Foto: Zoo Košice
Niektorým návštevníkom neprekáža ani chladnejšie počasie. „Nič to, ak je chladno, je tu málo ľudí, ale na druhej strane sú aj niektoré zvieratá zalezené. Ak bude krajšie počasie, prídeme si sem pozrieť aj mláďatká,“ povedala návštevníčka Mária Kováčová.
Mláďatko ťavy dvojhrbej prišlo na svet 18. marca. Zaujímavosťou je, že u tiav trvá tehotenstvo až trinásť mesiacov. Deväťročná ťavia samica Vanda je už skúsená, veď je to jej štvrtý potomok a ide celkovo o dvanáste ťavie mláďa narodené v Košiciach. Malá ťavička je bohužiaľ pohrobok. „Mláďa sa narodilo až po smrti otca, šestnásťročný samec Maťo zomrel prirodzenou smrťou,“ priblížil riaditeľ zoo Erich Kočner. Aj keď sa to nezdá, ťavy dvojhrbé sú jedny z najvzácnejších zvierat na svete. Z ich pôvodnej divokej populácie žije už len niekoľko desiatok kusov v pohraničných oblastiach medzi Čínou a Mongolskom.
Ťavy dvojhrbé chovajú v košickej zoo 27 rokov, za ten čas sa tu vystriedalo 18 zvierat. Väčšina z nich, presnejšie 12, sa narodila za posledných päť rokov. „V strednej Európe patríme medzi najúspešnejších chovateľov tiav. Je to síce zdomácnené zviera, ale v európskych podmienkach ťažšie chovateľné. Hlavne samice sú veľmi svojské a tvrdohlavé, často nie sú ochotné kŕmiť mláďatá, tie sa musia odchovať umelo, čo má svoje riziká. Preto je narodenie malej ťavy mimoriadnou udalosťou aj vo veľkých svetových a bohatých zoologických záhradách,“ vysvetlil riaditeľ.
O ďalšie „bábätko“ sa postarali v januári surikaty vlnkaté. S celou skupinou už chodí aj do vonkajšieho výbehu. Samica a ďalší členovia skupiny potrebovali na odchov maximálny pokoj, preto bola vnútorná ubikácia uzavretá pred pohľadmi návštevníkov. Malá surikata sa má k svetu a všetka pozornosť skupiny patrí momentálne iba jej. Súčasnú rodinu tvoria dva dospelé samce, dva mladé samce, samica a najčerstvejší prírastok.
Činili sa aj paovce hrivnaté, ich pôvodnou domovinou sú hornaté oblasti severnej Afriky, a uhorský dobytok, ich mláďatá tiež rozšírili počty v zoo. Zahanbiť sa nedá ovca cápová a pštros emu hnedý. Zaujímavosťou pri tomto druhu je, že na vajciach nesedí samica, ale samec. Ten sa potom sám stará aj o mláďatá, ktoré sa vyliahnu.
Prírastky možno čakať od tučniakov, ktoré začali hniezdiť. Podľa slov riaditeľa Kočnera sa snaží všetkých päť párov. V košickej zoo už odchovali desať mláďat. „Chov tučniakov je už pre nás rutinnou záležitosťou, rozmýšľame, ako ho ozvláštniť. Možno rozšírením na väčší kŕdlik. Sú to vysoko sociálne vtáky a na hniezdiskách dochádza často k haštereniu. Posledná samička je neskúsená a vajíčko zniesla mimo búdky. Snažili sme sa ju trochu zacvičiť, no keď sme jej vajíčko premiestnili dnu, tak sa za ňou hneď vybrali tri samce,“ hovorí s úsmevom riaditeľ. Zatiaľ nie je možné povedať, koľko mláďat sa pri prirodzenom chove naozaj vyliahne. Nie všetky vajíčka sú oplodnené a niekedy sa pri rôznych roztržkách niektoré rozbijú.
Košická zoologická záhrada je rozlohou druhá najväčšia v Európe a návštevníkom ponúka 220 druhov zvierat, čo je za posledné štyri roky o tretinu viac, nadpolovičnú väčšinu tvorí fauna Euroázie.