Dokopy na prémie minula takmer pol milióna eur. Každý pracovník dostal štvrtinu platu, čo pre bežných zamestnancov predstavuje v priemere 245 eur, pre členov vedenia 566 eur. Odborníci to kritizujú a hovoria o nekorektnom prístupe k pacientom aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
„Škrtá sa v nemocniciach, ktoré sa zadlžujú, redukujú sa služby a poisťovňa neprepláca výkony za pacientov tak, ako by mala. Je to vyslovene neseriózne najmä voči pacientom,“ povedal viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger. Ako dodal, Všeobecná zdravotná má ešte aj nesplatené dlhy, ktoré sa ku koncu roka vyšplhali na 70 miliónov eur.
Šetrenie zadlženej Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa navyše odrazilo aj na nových zmluvách, ktoré zástupcovia nemocníc priamo označili za likvidačné. Zdroje, ktoré im v nich totiž poisťovňa ponúka, ani zďaleka nepokrývajú reálne náklady. Na škrty doplatili aj niektorí lekári, ktorí liečili podľa poisťovne „neekonomicky“, a tak ich poisťovňa nezazmluvnila.
Aj podľa analytika Slovenskej akadémie Petra Staneka nie je preto takmer polmiliónové vyplácanie odmien voči poskytovateľom, ale aj pacientom korektné. „Zvlášť v stave, v ktorom sú tisíce čakateľov na operácie, nezazmluvňujú oddelenia a rozprávajú o nutnosti redukovať celkový rozsah zdravotnej starostlivosti,“ povedal.
Najväčšej štátnej poisťovni Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dokonca ešte minulý rok nariadil ozdravné opatrenia, v rámci ktorých mala, okrem iného, znížiť náklady na prevádzku. „Všeobecná zdravotná poisťovňa len tak-tak unikla spod nútenej správy, pokiaľ teda v takýchto podmienkach vypláca odmeny, je to nemorálne,“ dodal Ottinger.
Prémie však boli zamestnancom vyplatené podľa hovorkyne poisťovne Petry Balážovej práve v súvislosti s plnením ozdravných opatrení. „Odmeny boli vyplatené v súvislosti s plnením opatrení uložených Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úlohy Všeobecná zdravotná poisťovňa zabezpečovala s nižším počtom zamestnancov, keďže k 1. novembru 2010 prepustila 15 percent pracovníkov,“ uviedla. Zdôraznila, že prémie boli vyplatené v súlade so zákonom a z prostriedkov vyčlenených na prevádzku. „Teda nie z peňazí určených na zdravotnú starostlivosť.“
Odborníci si aj napriek tomu myslia, že tieto peniaze mohli byť využité lepšie. „Pre poisťovňu by bolo omnoho rozumnejšie, keby použila tieto peniaze napríklad na financovanie prevenčných programov, ktoré by jej v budúcnosti ušetrili obrovské sumy nákladov pri klinických diagnózach, alebo na kontrolu platieb od poistencov,“ povedal Stanek. Pripomenul, že pol milióna eur by určite našlo využitie aj v nemocniciach, v ktorých je „katastrofálny stav z hľadiska technického vybavenia“. Zdravotná poisťovňa má totiž možnosť nevyužité peniaze pôvodne určené na vlastný chod, použiť na zdravotnú starostlivosť.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj napriek tomu problém vo vyplácaní odmien nevidí. Jeho predseda Ján Gajdoš to označil za legálny motivačný prostriedok. „Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dohliada nad tým, aby prevádzkové náklady neprekročili zákonný rámec,“ povedal Gajdoš.
Ministerstvo zdravotníctva na otázku, či je v poriadku, ak štátna poisťovňa v čase šetrenia a výrazných škrtov v nemocniciach vypláca odmeny, neodpovedalo. Hovorkyňa retortu Katarína Zollerová iba, podobne ako Všeobecná zdravotná, odkázala, že peniaze nešli z prostriedkov určených na zdravotnú starostlivosť a dialo sa tak na základe zákona.