Na celej východnej strane nad bralom sa zistilo dovedna 17 porúch. Nie je to iba dôsledok veku, klimatických podmienok a zvetrávania, ale aj materiálov, ktoré boli použité pri veľkej rekonštrukcii hradu, ktorá sa začala ešte v roku 1974. „Chybou bolo, že bol použitý cement, a ten bohužiaľ nie je taký stabilný. Podlieha prírode omnoho viac, preto tieto časti budeme musieť kompletne nahradiť,“ uviedol žilinský župan Juraj Blanár.
Okrem sanácie hradných múrov bude po dohode s pamiatkarmi na paláci dobudované okno, ktoré kedysi spadlo. Na fotografiách z konca 19. storočia je však ešte zachytené. „Bude dobudované formou pôvodných technológií. Bude to klasická vápenná malta, ktorú používali aj v minulosti, bez žiadnych cementov a moderných prídavných látok,“ povedal Branislav Piroha, konateľ firmy B&P Building, ktorá celý projekt zastreší.
„Vysúťažili sme dodávateľa, ktorý sa na to špecializuje, v celkovej hodnote 55-tisíc eur,“ dodal Blanár na margo ceny sanačných prác. Tie by mali byť dokončené do augusta, potom ešte bude pokračovať výstavba okna. Práce na skalnom masíve, ktoré sa začali vlani, by mali trvať do októbra.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Hrad je pre verejnosť otvorený každý deň. „Návštevníci sa nedostanú do častí, kde sa bude stavať. Logisticky sme to však zvládli tak, že uvidia jeho väčšinu,“ doplnila kastelánka hradu Katarína Repáňová.
Prevádzku pamiatky neobmedzili ani víkendové uzávierky cesty medzi Žilinou a Martinom pre sanáciu nestabilného brala. „Netreba sa báť, že by sa na hrad nedalo dostať,“ upozornil poverený riaditeľ Považského múzea v Žiline Michal Jurecký. Počas leta je aj v stredovekej dedine Paseka v podhradí pripravených množstvo podujatí. „Či už sú to hradné hry Žofie Bosniakovej, alebo nočné prehliadky,“ pridal.
Hrad Strečno bol postavený približne v polovici 13. storočia na skalnom brale vo výške 103 metrov. Jeho najstaršou časťou je veža, okolo ktorej bola nízka hradba s obytnou budovou. „Samotný rozmer hradu bol 22 krát 18 metrov, čo je relatívne málo oproti tomu, čo sa v priebehu stáročí z neho vyvinulo,“ uzavrel Jurecký.
Hrad strážil obchodné cesty, ktoré popri ňom viedli. Priamo pod ním sa nachádzala mýtna stanica. Ťažké chvíle preň nastali, keď ho cisár prikázal zbúrať. Bol podmínovaný a jeho skaza sa tak mohla začať. Mala pokračovať aj začiatkom 20. storočia, keď sa mal pre neďalekú vápenku z hradu aj brala ťažiť kameň. Pred rozobratím ho zachránila cirkev a neskôr aj turistický klub. Od roku 1970 je hrad národnou kultúrnou pamiatkou a žilinská župa ho spravuje prostredníctvom Považského múzea v Žiline.