Mnohí odborníci a politológovia hodnotia stredopravé alebo pravicové vlády ako krehkejšie ako napríklad vlády pod vedením šéfa Smeru Roberta Fica, Radičová to tak však nevníma.
Zásadné je, v akom čase preberáte vládu
„Koho zaradíme do bloku stredopravicových strán? To je diskutabilné, pretože aj v súčasnosti sa zvykne Progresívne Slovensko zaraďovať do bloku stredopravicových strán, čo je zásadný omyl. Je to ľavicová liberálna strana. Takže viete, to vytváranie blokov na základe jednej alebo dvoch spoločných čŕt je omyl,“ vysvetľuje sociologička.
Čítajte viac Črtá sa dohoda, Smer zahmlieva. Vzdal sa Pellegrini postu premiéra? Vznik trojkoalície so SNS urýchľovalo KDH
Z hľadiska vzťahu ku koalíciám je podľa nej vyhraneným príklad aj rok 2012, kedy na Slovensku vládol Smer v jednofarebnej vláde a napriek tomu trvalo jej zostavenie 21 dní. Aj keď vládol sám. „V priebehu vládnutia bolo niekoľko kolízií z dôvodu korupčných káuz a výmen ministrov. Či na obrane, v školstve, v zdravotníctve. Prišlo dokonca k odvolaniu a odstúpeniu predsedu parlamentu a podobne. A to bola jednofarebná vláda,“ hovorí Radičová.
Podľa nej sa nedá konštatovať, že ak ide o koalíciu zloženú z viacerých strán, tak bude mať problémy a pokiaľ vládu zloží Smer, tak je to záruka stability. „Jednofarebná koalícia Smeru mala krízy a problémy počas vládnutia. Zásadné je, v akom čase preberáte vládu. Štyrikrát sme zažili predčasné voľby. Vždy to boli situácie, kedy bolo Slovensko v krízovej alebo kritickej situácii. Vláda, ktorú som mala tú česť viesť, to bola hlboká finančná kríza,“ skonštatovala.
Slovensko dnes rieši deficit na úrovni okolo šiestich percent, v časoch Radičovej vlády bol na úrovni okolo sedem až osem percent. „Iné je, keď vládnete v relatívnej konjunktúre a pokoji a iné, keď máte tzv. vyprázdnenú „špajzu“ alebo nemáte na stole nič. Musíte konsolidovať a riešiť krízu. To sú neporovnateľné situácie, pretože tá koalícia je vystavovaná k prijímaniu aj veľmi nepopulárnych rozhodnutí. Nemá inú voľbu,“ myslí si.
Hlas sa od Smeru líši v dvoch veciach
Hlas čelí od svojho vzniku nálepke „Smer 2“, ktorú v predvolebnej kampani aj počas súčasných koaličných rokovaní oživuje najmä OĽaNO. Podľa Radičovej má každý svoj príbeh aj svoju minulosť. „Hlas má minulosť Smeru. O tom niet sebe menšej diskusie ani pochybnosti. To je fakt. K tomuto faktu sa pridáva snaha odlíšenia sa od Smeru po roku 2018,“ zhodnotila Radičová s tým, že snaha bola viditeľná v dvoch líniách.
„Prvá je iný štýl politiky. Taký umiernenejší spôsob Smeru. A druhá je zahranično-politická orientácia, ktorú až dodnes Peter Pellegrini formuluje jednoznačne ako kontinuitu zahranično-politickej orientácie, teda vrátane podpory Ukrajiny, pevného členstva v EÚ, NATO a podobne. To sú také dva základné odlišujúce znaky, ktoré dokonca formuluje Peter Pellegrini ako červenú čiaru, ktorú nemieni prekročiť,“ uviedla.
Čítajte viac Bugár pre Pravdu: Pellegrini ako premiér vo vláde PS? Bol by zárukou stability, no bola by to krehká koalícia
Zároveň ho to odlišuje aj od SNS. „SNS je stranou Roberta Fica. To je zlepenec niekoľkých zástupcov a poslancov iných strán, ktoré sú úplne otvorene proti členstvu v EÚ, sú to reprezentanti dezinformačnej scény, dokonca proruskej televízie na Slovensku. Takže je to úplne nepredvídateľný spolok poslancov,“ povedala. Z pôvodnej SNS ostal v klube len predseda strany Andrej Danko. „Minulosť nepustí, keď bol v svojej pozícii tak bol 6-krát v Moskve, a ani raz v Bruseli,“ hovorí.
Je nejaká šanca, aby sa Pellegrini dohodol s PS? „Budem vychádzať z toho, čo vraví sám Peter Pellegrini. Tvrdí, že má bližšie k Smeru než k PS. Napokon v celej kampani to bolo úplne zrejmé. Veď v mnohých programových tézach hovoril doslova a do písmena to isté, čo hovoril pán Fico. Či už išlo o konsolidáciu verejných financií, o zameranie v oblasti sociálnych istôt, o 13. dôchodky a tak ďalej. To boli úplne tie isté tézy,“ konštatuje.
Dôležité sú kompromisy a dohody
Radičová zaspomínala aj na to, aké to je skladať koalíciu. Išlo o štandardný proces, počas ktorého sa hľadajú priesečníky. „Vždy, keď sa v koalícii ocitne kombinácia na jednej strane konzervatívnej politickej strany, na druhej liberálnej, tak sa dá očakávať, že to hľadanie priesečníkov je komplikovanejšie, alebo ťažšie ako v prípade, ak sú to politické subjekty z jednej strany spektra,“ uviedla.
Podobne, ako sú rozdiely v hodnotových otázkach medzi PS a KDH, tak boli v minulosti aj medzi SaS a KDH. „Postupovali sme spôsobom, že najprv prebehli bilaterálne rozhovory, čo je prirodzené, a až v istom momente nájdenia priesečníkov som pozvala k rokovaniu už zástupcov všetkých zúčastnených strán,“ uviedla.
No a jednou z tém, ktorá bola rozdeľujúca, boli práve hodnotové otázky. „Bola uzatvorená dohoda, že keďže sme preberali Slovenskú republiku v situácii skoro osempercentného deficitu a finančnej krízy, tak prvé dva roky sú úplne iné priority. A na tom bola zhoda a dohoda,“ povedala. K týmto témam sa podľa Radičovej mali vrátiť až v čase dvoch či jedného roka pred voľbami. „Kde prirodzene už prichádza nová súťaž medzi politickými stranami, lebo sa blížia voľby,“ ozrejmila.
Radičovej vlády však nevydržala a v októbri 2011 padla. Smer mal vtedy v opozícii vyše 60 mandátov a ako už je pri Robertovi Ficovi zvykom, z opozície dáva všetkým zabrať. „No bola to veľmi tvrdá opozícia, robili si svoju prácu profesionálne a štýlom pre mňa cez červenú čiaru. Veľmi agresívne. Napokon Smer má veľmi agresívny štýl politiky dlhodobo,“ spomína Radičová.
V tom čase bol v parlamente aj líder Hlasu Peter Pellegrini. Bývalá premiérka si ho pamätá skôr z čias, keď bola v opozícii ona. „Ja si na neho spomínam presnejšie ani nie v časoch, keď sme my boli pri moci, ale keď som bola poslankyňa a boli sme v opozícii. Spomínam si, že mnohé prilepené dodatky k zákonom boli predkladané práve pánom Pellegrinim,“ dodala.