V rozhovore sme sa pýtali:
- kto tvorí tím prezidenta,
- na ktorých pozíciách v paláci môže dôjsť k zmenám,
- čo čaká najbližšie týždne budúcu hlavu štátu,
- čo by nemal nový prezident podceniť,
- ako si spomína na odovzdávanie úradu Kiskovi,
- či môžu do paláca aj zvieratá.
Čítajte viac Kto bude pravou rukou Pellegriniho v paláci? S Čaputovou úrad opúšťa aj hovorca a poradcovia
Desať rokov ste pôsobili po boku prezidenta Gašparoviča, čo všetko je spojené s prípravami na nový úrad prezidenta? Ako si spomínate na preberanie úradu od tímu Rudolfa Schustera?
Vtedy som tam ešte nebol, bol som v Amerike. Nastúpil som 1. augusta 2004, inaugurácia bola 15. júna. Prvá zásada je, že odchádzajúca hlava štátu a jej úrad, teda Kancelária prezidenta, pripravuje v spolupráci s Národnou radou Slovenskej republiky inauguráciu hlavy štátu. Vytvára súčinnosť s tímom novozvoleného prezidenta, ktorým momentálne teraz je už Peter Pellegrini. To znamená, že aktuálny úrad začne komunikáciu s ľuďmi a samotným pánom Pellegrinim tak, aby sa pri príprave pozvánok nezabudlo na zoznam hostí, ktorých si želá už zvolený prezident, ktorý bude inaugurovaný 15. júna tohto roka.
Povinnosťou Kancelárie prezidenta, jej zamestnancov a protokolu, je umožniť kontinuitu a plynulý nástup novej hlavy štátu. Súčasná pani prezidentka ešte bude súčinná, bude účastná na podujatí, kde odovzdá žezlo svojmu nástupcovi. Musíme si uvedomiť, že i keď je to inaugurácia hlavy štátu, nastáva počas slávnostnej schôdze národnej rady. Je to výsostne ústavná klauzula a hovorí o tom, že hlava štátu je inaugurovaná počas schôdze poslancov parlamentu. Spravidla býva v Redute, čiže v historickej budove Slovenskej filharmónie.
Spomenuli ste, že teraz začnú tímy odchádzajúceho a prichádzajúceho prezidenta spolu komunikovať. Zvykne si nový prezident ponechať čas starého tímu predchádzajúceho prezidenta? Sú pozície, na ktorých sa ľudia nemenia?
Treba si uvedomiť, že Kancelária prezidenta má približne stovku zamestnancov. Je to pomerne malý úrad čo sa týka počtu zamestnancov, ale je to ústredný orgán štátu, ktorý riadi chod celej republiky aj tým, že je to hlava štátu, od ktorej závisí množstvo iných štátnych aktivít a ceremónií. Úrad Kancelárie prezidenta bude fungovať ďalej so štátnymi zamestnancami – niektorí sú v štátnej, niektorí vo verejnej službe, a to neznamená, že keď odíde pani prezidentka ostane palác prázdny. Samozrejme, sú ľudia, napríklad všelijakí poradcovia, ktorých pracovné zmluvy sú dočasné len počas výkonu ústavnej funkcie prezidentky Zuzany Čaputovej, čiže automaticky so zaniknutím jej mandátu končia vo svojej funkcii. Niektorí zase môžu odísť dobrovoľne a niektorí zistia, že ich miesto je inde. Pri výmene takýchto čelných predstaviteľov, aj na ministerstvách alebo v parlamente, sa menia aj tie najbližšie tímy spolupracovníkov. Väčšinou je to vždy po vzájomnej dohode po vyhodnotení.
Väčšina zamestnancov zostáva. Keď nastúpil v roku 2004 do úradu pán prezident Gašparovič, vymenili sa dvaja ľudia – vedúci Kancelárie prezidenta, akademik Milan Čič, a hovorca, ktorým som bol potom ja. Prakticky tam bol celý tím, ktorý bol predtým päť rokov u pána prezidenta Schustera, dokonca niektorí ešte z čias Michala Kováča.
Peter Pellegrini sa vyjadril pre Pravdu v nedeľu, že ešte nemá celkom predstavu o tom, ako bude jeho tím vyzerať. Kedy je podľa vás najvyšší čas, aby si novozvolený prezident začal skladať ten tím?
Jednu vec musí vedieť – kto bude šéfom jeho úradu. Tak ako ministerstvá majú generálnych tajomníkov služobného úradu, tak má Kancelária prezidenta hlavného štatutára, teda vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Je to prakticky pravá ruka hlavy štátu s tým, že jeho funkcia nie je politická, ale je to funkcia hlavného úradníka Kancelárie prezidenta. Je to človek, ktorý bude schvaľovať prijímanie nových zamestnancov a riadiť celé fungovanie úradu. Vyberá si „ľudovo povedané“ svojho kancelára a to už by mal vedieť, kto to bude. Či to prezradí, alebo neprezradí, to je na ňom. Myslím si, že zvolený prezident už vie, kto bude jeho hlavný človek. Predpokladám, že má aj predstavu, kto s ním zo súčasného pôsobenia či už z politického straníckeho, alebo z národnej rady, sa tam presunie.
Veľmi dôležité funkcie sú kancelár a potom riaditelia odborov vnútornej a zahraničnej politiky, pretože hlava štátu reprezentuje Slovensko dovnútra a navonok. Potom sú tam veľmi dôležití ľudia ako je riaditeľ Sekretariátu prezidenta, ktorý organizuje s protokolom jeho denný program a náčelník Vojenskej kancelárie prezidenta, keďže každá hlava štátu je aj hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR.
Potom je to mediálny tím. Predpokladám, že ten si tam nový prezident zoberie svoj. Ale že by sa zmeny dotkli priamo odboru ekonomiky a správy, osobného úradu, či odboru legislatívy, to si nemyslím. To sú už potom záležitosti týkajúce sa nového kancelára. Nemyslím si, že by malo dôjsť až k takýmto hĺbkovým zmenám. Na odbore protokolu sú väčšinou skúsení protokolisti, ktorých si pamätám. Niektorí tam pracujú od čias prezidentov Kováča či Schustera. Niektorí sú, samozrejme, mladší a novší, ale pri týchto ľuďoch tiež nepredpokladám, že budú nejaké zásadné výmeny.
Čo by podľa vás tím okolo novozvoleného prezidenta nemal najbližšie týždne a mesiace podceniť z hľadiska protokolu, ale aj celkovej prípravy?
S humorom sa dá povedať, že momentálne máme nezamestnaného zvoleného prezidenta, keďže musel z ústavných dôvodov zanechať poslanecký mandát a vysokú funkciu. Jedna zo zásadných vecí, ktorú môže spraviť, keďže už nemá prácu, je, aby si zorganizoval svoje stranícke veci. Nemusí vystúpiť zo strany, ale je zvyklosť, že prezident, aj keď je straníkom, sa vzdá tej straníckej funkcie. Čo je dôležitejšie, musí sa už pomaly pripravovať na to, čo ho bude čakať od 15. júna. Počnúc poludním, kedy zvony korunovačnej Katedrály svätého Martina odbijú 12. hodinu, bude hlavou štátu so všetkými záväzkami a povinnosťami. Mnohé veci neriadi len prezident ako taký, ale aj jeho úrad.
Kancelária prezidenta už dnes pripravuje napríklad účasť hlavy štátu na summite NATO, ktorý bude vo Washingtone, ďalej jeho prvú oficiálnu návštevu, ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou v Českej republike. Sú to všetko veci, ktoré sa už teraz pripravujú ešte bez aktívnej účasti zvoleného prezidenta, ale už s ním a jeho tímom bude zrejme úrad prezidentky Čaputovej komunikovať, aby si tieto dátumy „rezervoval“. Teraz sa už na päť rokov odovzdá do rúk osobnej nepretržitej 24-hodinovej ochranky, a dokonca aj doživotne bude už s niekým, kto bude za ním a pred ním chodiť. To je ďalšia zmena – strata akéhokoľvek súkromia a osobného života. Bude mať osobný život, ale musí sa naučiť žiť s ochrankou v pätách.
Samozrejme, musí sa už pripravovať pomaličky aj na to, aké budú jeho prvé protokolárne kroky. Bude 80. výročie SNP, bude obrovská oslava, na ktorú sa Ozbrojené sily už teraz pripravujú. On ako hlava štátu a hlavný veliteľ Ozbrojených síl bude účastný. Sú to mnohé už dopredu rozbehnuté aktivity, ktoré ho čakajú, a o ktorých by už mal pomaličky vedieť a zoznamovať sa s nimi ešte skôr, ako nastúpi 15. júna do úradu.
Absolvuje novozvolený prezident pred nástupom do úradu nejaký „rýchlokurz“, napríklad z oblasti protokolu?
Spomínam si, že keď som nastupoval, bol som novinár ako vy a nemal som prakticky žiadne znalosti protokolu. Dostal som takú malú červenú brožúrku Diplomatická prax v Slovenskej republike a tú som si musel lúskať a pochopiť základné náležitosti. Postupným zoznamovaním sa s prostredím vysokej zahraničnej politiky a protokolu si to človek osvojí.
Myslím si, že v prípade či už by to bol prvý, alebo druhý z kandidátov, ktorí sa dostali do druhého kola, by sme nutnosť zoznamovať sa s protokolom mohli úplne vynechať. Jednak aj neúspešný protikandidát bol ministrom zahraničných vecí a dlhoročným diplomatom. Pán Pellegrini bol zas dvojnásobným predsedom národnej rady, niekoľkonásobným ministrom, štátnym tajomníkom a ešte aj premiérom. Znalosť, ako fungujú protokolárne náležitosti a diplomatické zvyklosti už majú v krvi. Majú to obehané, a navyše, v Kancelárii prezidenta je odbor protokolu. Či už to bude ktokoľvek nový, alebo pôvodný, stále sú to ľudia, ktorí tie skúsenosti majú. Pripravovali kráľovské návštevy alebo samity, doma aj v zahraničí. Tento tím bude mať nový prezident k dispozícii. Vôbec si nemyslím, že by sa musel na niečo iné pripravovať, keď už absolvoval stoličku premiéra aj predsedu parlamentu. Nemusíme sa báť, že by to bol človek neskúsený. V prípade pani prezidentky Čaputovej, či pána prezidenta Kisku, to boli zvolení kandidáti, ktorí predtým nemali tieto skúsenosti, a pre nich bolo o to dôležitejšie sa s protokolárnymi náležitosťami vopred oboznámiť.
Foto: SITA, Ján Slovák
Ak by sme sa teraz pozreli na odovzdávanie úradu, ktorého ste sa aj vy zúčastnili na konci mandátu prezidenta Gašparoviča, ako prebiehalo? Padli tam nejaké netradičné alebo zaujímavé požiadavky zo strany vtedy zvoleného prezidenta Kisku?
Pani prezidentka Čaputová už avizovala, že bude plne súčinná s tým tímom okolo pána zvoleného prezidenta, dokonca mu poskytne aj priestory priamo v prezidentskom paláci, keby ich potreboval využiť, čo si myslím, že skôr nepotrebuje. Má svoje alternatívy a nemusí chodiť dva mesiace do nejakej malej kancelárie v historickej budove Grasalkovičovho paláca alebo Karácsonyiho paláca (budova patriaca Kancelárii prezidenta SR veľa Prezidentskej záhrady). Je to zvyklosť a je to aj normálne, že výmena kľúčov musí byť aj keď si nemusia byť politicky blízki. Myslím si, že vždy to odovzdanie agendy bolo kultivované, aj keď, samozrejme, niekto môže hovoriť, že „tam“ bolo viac súčinnosti, alebo „tam“ menej. Môže dôjsť aj k tomu, že by Prezidentský palác navštívil až oficiálne po inaugurácii o 14. hodine popoludní, ako býva zvykom, kde symbolicky preberá „kľúč“ od Grasalkovičovho paláca nová hlava štátu v deň inaugurácie.
Pán Pellegrini bol nespočetne veľakrát v budove paláca, tak mu cudzí nie je. Zároveň to odovzdanie je o to dôležitejšie skôr v takej vzájomnej znalosti toho, čo by si ten budúci prezident želal, to znamená praktické veci. Niektorí ľudia už budú musieť byť prijatí do pracovného pomeru v Kancelárii prezidenta, aby pri jeho nástupe tam už mohli fyzicky pôsobiť. Ak by mal pôsobiť nový kancelár, tak by už tam mal od 15. júna byť „in charge“, čiže v úrade. Samozrejme, nemusí byť, ale mal by byť plne súčinný s novým pánom prezidentom. Sú to veci, ktoré už sa musia riešiť so súhlasom súčasného vedenia Kancelárie prezidenta a súčasnej prezidentky, ktorá je stále do 15. júna hlavou štátu.
Vieme, že novozvolený prezident má domáce zvieratko. Môžu si prezidenti vziať do paláca zvieratá, je to povolené?
Samozrejme, ústavný činiteľ je aj niečím iným živý, ako len politikou. Pamätám si ako prezidentský Rexo, maďarský stavač pána prezidenta Gašparoviča, ktorého stále má a dostal ho na sklonku funkčného obdobia, nám tam pobehoval a trošička aj vyplašený pocikal koberec v Prezidentskom paláci. To je taká pikoška, museli sme ho tam so sekretárkami čistiť. Takže ak bude nový prezident chcieť, zvieratko si tam môže vziať. Dokonca si pamätám fotografiu, kedy pán prezident Kiska mal na návšteve kozu v vo Veľkej sále paláca, na tom koberci, kde sa menuje a odvoláva vláda.
Foto: FB/Peter Pellegrini
Aj keď teraz rozoberáme túto zvieraciu problematiku, Prezidentský palác je v prvom rade úrad a nie je to súkromná rezidencia, a myslím si, že aj ten populárny Geri, „prvý pes“ republiky, nebude zrejme sídliť v Prezidentskom paláci. Možno, že ho tam niekedy so sebou pán prezident vezme, ale určite si nemyslím, že je to miesto, kde by to zvieratko malo byť tak, ako v Bielom dome a pobehovať po schodoch.