Foto: Archív Radovana Geista
Keby Slovensko zablokovalo dohodnuté zmeny v dočasnom eurovale, aký to bude mať vplyv na eurozónu?
Už dnes je jasné, že dohoda na samite 21. júla upokojila situáciu len na pár dní. Európska centrálna banka musí intervenovať na finančných trhoch, čo je na hranici, ak nie za hranicou jej mandátu a proti čomu je odpor aj v jej riadiacom orgáne. Čiže situácia je vážna a ak by sa zablokovali zmeny v eurovale, mohlo by to znamenať, že sa útoky proti krajinám, ktoré sú v problémoch, najmä Španielsko a Taliansko, vystupňujú. Ak by sa to stalo a požiadali by o pôžičky, euroval na ne dnes nemá dosť prostriedkov. Bez zmeny kompetencií by ani nemohol pôsobiť preventívne.
Znamenalo by to zrútenie eurozóny?
To je veľmi pravdepodobné. Aj to však môže to mať niekoľko podôb. Málo pravdepodobná je, že krajiny ako Taliansko a Španielsko a tie, čo už čerpajú pôžičku, budú musieť pristúpiť k neriadenej reštrukturalizácii dlhu, môžeme povedať bankrotu. S veľkou pravdepodobnosťou budú musieť vystúpiť z eurozóny. Je veľmi málo pravdepodobné, že by to eurozóna ustála, skôr by sa spustil lavínový efekt a eurozóna by sa začala rozpadať. Potom sú dve možnosti – buď sa rozhodnú kľúčové krajiny eurozóny, najmä Nemecko, vrátiť k národným menám, alebo sa jadro eurozóny pokúsi vytvoriť inú menovú úniu. Tento scenár je pravdepodobnejší.
Dá sa teda povedať, že situácia je už taká vážna, že premiérka by mala hlasovanie o zmenách podmieniť dôverou vláde?
V podstate áno. Pokiaľ vláda tvrdí, že členstvo v eurozóne je pre Slovensko výhodné, že je dôležité, aby v nej zotrvalo a premiérka za tým stojí, mohla by to ako spôsob politického tlaku podmieniť dôverou vláde. Tým sa však táto otázka úplne spolitizuje. A neviem si predstaviť, ako by opozičný Smer akýmkoľvek spôsobom, či už sa nezúčastní na hlasovaní, alebo bude hlasovať za, podporil niečo, čím by vyslovil dôveru vláde.