Veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Olexander Syrskyj povedal, že situácia na frontovej línii sa zhoršuje a že Rusi zaznamenali niektoré taktické úspechy, ale nezískali operačnú výhodu. Ako si má verejnosť vysvetľovať takéto vojenské vyjadrenia? Aká zlá je pre Ukrajinu situácia na bojisku?
Na východe Ukrajiny je to veľmi nebezpečné. Nie je to žiadne tajomstvo, keď poviem, že ukrajinským brigádam v prvej línii chýbajú vojaci a nemajú palebnú silu. Rusi dokážu vystreliť päť-, sedem- aj desaťkrát častejšie ako obrancovia. Tieto dve veci hovoria za všetko. Rusi dosahujú dosť významné taktické zisky na východe okolo niekoľkých miest, najmä v snahe obsadiť Časiv Jar. Nie som si však istý, či sa im podarí veľký prielom a dokážu postúpiť desiatky kilometrov, veď aj oni strácajú stovky vojakov a množstvo techniky.
Čo by z hľadiska vojny znamenal veľký ruský prielom?
Ukrajinci momentálne čelia mnohým pochmúrnym scenárom. Stavali obranné línie na východe, ale ani zďaleka ich nemajú v takom stave, ako to bolo v prípade Rusov na juhu. Takže, ak si nepriateľ dokáže preraziť cestu, dostane sa do otvoreného priestoru, a to bude pre Ukrajincov veľmi nebezpečné. Obrancovia tu už jednoznačne stratili iniciatívu, a čím viac územia sa Rusom podarí obsadiť, tým rýchlejšie dokážu postupovať. Pre Ukrajincov bude zložité zastaviť takýto prielom a čelia skutočným dilemám. Riešia, či budú bojovať, aby si udržali územie, ale pritom stratia veľa vojakov, alebo sa stiahnu a ušetria mužov v nádeji, že sa v nasledujúcich dňoch a týždňoch pokúsia získať to, čo stratili. Ukrajinskí dôstojníci na rôznych úrovniach velenia teda riešia viacero dilem. Čím viac však Rusko postupuje, tým zložitejšia je situácia pre Kyjev z vojenského hľadiska, ale aj v súvislosti s politickou a diplomatickou podporou.
O rovnakých dilemách mi pred niekoľkými dňami hovoril ukrajinský analytik Volodymyr Dubovyk z univerzity v Odese. Ako by ste ich vyriešili?
Neviem, ako by sa Kyjevu mohlo podariť zosúladiť tieto dve veľmi rozdielne požiadavky. Obe sú z vojenského hľadiska veľmi problematické. Keby sa Rusom podarilo zmocniť strategickejších miest, v lete by im to mohlo umožniť spustiť rozsiahlejšiu ofenzívu. No ak pri obrane územia prídu Ukrajinci o veľa vojakov, je to problém, lebo potrebujú preskupiť svoje sily. Čokoľvek sa stane, je to politicky veľmi komplikované pre prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý práve rieši mobilizáciu. To však bude istý čas trvať, rovnako ako dodávky amerických zbraní, hoci boli vopred pripravené. Niekoľko nasledujúcich týždňov bude pre ukrajinské ozbrojené sily, najmä na východe, nesmierne náročných.
Čítajte viac Expert z Ukrajiny: Rozhodujeme sa, či zachránime mestá alebo vojakov
Sú Rusi momentálne úspešní v prvom rade preto, že môžu do boja posielať stále viac vojakov a ich vojnová ekonomika funguje, alebo robia z vojenského hľadiska niečo skutočne veľmi sofistikované?
Je to dostatočne sofistikované na to, aby to fungovalo. V boji vždy ide o relatívne silné stránky, nie o tie absolútne. Čím dlhšie vojna trvá, tým rýchlejšie sa Rusi učia, a prejavuje sa to v ich zlepšenom výkone na bojisku, hoci je pravda, že latku mali položenú veľmi nízko. Reformujú divízie, aby dokázali lepšie koordinovať brigády, čo je dôležité. Rusi vytvárajú rôzne druhy pechoty a sú čoraz lepší v integrácii nasadenia pozemných jednotiek s využitím kĺzavých bômb s dlhým dosahom, ktoré spôsobujú obrovské škody. Delostrelectvo dokáže zatlačiť na vojakov, ale tieto kĺzavé bomby sú skutočne mimoriadne ničivé. Zdá sa, že sa Rusi zlepšili v tom, ako im v rámci ozbrojených síl funguje adaptácia zhora nadol a tú spojili s priemyselnou produkciou. Zmobilizovali ju už v septembri 2022, čo znamená, že k vojakom prúdia delostrelecké granáty tak rýchlo, ako sa to v prípade Ukrajiny nikdy nestalo. Vidieť, že Rusi sú vojensky oveľa efektívnejší na taktickej a operačnej úrovni, a to by nás malo znepokojovať. Ruská armáda, ktorej Kyjev čelí teraz, pred dvoma rokmi neexistovala. Je to lepšia organizácia, a čím dlhšie bude táto vojna trvať, tým výraznejšie sa bude zlepšovať a bude predstavovať väčšiu hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre ostatné európske krajiny.
Nedávno ste boli na Ukrajine. Ako armáda a spoločnosť reagujú na vývoj na bojisku, o ktorom hovoríme?
Ukrajinci, armáda aj vláda sú unavení. Všetci by sme boli, keby sme mali to, čo sa deje, vydržať 26 mesiacov. A ako vieme, únava je kumulatívna. K nej sa ešte pridal určitý stupeň frustrácie, čo bolo zrejmé, kým Snemovňa reprezentantov USA schválila návrh zákona o pomoci pre Kyjev. Ukrajinci ďakovali európskym krajinám, ktoré ich posilnili. Pobaltiu, severským štátom, Nemecku, Poľsku. Ale videl som zmes únavy a frustrácie. Nenazval by som to porazeneckou náladou, veď Ukrajinci sú tvrdí a múdri a budú bojovať ďalej. Ale viete, mám pocit, že súčasná stratégia Západu nemôže uspieť. Podporujeme Ukrajinu, aby sa mohla brániť. No musíme sa pohnúť smerom k stratégii, ktorej cieľom je poraziť Rusko, čo si vyžaduje odlišné myslenie a iné zdroje. A naozaj sa k nej musíme posunúť tak rýchlo, ako je to len možné. Myslím si, že keď Kyjevu iba pomáhame brániť sa, je to len naťahovanie času. Je to úplne iná vec, keď ho chceme podporiť, aby Rusko porazil. Vždy, keď som išiel na Ukrajinu, mal som dôvod na optimizmus, ale vidím, že momentálne je tam prítomná únava a frustrácia.
No, ako ste teraz povedali, ruské vojenské ozbrojené sily sú oveľa lepšie pripravené a ekonomika Putinovho režimu sa prepla na vojnový stav. Keby Západ urobil rozhodnutia, o ktorých hovoríte, tak pred rokom, možno by to bolo jednoduchšie. Nezdá sa mi, že by tu bola politická vôľa spraviť to teraz. Vy ju vidíte?
Musím s vami súhlasiť. Myslím si, že na konci roku 2022 bolo Rusko na tom naozaj zle. V tom čase sme mali zdvojnásobiť naše úsilie a teraz by to bola úplne iná vojna. Namiesto toho sme Rusom dovolili, aby ustúpili z Chersonu, a na juhu sa opevnili, čo ich zachránilo. Je to veľké poučenie z tejto vojny. Keď nepriateľovi stúpate na krk, ešte pritlačte. Koncom roka 2022 sme to neurobili. Či už preto, že pomoc pre Ukrajinu meškala, alebo pre váhanie a šialené debaty o eskalácii, ktoré dnes vyzerajú smiešne, ale v tom čase sa niektorým politikom zdali dôležité. Západ sa naozaj potrebuje rozhodnúť, či chce, aby Ukrajina vyhrala, alebo nie. Samozrejme, aby som bol spravodlivý, problém je i na strane Kyjeva, ktorý nemá teóriu o víťazstve, a na Ukrajine znie rozumná kritika do vlastných radov. Ale v konečnom dôsledku musia USA a NATO pridať a oveľa viac Kyjev podporovať.
Čítajte viac Varovaní pred vojnou s Ruskom pribúda. Myslí si Moskva, že sa jej Západ bojí?
Mali by ukrajinské úrady postupovať agresívnejšie pri mobilizácii Ukrajincov do armády alebo by z toho mohol byť problém? V každom prípade, aj so západnými zbraňami Kyjev potrebuje viac vojakov.
Ukrajina jednoznačne potrebuje viac vojakov. A rovnako aj munície a dronov. Sú to tri veľké zdroje, ktoré musí obnovovať. Problémom Ukrajiny je však demografia, čo si mnoho západných komentátorov neuvedomuje. Po konci studenej vojny došlo k veľkému poklesu pôrodnosti, takže za posledných 15 až 30 rokov je niekoľko vekových skupín, v ktorých je obrovský nedostatok ľudí. Nie je to ospravedlnenie, ale je to potrebné vziať do úvahy pri pohľade na ukrajinský prístup k brannej povinnosti. Teraz, samozrejme, Ukrajinci rozvíjajú aj domáci obranný priemysel, ktorý si vo všeobecnosti vyžaduje pracovníkov v rovnakom veku, ako sú tí na bojisku. Najmä tých, ktorí vyrábajú drony a muníciu a podobné veci. Počas druhej svetovej vojny sa USA zaoberali rovnakým problémom, teda tým, aké percento populácie môžu zmobilizovať. A ukázalo sa, že to nemôže byť viac ako 10 percent obyvateľov. Nie som si istý, kde sa momentálne nachádza Ukrajina. Pravdepodobne sa nepribližuje k desiatim percentám, ale začínala s veľmi odlišnou demografiou, než akú mali Spojené štáty počas druhej svetovej vojny. Takže v určitom okamihu sa objavia prirodzené limity toho, koľko mladých ľudí môžete naverbovať do ozbrojených síl, ak chcete, aby zvyšok spoločnosti fungoval.
Zvažuje tieto veci aj Rusko, či na tom Putinovmu režimu nezáleží?
Očividne mu na tom až tak nezáleží. A zjavne čerpá ľudí z mnohých etnických skupín v Rusku, ale ani toto nie sú nekonečné zdroje a v určitom momente začnú dochádzať. Napríklad z toho, čo som počul, to vyzerá tak, že ruské väznice sú v podstate prázdne. Podľa posledných údajov britských tajných služieb majú Rusi 800 až 1 000 zabitých či zranených vojakov denne. Momentálne sú schopní verbovať 30-tisíc ľudí mesačne, ale uvidíme, ako dlho to budú zvládať, lebo je to dosť veľké číslo dokonca aj pre krajinu ako Rusko. Takže ani Putin nechce večnú vojnu, pretože nakoniec príde jeho štát o celú generáciu. Je však pravda, že na ľuďoch mu nezáleží.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Aké ponaučenie plynie z vojny pre Západ, keď vidíme, že Kyjev minimálne dočasne stiahol tanky Abrams M1A1? A bomby GLSDB s prídavným raketovým motorom odpaľované zo zeme nefungujú, pretože im Rusi rušia signál a neosvedčili sa v drsných podmienkach bojiska.
Začnem tým druhým problémom. Už nejaký čas je jasné, že Rusi používajú nástroje elektronického boja na zníženie výkonu presnej munície. Ani systémy HIMARS už nie sú preto také účinné. Vieme, že 80 percent ukrajinských dronov nikdy nedoletí do cieľa. Ruské úspechy sú súčasťou veľmi sofistikovaného programu elektromagnetického boja, ktorý Moskva vyvíja desaťročia. Veľa sa naučila a na Ukrajine tieto systémy využíva mimoriadne efektívne. Je to jedna oblasť, ktorou sa naozaj musíme zaoberať. Čo sa týka Abramsov, tak som velil mechanizovanej brigáde, a mal som prápor týchto tankov. Nie sú navrhnuté tak, aby takpovediac sedeli v prvej línii obrany. Obrnené vozidlá by tam nemali byť. Predpokladá sa, že sa budú držať v dostatočnej vzdialenosti od prednej línie, do ktorej môžu priviesť rezervy, a zároveň predstavujú silu, ktorá má zastaviť nepriateľa, keby sa mu podaril prielom. Ak však Ukrajinci niektoré tanky použili ako statické body na frontovej línii, nie je vôbec prekvapujúce, že sa stali terčom. Abramsy M1 sú dobré tanky. To, čo sa stalo, ide asi skôr na vrub neskúseným alebo zúfalým veliteľom, ktorí ich použili spôsobom, na ktorý nie sú určené.
Obávate sa, že Ukrajina smeruje k tomu, že tento rok prehrá vojnu?
Určite sa s istotou nedá povedať, či Ukrajina vyhrá, alebo prehrá. Stratégovia však musia pracovať s možnosťami, ktoré sa aspoň do istej miery javia ako realistické. Ukrajina teraz prehráva, hoci si myslím, že vo vojne ju tento rok nečaká porážka. Asi najhoršie, čo sa môže stať, je, že Rusko zaberie viac územia. Ale oplatí sa zaoberať aj prehrou Ukrajiny. Ak si ju dokážeme predstaviť, potom si môžeme dobre premyslieť, čo spraviť, aby sme sa uistili, že k nej nedôjde. Nemali by sme sa tváriť, že nad porážkou Kyjeva nebudeme vôbec uvažovať len preto, že podporujeme Ukrajinu a milujeme odvahu a húževnatosť ukrajinského ľudu. Môžeme mu pomôcť tým, že si premyslíme množstvo rôznych scenárov a zabezpečíme, aby sa ten najhorší nevyplnil.