlohu zohrá Pakistan,“ zdôraznil turecký diplomat Mehmet Ceylan. Rokovania s touto krajinou však boli pred summitom na mŕtvom bode. Pakistan si chce účtovať za prechod každého nákladného auta 5-tisíc dolárov, hoci dosiaľ to bolo 250 dolárov.
Američania, ktorí majú v Afganistane najviac vojenských strojov, sa netaja tým, že pakistanská trasa je nevyhnutná, ak sa má táto technika stiahnuť podľa plánu. „Potrebujeme otvoriť túto pozemnú cestu,“ upozornil nedávno generál William Frase, šéf velenia USA pre prepravu. Američania tadiaľ v roku 2011 premiestnili až 35-tisíc nákladných kontajnerov. Pakistan potom hraničný priechod uzavrel v reakcii na nálet, pri ktorom USA vlani v novembri omylom zabili 24 pakistanských vojakov.