Na to, aby sa kontrola ich účasti zvýšila, chýba zatiaľ politická vôľa. Poslanci tvrdia, že by to bolo nedôstojné. Príklady zo zahraničia pritom ukazujú, že dochádzku volených zástupcov možno sledovať aj dôraznejšie a ich absenciu tvrdo trestať.
Návrhy, aby sa viac dbalo na ich prítomnosť v rokovacej sále, väčšina poslancov odmieta. Argumentujú, že poslanecká práca nie je len o účasti na rokovaniach. To napríklad poslanci krajinského parlamentu v nemeckom Sasku sa musia nielen podpísať do prezenčnej listiny, ale nevyhnutná je aj ich prítomnosť na každom hlasovaní. Ak vtedy v sále chýbajú a nemajú dostatočné ospravedlnenie, musia zaplatiť pokutu 90 eur. Prízemná sála, v ktorej rokujú, má navyše sklené steny, takže ich vidia aj okoloidúci zvonku. „Ľudia tak poslancov môžu kontrolovať a oni zase nestrácajú kontakt s realitou,“ vysvetľujú nevšedné architektonické riešenie budovy miestni zamestnanci.
V slovenskom parlamente sa účasť kontroluje iba podpisom na prezenčných listinách. Poslanci sa podpisujú dvakrát – na dopoludňajšej a popoludňajšej časti rokovacieho dňa. Ak sa podpíšu, môžu z budovy bez problémov odísť. Najviac ich chýba v piatok, najmä ak sa dopredu dohodnú, že v ten deň nebudú hlasovať.
Podľa rokovacieho poriadku môže prísť poslanec bez ospravedlnenia najmenej na dvoch rokovacích dňoch parlamentu alebo výborov v mesiaci o polovicu platu, funkčného príplatku a paušálnych náhrad. Ak bez ospravedlnenia vynechá štyri rokovacie dni, príde o celý plat s príplatkami a náhradami. Plat bratislavského poslanca s paušálnymi náhradami je 3 345 eur a mimobratislavského 3 576 eur. Neúčasť na jednotlivých hlasovaniach sa však nepokutuje.
„Je úplným nepochopením poslaneckej práce, že tam musíme sedieť. Nie sme na základnej škole a mandát poslanca sa nevykonáva len v Národnej rade,“ tvrdí predsedníčka poslaneckého klubu strany Smer Jana Laššáková. Ako dodáva, rovnako dôležitá je i príprava zákonov, pripomienok k prerokúvaným materiálom či príprava na samotné vystúpenia v pléne.
Rovnaký názor má aj väčšina poslancov opozície, ktorým sa nepozdáva ani najnovší nápad poslanca Alojza Hlinu, aby poslancov kamery sledovali aj v laviciach. Podľa podpredsedu Mostu-Híd Lászlóa Solymosa „robiť z parlamentu Big Brother je nedôstojné“.
Pre poslanca a podpredsedu KDH Júliusa Brocku nie je táto téma podstatná. „Túto vec treba nechať na voličov. Nech sa zbavia poslanca, ktorý sa im nepozdáva,“ hovorí Brocka. Na voličov sa odvoláva i poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská. S kvalitou demokracie podľa nej súvisí, ako si voliči všímajú prácu poslancov a voči tým, ktorí sklamali, vyvodia zodpovednosť.
Poslanec SaS Juraj Droba uznáva, že poslanci by mali viac sedávať na rokovaniach parlamentu, ale podľa neho svedomím a vecou každého poslanca by malo byť, aby svoju prácu robil poctivo. „A voliči nech mu to spočítajú vo voľbách,“ vysvetlil.
Takéto argumenty však sociológ Ján Baránek považuje za bludy. V súčasnom volebnom systéme, kde si politické strany nominujú vlastných ľudí, takáto zodpovednosť podľa neho vôbec nefunguje, aj keď voliči majú možnosť prednostného krúžkovania kandidátov. „Prácu poslancov v parlamente voliči vôbec nekontrolujú,“ zhrnul Baránek.
Hlinov návrh mu však pripadá smiešny. Poslancov by síce motivoval k tomu, aby v sále sedeli, no pritom by mohli surfovať na internete, prezerať si Facebook či zabávať sa počítačovými hrami. „Oveľa efektívnejším nástrojom kontroly by bolo, keby parlament pravidelne vydával nejakú štatistiku o tom, ako sa ktorý poslanec podieľal na predkladaní návrhov, pripomienkovaní a podobne. Sledovať jeho aktivitu by bolo účinnejšie,“ zdôraznil Baránek.
Politológ Michal Horský pripúšťa, že vyššie požiadavky na voličskú kontrolu plnenia poslaneckých povinností sú legitímnou požiadavkou, hoci kontrola prostredníctvom kamier je podľa neho viac ako problematická. „Možno, že účinnejším spôsobom kontroly v duchu Hlinovej požiadavky by bolo, keby poslanci otestovali zariadenia ako náramky pre väzňov, ktorí majú domáci výkon trestu. Takáto požiadavka je totiž mimo zvyklostí európskej politiky,“ upozornil.
Europoslanci nie sú oveľa lepší
Poloprázdna rokovacia sála a nezáujem poslancov o dianie v nej nie sú iba obrazom slovenského parlamentu. Rovnaký pohľad sa často naskytá aj pri rokovaní europoslancov. Tých by mali k vyššej účasti na zasadaniach viesť príplatky za účasť.
Len čo sa ráno zapíšu do prezenčnej listiny, k ich platu vo výške približne 7 340 eur a paušálnym náhradám na úrovni 3 890 eur sa pripočíta 284 eur za každý rokovací deň, ktorých je zväčša dvanásť v mesiaci. Hoci v konečnom dôsledku si tak môžu zarobiť viac ako 14 700 eur, ako pred časom ukázala reportáž nemeckej stanice RTL, ani to ich nedokáže dostatočne motivovať. Kamery totiž zachytili, ako mnohí z nich najmä v posledné rokovacie dni prichádzajú k prezenčným listinám nabalení s kuframi ešte pred siedmou či ôsmou ráno, podpíšu sa a vzápätí odchádzajú na letisko. Keď sa reportér snažil zachytiť piatkový obraz typickej fronty pred prezenčným pultom a utekajúcich europoslancov, parlamentná ochranka ho z budovy parlamentu v Štrasburgu vykázala.
Írska poslankyňa Kathy Sinnottová, ktorá o siedmej ráno tvrdila, že môže odísť, lebo už odpracovala sedem hodín, televízii priamo pred kamerou pohrozila žalobou.