Nesrovnal je so zvýšením daní zatiaľ osamotený

Postaví sa hlavné mesto proti svojim mestským častiam, ktoré prakticky jednotne odmietajú návrh magistrátu zvýšiť od januára dane z nehnuteľností až na dvojnásobok? Schvália mestskí poslanci zvýšenie aj bez ich súhlasu?

15.10.2015 12:00
Bratislavský hrad, Kapucínska, električky,... Foto: ,
Ilustračné foto.
debata (34)

Urobiť to môžu, hlas miestnych zastupiteľstiev je pre nich len poradný. Na druhej strane, každý z nich je zároveň obyvateľom niektorej mestskej časti a neraz aj sedí v jej zastupiteľstve. Bude teda „za mesto“ hlasovať inak, ako prípadne hlasoval „za mestskú časť“?

Hlavný iniciátor kontroverzného návrhu, primátor metropoly Ivo Nesrovnal (nezávislý), chcel pôvodne o radikálnom zdvihnutí sadzieb daní rokovať už na októbrovom mestskom zastupiteľstve. Najnovšie ohlásil mesačný odklad. „Nové Všeobecne záväzné nariadenie o daniach v novembri predloží mestským poslancom, ktorí ako jediní môžu rozhodnúť,“ potvrdila jeho hovorkyňa Ivana Skokanová.

Dane z nehnuteľností sú v hlavnom meste už dnes takmer dvojnásobné oproti celoslovenskému priemeru. Nesrovnalove argumenty, že sú stále nízke oproti ich trhovým cenám, sa stretli s veľkým odporom verejnosti.

Bratislavčania poukazujú na vysoké životné náklady v metropole či na fakt, že aj tu žijú ľudia nezamestnaní a slabo zarábajúci. Magistrát, ktorý má veľmi obmedzený prístup k eurofondom, nemôže podľa nich stále vo väčšej miere prenášať finančnú záťaž spojenú s prevádzkou mesta na občanov.

Aj bratislavský župan a Nesrovnalov bývalý stranícky kolega Pavol Frešo (SDKÚ) označil primátorov návrh za „nehorázny“. Varoval ho, že neuvážené, primerane nezdôvodnené a príliš prudké zdvihnutie mestských daní môže by pre centrálnu vládu či parlament zámienkou, aby obmedzila suverenitu samospráv pri rozhodovaní o ich výške. Podobne, ako sa to stalo v prípade žúp, ktoré stratili právo určovať si výšku dane z motorových vozidiel.

Téma daní sa minulý týždeň preberala na Mestskej rade, ktorej členmi sú aj starostovia mestských častí. Medziiným si vypočuli, že ich prístup je alibistický. Nesrovnal chce totiž vyšším zdaňovaním bytov, obytných domov, nebytových priestorov, garáží či pozemkov získať do mestskej kasy navyše asi sedem miliónov eur. Podľa rozdeľovacieho kľúča by polovicu z nich mali dostať mestské časti.

„Vôbec netvrdím, že by som zdvojnásobnenie daňových sadzieb podporoval. Ale počúvať, ako starostovia už teraz rátajú s peniazmi, ktoré im pripadnú zo zvýšenia daní, s ktorým nesúhlasili… to je trochu silná káva,“ myslí si Martin Borguľa (Smer), člen rady, ale aj poslanec mesta a Starého Mesta.

Borguľa odmieta postoj, že „zlé mesto“ má schváliť niečo, čo „dobré mestské časti“ zamietli. „Navrhol som preto, že ak sa dane zvýšia, aby všetky naviac získané peniaze zostali v mestskej pokladnici. Mesto však musí presne vyšpecifikovať, ako a kde ich využije v prospech všetkých Bratislavčanov,“ zdôraznil poslanec.

Podľa poslankyne Kataríny Augustinič (SKOK!), ktorá pôsobí v zastupiteľstve mestskom aj mestskej časti Nové Mesto, by magistrát mal pred zvyšovaním daní uprednostniť iné formy lepšieho naplnenia rozpočtu.

„V Bratislave žije odhadom 150-tisíc neprihlásených ľudí. Keby sa len 30-tisíc z nich oficiálne prihlásilo na trvalý pobyt, sedem miliónov by hlavnému mestu pritieklo z podielových daní,“ uvažuje. Podľa nej by sa mala predovšetkým zvýšiť motivácia občanov stať sa Bratislavčanmi. Mohli by mať napríklad šancu jednoduchšie si vybaviť prihlasovacie formality, zľavnené parkovanie, lacnejšiu električenku a podobne.

„Za môj trojizbový byt platím len okolo 40 eur ročne. Nie je to veľká suma a pokojne by som sa zmierila s jej zvýšením. Keby som však za to trebárs získala nádej, že si už na bratislavských cestách nepoškodím tlmiče na aute, že budem mať kde zaparkovať, že všade okolo nebude špina,“ zhodnotila zámer mesta rodená Bratislavčanka Veronika Malá. Pripomenula, že ani cesta motivovať ľudí k prihláseniu sa nie je veľmi schodná.

„Väčšina prišelcov býva v podnájmoch. Majitelia bytov, keby s prihlásením súhlasili, vystavili by sa riziku, že sa im podvodne nahlásia aj do katastra.“ Podľa nej majú zase opačný problém satelitné mestečká Bratislavy, kde síce ľudia žijú v nových domoch, ale zostávajú prihlásenými obyvateľmi metropoly.

Celkovo sa zatiaľ proti navýšeniu daní vyslovilo 14 zo 17 mestských častí. Poslanci Starého Mesta, ktoré samo tvorí pásmo s najvyššími daňami, návrh odmietli jednohlasne. „Nariadenie od primátora považujem za urážku Staromešťanov,“ skonštatovala miestna poslankyňa Barbora Oráčová (SDKÚ). Zapochybovala nad Nesrovnalovým predvolebným sloganom „Dáme to“. „Jediné, čo dal, je zvyšovanie daní,“ myslí si.

Niektorí ďalší staromestskí poslanci síce pripustili, že súčasné dane v hlavnom meste nijako vysoké nie sú, návrh však odmietli ako „zle postavený“. Poukazovali na skutočnosť, že v ich mestskej časti je najzastaranejší bytový fond, takže vlastníci musia skôr napĺňať fondy opráv a platiť rekonštrukcie.

Zastupitelia Staromešťanov v stanovisku požiadali magistrát, aby radšej zrušil súčasné tri bratislavské daňové pásma, dorovnal sadzby daní v iných mestských častiach na úroveň staromestských, a takto získal peniaze do mestskej kasy.

Rovnako chcú zrušiť takzvaný solidárny príspevok. Ten sa momentálne z peňazí z daní, ktoré by mali byť prerozdelené veľkým mestským častiam ako Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov či Petržalka, posúva najmenším, ako sú Lamač, Záhorská Bystrica a ďalšie.

Ani v Ružinove sa návrh VZN nestretol s pochopením. Argumenty poslancov sa viac-menej opakovali. Vyčítali mu, že nehovorí nič o spôsobe využitia naviac vyzbieraných peňazí, teda nie je jasné, či a ako sa vložia do skvalitnenia prevádzky mesta a zlepšenia služieb občanom. Zvýšenie tiež považujú za príliš skokové, uprednostnili by postupný nábeh na nové sadzby.

Podobne dane odmietli v Karlovej Vsi, Lamači, Vrakuni, Podunajských Biskupiciach, Rusovciach, Jarovciach, Čunove, Záhorskej Bystrici, Devíne, Devínskej Novej Vsi a Novom Meste. V Dúbravke najprv starosta Martin Zaťovič (SDKÚ) po búrlivej debate návrh stiahol z rokovania a poslanci sa k nemu vrátili na mimoriadnom zastupiteľstve minulú stredu. Výsledok? Nepodporili ho.

Vo Vajnoroch sa o spornom VZN hlasovalo v stredu večer, až po redakčnej uzávierke. V Rači a Petržalke príde tento bod na rad na zastupiteľstvách zvolaných na 27. októbra. Nálady poslancov však naznačujú, že sa pridajú k ostatným mestským častiam.

Dane z nehnuteľností v Bratislave

tri pásma hlavného mesta podľa výšky dane:

  • 1. (územia mestských častí) Rusovce, Jarovce, Čunovo, Vajnory, Devín, Záhorská Bystrica a Lamač
  • 2. Nové Mesto, Ružinov, Petržalka, Karlova Ves, Dúbravka, Devínska Nová Ves, Rača, Podunajské Biskupice a Vrakuňa
  • 3. Staré Mesto
Niektoré sadzby daní (v eurách na štvorcový meter)
pásmo/druh stavby 1. 2. 3.
byty 0,35 0,39 0,47
nebytové priestory 1,05 1,15 1,40
stavby na bývanie 0,36 0,40 0,48
stavby na podnikanie 5,00 6,00 8,30
garáže 1,40 1,50 1,85
stavebné pozemky 0,90 1,00 1,20
Pozn.: Podľa návrhu bratislavského magistrátu by sa v roku 2016 mali uvedené sadzby zdvojnásobiť

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #dane #Ivo Nesrovnal