Poslanci SaS si svoj hlasovací lístok aj s preukazom odfotili ako dôkaz, že dodržiavajú dohody. Právnici, ktorých oslovil denník Pravda, prezentovali na celú vec rozdielne stanoviská.
Ústavný právnik Peter Kresák tvrdí, že za hlasovacou plentou si každý môže robiť, čo chce, teda aj fotiť. Ak však poslanci zverejnili fotografie s hlasovacím lístkom, tak je to pre neho problém.
Eduard Bárány z Ústavu štátu a práva SAV povedal, že hlasovanie občanov vo voľbách slúži ako ochrana voliča. Pri hlasovaní v parlamente vidí viac významov. Nejde len o ochranu hlasujúceho poslanca, ale aj o zabránenie väzby volenej osoby na poslancov a politické strany. Tajné voľby tak majú vplyv na reálnosť nezávislosti generálneho prokurátora.
Bárány si myslí, že zverejnením fotografií poslancov SaS existuje vierohodný dôkaz o tom, kto ako hlasoval. Problém je podľa neho v tom, že poslanec nezverejnil len vlastné hlasovanie, ale nepriamo aj hlasovanie kolegov. Z celkových výsledkov a časti zverejnených hlasov sa dá potom ľahšie určiť, ako hlasoval zvyšok poslaneckého grémia. Bárány sa obáva, že počin SaS môže poslúžiť ako zlá inšpirácia pre komunálne voľby v obciach s menším počtom obyvateľov.
Právnik Ján Čarnogurský vychádza zo zásady zo starého Ríma, že vôľa neporušuje právo. Povedané inými slovami poslanec, ktorý zverejnil svoje hlasovanie, tak s tým súhlasil a nešlo o porušenie tajnosti hlasovania. Podobný názor má aj bývalý predseda Ústavného súdu ČSFR Ernest Valko. Podľa neho fakt, že poslanec zverejnil svoje hlasovanie, nemalo vplyv na tajnosť voľby.
Opozičný Smer fotenie hlasovacích lístkov považuje za porušenie slobodného výkonu poslaneckého mandátu a tajnej voľby ako takej. „V čom je tá tajnosť?“ spýtal sa predseda Smeru Robert Fico. Zvažuje preto, že sa obráti na Ústavný súd. Bárány si so záujmom prečíta, čo Smer v podaní uvedie. Dodal, že ústavné súdy na celom svete sú veľmi zdržanlivé, keď o posudzovanie postupov vnútri parlamentu.