Vzťahom medzi Moskvou a Dušanbe nedávno veľmi uškodil atentát neďaleko Moskvy, ku ktorému sa prihlásil takzvaný Islamský štát. Teroristi s tadžickým občianstvom 22. marca zavraždili v koncertnej hale v Krasnogorsku až 145 ľudí. Odvtedy ruské bezpečnostné zložky venujú zvýšenú pozornosť nielen Tadžikom, ktorí prekračujú hranice, ale aj tým, čo sa v Rusku nachádzajú. A tí cítia čoraz viac, že sú na jeho teritóriu nevítaní.
Po zabíjaní v Krasnogorsku netrval nehostinný prístup Rusov k Tadžikom krátkodobo, pokračuje doteraz. V Dušanbe si preto pred piatimi dňami predvolali ruského veľvyslanca, aby mu tlmočili vážne znepokojenie, že ruskí pohraničníci bránia tadžickým občanom prechádzať cez hranice. Rezort diplomacie ho upozornil, že tieto nepríjemnosti naberajú masový rozmer. Posun k lepšiemu však po sťažnosti nenastal. O necelých 48 hodín preto tadžické ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo toto vyhlásenie: „Odporúčame občanom, aby sa dočasne vyhli cestovaniu na ruské územie všetkými druhmi dopravy, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné."
V utorok (30. apríla) šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov zatelefonoval tadžickému rezortnému kolegovi Sirodžiddinovi Muhriddinovi, aby ho ubezpečil, že sprísnený režim pri vstupe do krajiny je dočasný. Nezmienil sa však, ako približne dlho potrvá. „Nie je namierený proti konkrétnemu národu alebo náboženstvu," citovali Lavrova noviny Vedomosti. Muhriddin dal prvýkrát najavo nevôľu pred desiatimi dňami, keď vyhlásil, že v Rusku sa začala proti Tadžikom kampaň, ktorá vedie k ich pranierovaniu.
Kremeľ sa zatiaľ k medzištátnej roztržke nevyjadril. Je však jasné, že Tadžici sa ocitli pod drobnohľadom na pokyn prezidenta alebo s jeho tichým súhlasom, pretože v Rusku sa bez odobrenia od Vladimira Putina nikdy neudejú citlivé či dôležité rozhodnutia.
Realita na hraničných priechodoch vyzerá tak, že Rusi si jednoznačne posvietili na Tadžikov. „Občanom z ostatných štátov nerobia problémy. Svedkovia hovoria, že pohraničníci intenzívne kontrolujú cestujúcich pri vstupe, vypočúvajú ich, prezerajú im mobilné telefóny a iba občanov Tadžikistanu nevpúšťajú," informoval server RTVI. Táto situácia je na hraniciach medzi Ruskom a Kazachstanom, ktorý Tadžici cestujúci autom využívajú ako tranzitnú krajinu .„Na jednom hraničnom priechode uviazlo zhruba tisíc Tadžikov," upozornil server Moscow Times.
Podobne nepríjemne to vyzerá v Moskve, ktoré má priame letecké spojenie s Dušanbe. „V zóne dočasného zadržania na letisku Vnukovo sa nachádza 954 Tadžikov," napísal Moscow Times. Sú medzi nimi aj tadžickí študenti, ktorí navštevujú univerzity na základe medzištátnej dohody o ich kvótach na ruských vysokých školách. Server dodal, že dosiaľ pustili z Vnukova do Moskvy 322 cestujúcich z Dušanbe a 306 ďalších vyhostia. Porovnateľná situácia so zadržiavaním Tadžikov je aj na ostatných letiskách v okolí Moskvy.
Server Nastojaščeje vremja tvrdí, že príslušníci ruských bezpečnostných zložiek sa v posledných týždňoch od atentátu v Krasnogorsku zameriavajú na všetkých migrantov zo Strednej Ázie, no v prvom rade si všímajú Tadžikov. „Tých, čo nemajú potrebné dokumenty, deportujú z Ruska."
Niekdajší tadžický námestník ministra hospodárstva Karimdžon Achmedov sa nazdáva, že do vlasti by sa mohlo vrátiť 200-tisíc až 300-tisíc Tadžikov, ktorí sa v Rusku začali cítiť nepríjemne. Z pohľadu stredoázijskej krajiny, ktorá má necelých 10 miliónov obyvateľov, je to výrazný počet ľudí. Zvlášť s prihliadnutím na to, že by ich čakala nižšia životná úroveň ako v Rusku, v horšom prípade by žili v chudobe. Kým tam dosahuje priemerná mesačná mzda v prepočte viac ako 750 eur, v Tadžikistane predstavuje necelých 200 eur. Nájsť si v domácej krajine dobre platenú prácu je zložité; priemysel sa nerozvíja, až 70 percent obyvateľov robí v poľnohospodárstve.
Prípadný návrat veľkého počtu Tadžikov (do Ruska odišli za zárobkom hlavne mladí muži) podľa Achmedova môže vládnucim politikom v Dušanbe spôsobiť nepríjemnosti: „Bude rásť kriminalita, mladá časť navrátených sa môže radikalizovať." Emomali Rachmon, 71-ročný prezident, ktorý je pri moci už viac ako tri desaťročia, by sa ocitol zoči-voči veľkým ťažkostiam. „Tých 200-tisíc až 300-tisíc ľudí je už problém," upozornil Achmedov.
O neľahkom postavení Tadžikov v Rusku sa však nedá hovoriť až v poslednom čase. Mnohí domáci sa totiž dlhodobo pozerajú cez prsty na ľudí zo stredoázijských krajín, čo platilo už v ére Sovietskeho zväzu, keď s nimi žili v spoločnej komunistickej ríši. Tadžický analytik Abdumalik Koridov pritom prisudzuje určitú zodpovednosť aj migrantom. „Nezáujem tadžickej mládeže o kultúrnu adaptáciu a neznalosť ruského jazyka môžu byť jednou z príčin negatívneho vzťahu Ruska k tadžickým prisťahovalcom," povedal pre Rádio Sloboda (veľa príslušníkov generácie, ktorí nezažili sovietske časy, už nehovorí po rusky, a sú vyznávači islamu).
O negatívnom dopade prípadného masového návratu gastarbeiterov do Tadžikistanu na vládnutie Rachmona sa zmienilo aj Rádio Sloboda: „Ovplyvnilo by to ekonomickú situáciu v krajine, ktorá je vo veľkej časti závislá od finančných prevodov migrantov." Časť svojho zárobku posielajú svojim rodinám, ktorým by sa bez ich peňazí žilo horšie. Preto sú v určitej miere pochopiteľné špekulácie o tom, že hromadný odchod Tadžikov z Ruska domov by mohol podmínovať doteraz pevnú pôdu pod nohami Rachmona.
Exodus by nepochybne potešil ruských agentov, ktorí sa venujú protiteroristickej činnosti, pretože po masakre v Krasnogorsku vidia zvlášť v Tadžikoch potenciálne riziko. Naopak, určite by sa nepotešili šéfovia stavebných firiem v Rusku, lebo najmä oni využívajú týchto imigrantov ako lacnú pracovnú silu Mimochodom, mnohí tam pracujú načierno. Usúdiť sa to dá zo slov hovorkyne rezortu ruskej diplomacie: „Až 40 percent ľudí, čo odídu z ruského územia, sa takmer hneď chcú vrátiť naspäť," citovala Mariu Zacharovovú agentúra Interfax. Tadžici sa môžu zdržiavať v Rusku po prekročení jeho hraníc ako turisti 90 dní; mnohí z tých, čo nemajú pracovné povolenie, zakaždým po troch mesiacoch stadiaľ odídu, ale iba naoko, aby sa vrátili za nelegálnou prácou.
Po zániku Sovietskeho zväzu si Moskva udržala v Dušanbe silné slovo. Tadžikistan zostal v sfére jej vplyvu. Na jeho území je ruská základňa, na ktorej sa nachádza viac ako 5-tisíc vojakov.