S ňou sa len ťažko dá prehodiť pár slov, vymeniť skúsenosti, rozšíriť obzory, získať pocit užitočnosti a naplnenia či nadviazať nové priateľstvá. Hlad po komunitných záhradách na Slovensku stále rastie.
Záhony, ktoré často vznikajú pod oknami bytoviek, otvorili novú spoločenskú dimenziu. Ľudia si túžia vypestovať vlastné jedlo, nad ktorým majú kontrolu. V mestskej záhrade nachádzajú plnohodnotné využitie voľného času bez toho, aby boli jej vazalom. Spoznávajú pri tom ľudí, ktorí možno roky bývajú na rovnakej ulici či sídlisku.
Jedlý park vysadili v Trnave
Spoločné záhradkárčenie sa rozbieha aj v školskom areáli bývalej trnavskej základnej školy. Ešte vlani tam občianske združenie Trnavská alternatíva.sk vysadilo s pomocou dobrovoľníkov takzvaný jedlý park. Rásť tu budú maliny, černice, egreše, ríbezle a josty. Motýle a včely budú priťahovať rozkvitnuté trvalky.
Na jar pribudli v parku ovocné stromy a prvé vyvýšené záhony, ktoré je možné kedykoľvek premiestniť. „Začiatkom apríla sme odovzdali políčka prvým desiatim záujemcom. Vieme ponúknuť aj ďalšie, stále pribúdajú nové žiadosti. Na jednu osobu zatiaľ poskytujeme maximálne dve políčka,“ približuje Matej Lančarič zo združenia, ktorý je zároveň mestským poslancom.
Jeden z vyvýšených záhonov patrí rodine Daniely (36). „Viedla nás k tomu túžba ukázať deťom, že sídliskový život nemusí byť len o hodinách strávených na preliezačkách a že kus prírody je aj tu,“ vysvetľuje mamička. Deťom sa zároveň snažia ukázať, že potraviny sú zo zeme a nie sú zadarmo. Pre Danielu je to relax a deti zas baví kontakt so zeminou a s vodou. „S manželom máme prírodu radi a v tom duchu vedieme i deti,“ hovorí mamička. Na záhone plánuje rodina pestovať jahody, rajčiny či pažítku. „Vyskúšame brokolicu i karfiol a na okrasu aj ružu,“ dodáva Daniela.
Záhrada učí ľudí spolupracovať
Prvé spoločné záhrady rozbiehali nadšenci v hlavnom meste. Mnohé z nich sú už dobre zabehnuté a komunity okolo nich na ne nabaľujú aj ďalšie projekty. „Za ten čas sme sa naučili spolupracovať. Ľudia, ktorí sa predtým úplne nepoznali, spolu zdieľajú záhradku. Riešia, kto pokosí trávu okolo políčok, ako opraviť podzemný zásobník a kto komu poleje paradajky, keď je odcestovaný,“ hovorí Miroslav Dudlák, ktorý stojí za komunitnou záhradou Krasňanský zelovoc.
Naučili sa tiež rešpektovať rôzne potreby a prístupy. Niekomu sa páči samotné pestovanie, iní našli obľubu v grilovačkách a spoločenských akciách. „Naučili sme sa prijímať rady od starých rodičov a zohľadňovať ich pri moderných pestovateľských postupoch. Učíme naše deti, že mrkva nerastie na polici v supermarkete a že voda je vzácny zdroj,“ dodáva Dudlák.
To, že komunitné záhrady môžu mať odlišný účel, dokazujú tri projekty, ktoré v Bratislave a vo Zvolene rozbiehalo občianske združenie Živica. „Vodárenskú komunitnú záhradu s mestskými včelami využívajú najmä mladí aktívni ľudia, ktorí ešte nemajú deti. Sú to nadšení inovátori, ktorí si vymýšľajú vlastné projekty a zháňajú pre ne granty,“ približuje vyštudovaná environmentalistka a ekoporadkyňa zo združenia Petra Ježeková.
Už pred vznikom vodárenskej záhrady existovala komunita, ktorá si ju žiadala, preto ju dokázali naštartovať veľmi rýchlo. Záhrada nefunguje iba ako rodisko zdravej zeleniny, ale aj ako srdce komunitného života. Pestovatelia si organizujú spoločné brigády, stretávajú sa pri opekačkách a ďalších akciách, začali tiež chovať zajace.
Ani Krasňanský zelovoc už nie je len o pestovaní. „Okrem záhradky máme momentálne ďalší unikátny projekt – komunitné centrum Stará jedáleň s nízkoprahovým programom pre mládež,“ približuje Dudlák.
Zmysluplné využitie času
Záhrada v Devínskej Novej Vsi funguje v areáli miestneho klubu dôchodcov. Združenie Živica ju pôvodne zakladalo pre školákov tak, aby dochádzalo k prepojeniu medzi deťmi a generáciou „starých rodičov“. Tento koncept však pre nezáujem postupne upadol. Dnes sa v nej schádzajú rodiny s deťmi.
„Oveľa viac sú tu zastúpené spoločné záhony. Záhrada má najmä výchovnú funkciu a slúži ako priestor na trávenie času s deťmi. Majú tam napríklad aj hojdačku,“ opisuje ekoporadkyňa. Úplne iný účel plní záhrada vo Zvolene, ktorá vznikla v lokalite so sociálne slabšími rodinami. Dopestovaná zelenina pre ne znamená spestrenie jedálneho lístka.
„Ide o ľudí, ktorí sú zväčša nezamestnaní a len ťažko si dokážu nájsť prácu. Záhrada im poskytuje priestor na zmysluplné využitie času, ktorý predtým presedeli doma. Počas sezóny tak bývajú vonku a starajú sa o svoje záhony,“ hovorí Ježeková s tým, že z výsledkov svojej práce majú aj väčšiu radosť. Krasňanský zelovoc dnes ráta 34 rodín, čo je o tretinu viac ako v začiatkoch. „Spolu s deťmi je to sto malých a veľkých pestovateľov. Základ tvoria rodiny, no sú medzi nami mladé páry, rovnako aj starší ľudia,“ dodáva Dudlák. Z pôvodnej skupiny ostala po štyroch rokoch približne polovica.
„Niektorí sa presťahovali, iných to prestalo baviť alebo sa im zmenila rodinná situácia a nestíhali sa o políčko starať,“ ozrejmuje jeden zo zakladateľov. Je presvedčený, že za úspechom záhrady je to, že jadro komunity sa tvorilo už pri jej plánovaní a výstavbe. „Mnohí pestovatelia mali možnosť záhradku spolutvoriť, považujú ju za svoju vlastnú."
Pestovanie na streche? Zatiaľ príliš drahé
V zahraničí pribúdajú záhrady na strechách budov, u nás sú skôr raritou. Zelenajú sa skôr na vrcholoch nových developerských projektov či rodinných domov. Na zemi je pre komunitné záhrady miesta dosť, sídliskových pestovateľov preto v našich podmienkach do výšok nič netlačí.
Výhody zelenej strechy dnes valcuje množstvo mínusov. „Záhrada na streche by sa dala zriadiť za podmienky, že by dal vlastník budovy najskôr vyhotoviť projekt a poctivý statický výpočet. Doterajšie budovy na Slovensku nie sú projektované na tento druh a charakter dodatočnej záťaže,“ hovorí prezident Stavebnej komory SR Ivan Pauer.
Ani v zahraničí nie sú podľa neho masovo rozšírené. „Problémom sú vysoké náklady, nezvyk ľudí mať nad hlavou trávnik či stromy a hlavne budúca údržba,“ vymenúva prezident komory. Odhaduje však, že v priebehu piatich až desiatich rokoch bude u nás takýchto striech viac.
Foto: Archív M. Sobolu
Dôležitou otázkou je aj bezpečnosť. „Strecha zvyčajne nemá zábradlie a ďalšie bezpečnostné prvky pre návštevníkov, ktorými môžu byť aj deti. Na strechu často nevedie výťah či schodisko a prístup je zabezpečený len pomocou rebríkov. Významne to obmedzuje prevádzku takejto záhrady a jej využívanie,“ pripomína autorizovaný krajinný architekt Marek Sobola.
Zatiaľ čo na zemi pracujú záhradkári s prirodzenou pôdou, na streche treba založiť záhradu umelo vrátane substrátu. „S tuto záťažou treba počítať. Platí tiež pravidlo, že čím je substrát ľahší, tým je drahší. Aj tento faktor dvíha cenu strešnej záhrady,“ zdôrazňuje Sobola s tým, že musí byť zároveň dodržaná stopercentná odolnosť strešnej krytiny proti vlhkosti.
Aké sú výhody vegetácie na streche? V danej lokalite dokáže zvýšiť biodiverzitu. „Takto vzniknutý umelý biotop môže byť domovom rôznych druhov hmyzu alebo vtákov, kde absentujú prirodzené predátory. Kvitnúce záhony sú veľmi dobrým zdrojom nektáru pre včely a iné druhy hmyzu,“ približuje odborník, ktorý už navrhol niekoľko zelených striech.
Záhrada na streche môže podľa Sobolu poskytnúť pokojný priestor na relax s vysokou intimitou prostredia a v prípade, že je budova dostatočne vysoká, aj s výhľadom na okolitú krajinu. Vo výškach však treba počítať s väčšou veternosťou. Záhrada ako koruna budovy nie je ľahko prístupná, čím zostáva chránená pred vandalizmom.