Prezident by mal byť autorita

Slovensko je parlamentná demokracia a traja ústavní činitelia nemajú medzi sebou vzťahy nadradenosti a podradenosti, ako je to vo firme. Každý z nich má jasne stanovené právomoci a povinnosti. Pozývanie si ministrov či predsedu vlády na koberec a dohováranie im či určovanie, čo môžu a čo nie, do kompetencií prezidenta nepatrí. I keď prezident SR vymenúva a odvoláva predsedu vlády a vymenúva a odvoláva ostatných členov vlády, je však pri nich viazaný návrhom predsedu vlády.

Preto aj vyjadrenia kandidáta na prezidenta Andreja Kisku o tom, že ak by sa prijímal zákon, ktorý bude škodiť živnostníkom alebo malým a stredným podnikateľom, tak by si zavolal najskôr ministra a ak by to nepomohlo, tak aj premiéra a diskutoval by s ním, prečo chcú prijímať škodlivý zákon, sú nepodložené kompetenciami a výsledok týchto pohovorov by nebol pre nich záväzný.

Prezidentskému úradu určuje ústava aké sú vzťahy medzi ústavnými činiteľmi. „Ak si myslí pán Kiska, že zavoláte premiéra a dáte mu pokyn, tak to tak nefunguje. Vy si ako prezident môžete pozvať premiéra či predsedu parlamentu a môžete s nimi hovoriť,“ povedal premiér a kandidát na prezidenta Robert Fico.

Z doterajších vyhlásení Andreja Kisku tiež vyplýva, že prvý muž štátu by mal prevziať záštitu nad okrúhlymi stolmi odborníkov vyjadrujúcich sa k problémom, ktoré trápia spoločnosť. Z týchto diskusií by podľa neho mohli vzniknúť podklady, ktoré hlava štátu môže predložiť vláde, príslušnému ministrovi alebo poslancom parlamentu. Tak to však nefunguje. Zákony väčšinou predkladá vláda a tie môžu pripomienkovať nielen odborníci, ale aj široká verejnosť. Prezident nemôže sám navrhovať zákony a nemá ani slovo pri tvorbe napríklad štátneho rozpočtu. Svoj názor môže vyjadriť akurát podpísaním či vetovaním zákonov schválených v parlamente. Poslanci v takých prípadoch však stále môžu prezidentovo veto zlomiť kvalifikovanou väčšinou 76 hlasov. Prezident sa môže zúčastňovať aj na rokovaní vlády a na požiadanie môže vystupovať aj v parlamente.

Kiskov protikandidát, premiér Robert Fico hovorí, že prezident má hľadať riešenia predovšetkým tam, kde sa ťažko hľadá dohoda. „Prezident by nemal nahrádzať opozíciu ani parlament a vyvolávať napätie,“ upozornil Kisku v jednej z predvolebných de­bát.

Svoje názory na dianie na Slovensku môže prezident vyjadriť v každoročnej správe o stave republiky. „Práve to je príležitosť, keď od neho spoločnosť očakáva nejaký komplexný pohľad a zhodnotenie či poukázanie na to, ako na tom sme,“ tvrdí politológ Pavol Marchevský.

Odborníci upozorňujú, že spoločnosť hľadá v najvyššom štátnikovi najmä silnú osobnosť. „Tieto voľby nie sú o prezidentských kompetenciách, ale o tom, že sa hľadá nejaká osobnosť, ktorá by dôstojne reprezentovala Slovensko v medzinárodnom dianí,“ hovorí sociológ Stanislav Buchta. Prezidentov pracovný program tvoria najmä stretnutia s veľvyslancami a inými zahraničnými návštevami, či cesty do zahraničia a verejné vystúpenia. Vplyv na dianie v spoločnosti má však autorita samotného úradu. Nový prezident, ktorého si zvolia občania, nebude mať väčšie právomoci ako jeho predchodcovia. Prezident má silné slovo aj pri vymenúvaní vedenia justičných orgánov, v určitých situáciách môže rozpustiť parlament, dôležitá je aj jeho právomoc vyhlásiť referendum.

Ústavní právnici sa zhodujú, že súčasné kompetencie hlavy štátu by sa nemali posilňovať, v snahe predísť sporom by sa však mali spresniť. Platí to najmä v prípadoch, keď prezident vymenúva predstaviteľov viacerých štátnych inštitúcií, pričom nemá určenú lehotu, dokedy musí rozhodnúť. Významnú právomoc pridalo prezidentovi aj rozhodnutie Ústavného súdu z októbra 2012, podľa ktorého môže prezident odmietnuť vymenovať do funkcie generálneho prokurátora z dôvodov, ktoré sa vzťahujú na osobu prokurátora. To isté by mohlo platiť pri iných funkciách, do ktorých vymenúva prezident, teda napríklad aj pri zmene vedenia Najvyššieho súdu.

Podľa ústavného právnika Ivana Šimka kompetencie hlavy štátu zodpovedajú moderným ústavným systémom parlamentných republík, ale neznamená to, že by sa nemalo rozmýšľať o niektorých drobných úpravách. „Vo všeobecnosti by mala platiť zásada, a v ústave by to malo byť jasnejšie napísané, že tam, kde prezident rozhoduje alebo spolurozhoduje, by to mala byť jeho suverénna právomoc. Teda, že ak vymenúva, môže aj nevymenovať,“ mieni Šimko. Podľa právnika prezident má silný mandát a nemal by pôsobiť len ako ceremoniár.