Svoju expertnú správu zverejnil Toršin v nie najpriaznivejšej chvíli, keď aj ruská verejnosť diskutuje o súvislostiach medzi masakrom v denverskom kine, pri ktorej minulý týždeň prišlo o život dvanásť ľudí, a ústavou garantovanom práve Američanov držať zbrane. Mimochodom, v štáte Colorado za posledný týždeň stúpol predaj zbraní o vyše 40 percent. Mnohí Američania si totiž robia zásoby pre prípad, že by úrady pod vplyvom krvavej tragédie sprísnili liberálne pravidlá pre vlastníctvo strelných zbraní.
Toršin však z denverského masakru neviní voľný prístup k strelným zbraniam. „Sú ľudia, ktorí si opití sadnú za volant a zrazia deti. Zakážeme autá? Alebo kuchynské nože, ktorými sa v Rusku pácha 40 percent vrážd?“ argumentuje pre denník Komsomolskaja pravda.
„Ak človek netrpí psychickou chorobou, nie je alkoholik ani narkoman, mal by dostať lepšiu príležitosť sa brániť. Zlosyni sa ozbrojili už dávno,“ tvrdí senátor, podľa ktorého nie je v silách polície ochrániť všetkých občanov.
Legálny predaj doteraz zakázaných krátkych strelných zbraní a povinné poistenie vlastníkov pred následkami by podľa expertnej správy priniesli do štátnej pokladnice za päť rokov viac ako 27 miliárd eur. Pištole v cene okolo 225 eur by si vraj mohlo kúpiť až 11 miliónov Rusov.
Obavy kritikov z rastu zločinnosti Toršin odmieta a tvrdí, že za cára, keď bolo povolené si revolver opatriť, sa páchala len polovica vrážd oproti rokom sovietskej moci s prísnymi obmedzeniami na držanie zbraní. Prívrženci návrhu tiež pripomínajú, že legalizácia krátkych zbraní v postkomunistických štátoch ako Moldavsko či Estónsko nevyvolala nárast kriminality, ale, naopak, jej niekoľkonásobný pokles.
Až doteraz majú Rusi povolené vyzbrojiť sa poľovníckymi brokovnicami či zbraňami s obmedzenou účinnosťou, ako sú plynové pištole, spreje s dráždivým plynom či elektrické paralyzéry. Podmienkou je lekárska prehliadka, zbrojný pas vydávaný políciou či vlastníctvo trezoru na prechovávanie zbrane. V legálnom držaní majú Rusi približne sedem miliónov zbraní. Počet tých nelegálnych sa odhaduje na desať miliónov.
Ohlasy na Toršinov návrh sú skôr záporné. „Voľný predaj zbraní spravidla vedie ku krviprelievaniam, ako ukázali udalosti v USA a Nórsku. Zbraňou chlapa majú byť jeho päste,“ tvrdí niekdajší veliteľ elitnej ruskej výsadkárskej jednotky Georgij Špak. Nápad považuje za životu nebezpečný, pretože v Rusku si možno za úplatok vybaviť akékoľvek lekárske potvrdenie, čistý výpis z trestného registra či iné doklady. A pod vplyvom alkoholu sa každý rok pácha 24-tisíc vrážd.
Rezervovane sa k iniciatíve stavia vláda i Kremeľ. „Považujeme ju za neaktuálnu,“ povedal pre denník Izvestia nemenovaný zdroj z aparátu premiéra Dmitrija Medvedeva. „Ešte to neprešlo diskusiou. Táto otázka nie je na programe dňa,“ poznamenal Dmitrij Peskov, hovorca prezidenta Vladimira Putina.
Podpredseda Rady federácie, známy svojimi väzbami na zbrojársku loby, si však verí, že najneskôr do októbra návrh rozpracuje do podoby, aby o ňom mohli rozhodnúť buď poslanci v parlamente, alebo občania v plebiscite. Vo vlaňajšom prieskume agentúry Levada sa síce proti legalizácii vlastníctva zbraní vyslovili až štyri pätiny opýtaných, šéfredaktor časopisu Kalibr a predseda združenia Zbraň občanov Alexandr Kudriašov je však presvedčený, že nálady spoločnosti sa menia. „Ak by sa referendum konalo teraz, za legalizáciu by hlasovalo asi šesťdesiat percent Rusov,“ cituje ho BBC.