Prví protestujú, že novela okliešti práva zamestnancov a zníži ich životný štandard. Podľa druhých prináša ešte väčšiu byrokraciu a chaos. Odborníci pridávajú, že skomplikovanie kolektívneho vyjednávania a jeho presun na jednotlivé podniky môže zvýšiť sociálne napätie.
Odborárom vyhovovali pravidlá zavedené vlani za ministerky práce Viery Tomanovej (Smer). Tie povoľovali vyššiu kolektívnu zmluvu automaticky rozšíriť na väčšinu zamestnávateľov pôsobiacich v rovnakom odvetví, a to aj bez ich súhlasu. „Je zvláštne, že vláda, ktorá sa vraj podujala ozdraviť verejné financie, bráni rozširovaniu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Mala by konať presne naopak,“ komentoval zrušenie tohto stavu podpredseda Odborového zväzu KOVO Anton Mifka. Tvrdí, že podľa prieskumov prinášajú také zmluvy zamestnancom o 8 až 10 percent vyššie mzdy, z ktorých plynú štátu vyššie dane aj odvody.
Zamestnávatelia zasa poslednú úpravu označujú za zle pripravenú. „Novela je hlúpa a zbytočná. Iba zvyšuje pravdepodobnosť zmätkov, ktoré v tejto oblasti panujú,“ tvrdí hlavný vyjednávač zamestnávateľského zväzu strojárov Juraj Borgula. Vyčíta jej, že nevrátila aspoň stav z čias druhej Dzurindovej vlády. Vtedy boli súčasťou kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa presné menovité zoznamy podnikov, na ktoré sa zmluvy vzťahovali a museli s tým súhlasiť. Posledná decembrová novela rozširovanie zmlúv znovu podmienila súhlasom zamestnávateľov, nejde však len o jednotlivé podniky selektívne navrhnuté na zoznam, ale plošne všetky z odvetvia. „Je síce vopred jasné, že väčšina z nich súhlasiť nebude. Namiesto 80 firiem ich však teraz bude treba osloviť 800. Taký guláš tu hádam ešte nebol,“ hovorí Borgula.
„Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa z princípu nie sú férové,“ myslí si analytik M.E.S.A. 10 Ján Marušinec. Podľa neho by ani vôbec nebol o ne záujem, keby sa Slovensko vrátilo do obdobia spred hospodárskej krízy. Vtedy totiž boli zamestnávatelia nútení bojovať o zamestnancov a lepšie podmienky im ponúkali celkom prirodzene. „Otázne je, či bolo vhodné ísť cez poslaneckú novelu a preskočiť tak napríklad dôležitú odbornú diskusiu na túto tému,“ myslí si.
Podľa Pavla Kárásza z Prognostického ústavu SAV však nie vhodné úplne brániť rozširovaniu vyšších kolektívnych zmlúv, pretože by v konečnom dôsledku boli znevýhodnení zamestnanci. „Ak by kolektívne vyjednávanie zostalo len na jednotlivých podnikoch, mohlo by to viesť k prílišnej dominancii zamestnávateľov. A následne k vlnám štrajkov nespokojných zamestnancov,“ zdôraznil Kárász.